Rajóny pasátových prúdov
Počas roku prevládajú západné prúdy. Vtomto rajóne prevažujú pasátové vetry. V Atlantickom a Tichom oceáne sú dva takéto rajńy, na severnej a na južnej pologuli, v Indikom oceáne jeden na južnej pologuli.

Východné podrajóny pasátových prúdov
Prevládajúci smer povrchových prúdov je k rovníku (Kanársky, Benguelský, Kalifornský, Humboltov, Západoaustrálsky). Teplotná anomália sa zväčšuje v tých miestach, kde v dôsledku pasátov dochádza k cirkulácii od pevniny a k výstupu vody z väčších hĺbok na miesto odtečenej vrchnej vrstvy. Tieto miesta sú známe aj pod názvom zóny výstupu hlbinných vôd. Vystupujúca voda pochádza z hĺbky 100 – 300 m.Vystupujúca hlbinná voda obsahuje veľa výživných látok, čo podmieňuje rozvoj planktonu a následkom toho aj bohatý rozvoj živočíšnych foriem. Najvýznamnejšie rybolovné miesta, sústredené sú tu veľké kŕdle vtákov, plankton vplýva na farbu a priezračnosť vody, nevyskytujú sa tu koraly. Teplota povrchových oceánskych vôd je nižšia ako teplota vzduchu, hlavne pri pobreží, časté hmly, pasáty sú v miestach vzniku suché apri prúdení pozdĺž rovníka sa zohrievajú, čím sa obsah vodných pár ešte znižuje. Málo zrážok, tieto podrajóny sú najsuchšie na Zemi(Namib, Atakama, Západoaustrálska púšť).
Centrálne podrajóny pasátových prúdov
Prevládajú prúdy západného smeru, juhorovníkové, severorovníkové. Málo zrážok, vysoký výpar, vysoká slanosť povrchových vrstiev vody. Malé teploty počas roka neumožňujú výraznejšiu vertikálnu výmenu vody. Chudobnejšie na plankton i vyššie živočíšne formy. Podnebie je mimoriadne priaznivé pre človeka, voda má sýto modrú farbu, avšak vznikajú tu tropické uragány.
Západné podrajóny pasátových prúdov
Prúdy smerujúce na sever a na juh od rovníka. Vysoká teplota vody, vysoký výpar, nestálosť nízkych vrstiev atmosféry. Na pobreží bohatstvo zrážok a bujná tropická vegetácia (napr. pobrežie Brazílie).
Rajóny rovníkových protiprúdov
Oblasti v Atlantickom, Tichom a Indickom oceáne, v ktorých sa po celý rok alebo sezónne vyskytujú povrchové prúdy pohybujúce sa od západu na východ medzi severo a juhorovníkovými prúdmi. Tieto prúdy vyrovnávajú odnos vody pasátovými prúdmi vo východných častiach oceánov, preto sa nazývajú vyrovnávajúce, resp. kompenzačné prúdy. Patria medzi najvýraznejšie. V Atlantickom a Tichom oceáne sú po celý rok sverne od rovníka. Rýchlosť prúdov je 50 – 150 cm/s, čo patrí medzi najvyššie hodnoty na otvorenom oceáne. Tento prúd je najvýraznejší v Tichom oceáne, kde má šírku 500 km a dĺžku 15 000 km. V Indickom oceáne sa ako samostatný prúd vyskytuje len v zime a to na južnej pologuli a v lete sa počas juhozápadného mozúnu presúva na severnú pologulu a splýva s juhozápadným monzúnovým prúdom. Na severe i na juhu týchto prúdov dochádza k výstupu hlbinných vôd na povrch – zóny divergencie. Znížená teplota vrchných vrstiev vody. Vystupujúca voda je chudobná na kyslík a bohatá na výživné látky, ktoré vo vrchných vrstvách podmieňujú bohatý rozvoj planktónu – rybolovné oblasti.
Rajóny monzúnových prúdov
Pravidelná zmena monzúnových vetrov podmieňuje aj zmenu smeru povrchových prúdov a táto zmena sa prejavuje vo fyzikálnyhc a chemických vlastnostiach oceánskej vody jednotlivých prúdov.
Tropický podrajón monzúnových prúdov
Výskyt prevažne v Indickom oceáne. V zime sa prejavuje monzún nad Indickým oceánom ako severovýchodný vietor, v oblasti indických morí ako severný vietor a vo východoázijských okrajových moriach Tichého oceánu ako severozápadný, resp. severný vietor. Povrchový prúd sa pohybuje na západ k pobrežiu Afriky a jeho voda sa postupne stáva slanšou, pretože ubúda zrážok. V lete v severnej časti Indického oceánu sa letný monzún prejavuje ako juhozápadný vietor, vo východoázijských moriach ako južný, resp. juhovýchodný vietor. Zmena smeru povrchových prúdov podmieňuje zmenu slanosti vody počas roka, najmä v Bengálskom zálive a v Andamanskom mori, čo sa odráža v rastlinstve a živočíšstve.
Mimotropický podrajón monzúnových prúdov
Vyčleňuje sa od Formózskeho prielivu v Tichom oceáne na základe výraznej zmeny teploty vody v dôsledku monzúnovej cirkulácie. Ročné výkyvy teploty dosahujú vyše 10C, niekde vyše 15C a na severe až vyše 20C (takáto amplitúda sa nikde inde v oceáne nevyskytuje). Monzúnová cirkulácia spôsobuje, že Japonskom, Ochotskom i v Beringovom mori v zime klesá teplota až na záporné hodnoty – moria zamŕzajú.
Rajóny povrchových prúdov subtropických oblastí
Prechodné oblasti medzi rajonámi pasátových prúdov západných driftových prúdov. Pasátové a západné prúdy obtekajú tieto rajóny v anticyklonálnom smere, čo podmieňuje nahromadenie ľahšej vrchnej vrstvy vody v centrálnych častiach rajónov. Vytvára sa tu mocná vrstva vody so zvýšenou slanosťou a teplotou. Nikde inde nie je taká vysoká slanosť a teplota v hĺbke 200 – 400 m a ko v týchto rajónoch, ktorých je päť. Tieto rajóny sú chudobné na život, povrchová vrstva je chudobná na výživné látky v dôsledku nedostatku vertikálnej výmeny. V severných a južných častiach rajónov sú zmeny teploty počas roka väčšie, a preto dochádza aj k lepšej vertikálnej výmene atieto časti rajónov sú na život bohatšie. Nedostatok planktonu spôsobuje čistotu a priezračnosť vody, ktorá má kobaltovo-modrú farbu. Priaznivé klimatické podmienky. V častiach orientovaných k polárnym oblastiam sú takéto podmienky len v lete, lebo v zime sa tu prejavuje vplyv západných vetrov, ktoré podmieňujú veľkú oblačnosť a zrážky.
Rajóny voľných prúdov
Ide o odtokové prúdy, ktoré vznikajú v dôsledku nahromadenia vody psátovými vetrami v západných častiach oceánov. Zaraďuje sa sem Golfský prúd, Kuro-šio, Brazílsky prúd, Východoaustrálsky prúd a Mozambický prúd. Sú to prúdy s relatívne veľkými rýchlosťami, sú to teplé prúdy, ktoré majú veľký vplyv na hydrologidkéa klimatické pomery nielen v samotných oceánoch, ale aj na susedných pevninách.
Rajóny prúdov západných vetrov
Na severnej pologuli je to Severoatlantický prúd v Atlantickom oceáne a Severopacifický prúd v Tichom oceáne. Na južnej pologuli je to prúd západných vetrov (Západný príhon). Cirkulácia vzduchu nad týmito oblasťami s vyznačuje veľkou premenlivosťou, často sa tu najmä v zime vytvárajú cyklonálne situácie, ktoré podmieňujú vznik búrok. Toto sa prejavuje v okolí 40-tych rovnobežiek na severnej aj na južnej pologuli. Spadne tu veľa zrážok, zvlášť na jeseň a v zime, zrážky prevyšujú výpar, preto je slanosť vrchných vrstiev nízka. Vo vnútri týchto rajónov prebieha polárny front, na južnej pologuli je to v oblasti najsilnejších západných vetrov. V oblasti polárneho frontu dochádza ku konvergencii povrchových vôd. Stretávajú sa tu menej slané, ale studené vody s teplejšími, studené ťažšie vody klesajú do hĺbok. Hranica medzi teplejšími a chladnejšími vodami je aj hranicou vody, ktorá je bohatá na silikáty, na oceánskom dne je hranicou výskytu diatomových ílov, ktoré sú tvorené z kremitých schránok rozsievok. Na severnej pologuli nie sú také výrazné zóny konvergencie, avšak aj tu dochádza k premiešavanie vody výstupnými a zostupnými prúdmi, najmä v zime. Chladnejšia voda klesá a teplejšia na výživné látky bohatšia voda stúpa. Tieto oblasti podmieňujú bohatý výskyt planktonu a patria k najvýznamnejším rybolovným oblastiam.
Polárne rajóny
Vnútorné polárne subrajóny
Povrch týchto rajónov je na oboch pologuliach pokrytý ľadom po celý rok. Na severnej pologuli sem patrí časť Severného ľadového oceánu a severoamerických morí. Na južnej pologuli úzka časť okolo antarktického šelfového ľadovca. V severnom vnútornom rajóne prevláda tabuľový ľad, v južnom je veľa ľadových vrchov prevažne zo šelfového ľadovca. V dôsledku ochladenia vody a yvýšenia slanosti pri jej zamŕzaní sa zvyšuje hustota vody pod ľadovcovou pokrývkou, čo podmieňuje vertikálnu cirkuláciu vody, ktorá na niektorých miestach dosahuje až na dno.
Vonkajšie polárne subrajóny
Oblasti na oboch pologuliach pravidelne pokryté ľadom v zime príslušnej pologule. Hranic etýchto rajónov výrazne ovplyvňujú povrchové prúdy.
Rajóny šelfových morí
Zaraďujú sa sem moria s hĺbkou prevažne do 200 m. Zaberajú asi 7,8% povrchu svetového oceánu, ale len 0,2% jeho objemu. Na vlastnosti vody vplývajú susediace časti príslušného oceánu ako aj pevniny.