Biely trpaslík je horúca hviezda ( s povrchovou teplotou okolo 30 000 K ) s nízkou svietivosťou a veľmi vysokou hustotou (stotisíc až stomiliónkrát vyššou ako hustota vody) . Biely trpaslík vyčerpal svoje jadrové palivo, vytvára ho teda degenerovaná hmota a svieti vďaka zvyškovému svetlu. V podstate pomaly chladne. Priemer typického bieleho trpaslíka je podobný priemeru Zeme, jeho hmota sa však rovná hmote Slnka. Horná hranica hmotnosti bieleho trpaslíka je tzv. Chandrasekharova medza ( 1,44 hmoty Slnka ).

Biely trpaslíci sú najpočetnejším typom zo všetkých záverečných štádií hviezdneho vývoja a niekoľko z nich sa našlo aj v okolí Slnka. Sú to však slabo žiariace telesá a nevidieť ich voľným okom. Najznámejším a prvým objaveným bielym trpaslíkom je sprievodca Síria. Mnohé biele trpaslíky sú pulzujúcimi premennými hviezdami. Samotný biely trpaslíci môžu celkom vychladnúť a stať sa tak nežiariacimi telesami. Výskyt bielych trpaslíkov v tesných dvojhviezdnych systémoch je príčinou vzniku kataklizmatických premenných hviezd a výbuchov supernov typu I.