Podpovrchová voda je voda vyskytujúca sa v zemskej kôre vo všetkých skupenstvách v priamom kontakte s horninovým prostredím, označovaná aj ako voda vo vodných útvaroch pod zemským povrchom.
Podpovrchová voda sa delí sa na:
- Pôdna voda – kvapalná fáza vody, vyplňujúca priestor pórov v pôde, ktoré nie sú zaplnené pôdnym vzduchom. Je to vlastne roztok obsahujúci relatívne malé množstvá organických a anorganických látok. Avšak ich koncentrácia je tak nízka, že vlastnosti roztoku sú blízke vlastnostiam vody.
- Podzemná voda – voda v kvapalnom skupenstve v pásme nasýtenia v priamom kontakte s horninovým prostredím.
Zdroje vzniku podzemnej vody:
- Vadózna voda (plytká) – voda prenikajúca do plytkých vrstiev zemskej kôry, vznikajúca z kondenzovanej vody, ktorá sa do pórov, dutín a puklín dostáva spolu so vzduchom.
- Infiltračná voda – voda, ktorá prenikla pod zemský povrch zo zrážok, alebo vody tečúcej po zemskom povrchu.
- Juvenilná voda – vodná para vznikajúca z vylúčených molekúl vodíka a kyslíka, ktoré sa pod tlakom zlučujú. Vystupovaním do vyšších vrstiev sa ochladzuje a kondenzuje na kvapalinu.
Priestor podpovrchovej vody vyskytujúcej sa v pôdnom kryte, trhlinách, póroch a puklinách spolu so vzduchom sa nazýva pásmo prevzdušnenia (Pôdna voda). V hlbších vrstvách, kde sú všetky pukliny vyplnené vodou je pásmo nasýtenia (Podpovrchová voda). Hranica medzi nimi sa označuje ako súvislá hladina podzemnej vody.