5 1 1 1 1 1 Rating 5.00 (3 Votes)

Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) sa rozprestiera v severozápadnej časti Slovenskej republiky. Celú dĺžku západnej časti kraja tvorí štátna hranica s Českou republikou (Zlínskym krajom), južná časť kraja hraničí s Trnavským a Nitrianskym krajom, na východe susedí s Banskobystrickým a na severe so Žilinským krajom.

Z geografického hľadiska patrí územie kraja do oblasti Západných Karpát. Územím preteká rieka Váh, pozdĺž ktorej sa tiahne Trenčianska kotlina. Na východe ju uzatvára masív Považského Inovca, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy, na západe masív Bielych Karpát.

Na juhovýchode je kraj ohraničený pohorím Vtáčnik a z juhu do územia zasahujú Malé Karpaty, Myjavská pahorkatina a časť Podunajskej nížiny.

Juhovýchodnou časťou územia kraja preteká rieka Nitra prameniaca na území okresu Prievidza. Riečnu sieť okrem Váhu a Nitry tvoria aj rieky Myjava, Jablonka, Klanečnica, Bošáčka, Drietomica, Súčanka, Vlára, Teplička, Bebrava – Radiša, Nitrica a Handlovka.

Súčasná sídelná štruktúra kraja je výsledkom doterajšieho zložitého vývoja, na formovaní ktorej sa podieľal celý rad faktorov. Z nich najväčší vplyv zohralo prírodné prostredie, poloha regiónu, historický vývoj ako aj povojnový proces industrializácie a urbanizácie.

Sídelné a hospodárske jadro sa nachádza v južnej časti Považského podolia, ktoré je tvorené najmä Trenčianskou a Ilavskou kotlinou. Hornonitrianska kotlina tvorí sídelnú bázu pre okres Prievidza.

Základná charakteristika Trenčianskeho kraja

  • Rozloha: 4 501 km2
  • Počet obyvateľov: 599 847 (z toho 306 670 žien) (www.tsk.sk, marec 2008)
  • Hustota zaľudnenia: 133,2 obyvateľa na km2
  • Počet okresov a ich sídla: 9 ( Bánovce nad Bebravou, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Trenčín)
  • Počet miest: 18
  • počet obcí: 276
  • Sídlo kraja: Trenčín

Regionálny rozvoj a Trenčiansky kraj

Na území kraja bolo v decembri 1999 založené regionálne združenie právnických osôb Región Biele Karpaty, v ktorom na princípe partnerstva spolupracujú tri sektory - verejná správa, podnikatelia a tretí sektor. Predmetom činnosti tohto združenia, ktoré má 19 členov, je všestranný rozvoj Trenčianskeho kraja so zameraním na cezhraničnú spoluprácu s partnerskými organizáciami v Českej republike pôsobiacimi na území Zlínskeho kraja. V júli 2000 založili združenia Región Biele Karpaty a Region Bíle Karpaty EUROREGION BÍLE – BIELE KARPATY so sídlom v Trenčíne.

Celková suma finančných prostriedkov za celý kraj predstavuje na rozvojové a investičné akcie obcí a miest s výhľadom do roku 2010 31,94 mld. Sk. Investície putujú najmä na budovanie a obnovu dopravných komunikácií ako aj stavieb životného prostredia.
Podporou budúceho rozvoja TSK by mali byť aj programové dokumenty, urbanistické štúdie a rozvojové plány, ktoré sú na krajskej úrovni veľmi dobre prepracované a voľne dostupné.

Cestovný ruch v Trenčianskom kraji

Trenčiansky samosprávny kraj má široké možnosti pre rozvoj cestovného ruchu na svojom území. Významným faktorom je jeho výhodné geografické umiestnenie v rámci Slovenska, uprostred hospodársky silne rozvinutého územia Bratislava – Trnava – Trenčín – Žilina, ako aj strategická poloha v dopravnom prepojení východ–západ a sever–juh.

Dôležitá je i jeho hraničná poloha s Českou republikou, ktorá prináša možnosti rozvoja spolupráce prihraničných miest a regiónov. K rozvoju cestovného ruchu prispievajú priaznivé prírodné podmienky – vhodná členitosť terénu, mierne teplé klimatické podmienky, zachovalosť a rozmanitosť prírodného potenciálu s možnosťou celoročného využitia.

TSK je charakteristický diverzitou vidieckej krajiny, zachovalým jedinečným ľudovým umením, zvykmi a folklórom, čo vytvára priaznivé predpoklady pre rozvoj vidieckeho turizmu a agroturistiky. Jeho bohatá história, množstvo významných kultúrnych pamiatok (napr. Trenčiansky hrad, Bojnický zámok a i.) a rozmanitosť kultúrnych a spoločenských podujatí medzinárodného významu z neho vytvára atraktívny región pre návštevníkov zo Slovenska i zo zahraničia.

K pozitívnym faktorom rozvoja cestovného ruchu v Trenčianskom regióne treba zaradiť i jeho tradíciu výstavníctva (Výstavisko TMM Trenčín), potenciál pre rozvoj kúpeľníctva (Trenčianske Teplice, Bojnice, Nimnica) a vysokú vzdelanostnú úroveň obyvateľstva.

V Trenčianskom kraji rozoznávame nasledovné druhy turizmu:

  • kúpeľný turizmus – Trenčianske Teplice (liečba : reumatické ochorenia, pohyb. aparát), Bojnice (pohyb. ústrojenstvo) , Nimnica (najmladšie kúpele SR – dýchacie cesty a tráviaca sústava)
  • poznávací – kultúrno-historické lokality - Trenčiansky hrad, Beckov, Čachtice, Tematín, zámok Bojnice, rodný dom Ľudovíta Štúra v Uhrovci, mohyla M. R. Štefánika na vrchu Bradlo a zoologická záhrada v Bojniciach a pod.
  • horský - Súľovské skaly a Manínska tiesňava - letná turistika, cykloturistika, zimné športy
  • vidiecky - agroturistika, poľovníctvo, rybárstvo, ľud. architektúra, folklór
  • výstavníctvo a kongresová turistika (najmä TN)
  • letný pobyt v rekreačných zariadeniach – vodné plochy (Zelená voda, Horná Streda, atď.), podhorské oblasti

Kultúrnym centrom regiónu je Trenčín, mesto výstavníctva a medzinárodných veľtrhov v oblasti módy.

Hospodárstvo v Trenčianskom kraji

Priemysel

Trenčiansky kraj patrí medzi ekonomicky vyspelé oblasti Slovenskej republiky s mnohoodvetvovou priemyselnou základňou. Z hospodárskeho hľadiska má kraj dve výrazne odlišné oblasti oddelené Považským Inovcom, a to Považie a Ponitrie.

Na Hornej Nitre je niekdajšia najvýznamnejšia banícka oblasť Slovenska, kde ťažba uhlia a rašeliny predstavovala viac ako štyri pätiny produkcie celej Slovenskej republiky, na Považí dominovalo strojárstvo a textilný priemysel.

Priemyselná výroba je zastúpená aj v súčasnosti nasledovnými odvetviami: gumárenský priemysel (výroba pneumatík), elektrotechnický (výskum, vývoj a výroba výkonovej elektrotechniky, káblové zväzky pre osobné automobily), sklársky priemysel (obalové sklo, ručne vyrábané olovnaté a vodnodraselné sklo), kožiarsky priemysel (spracovanie usní a výroba obuvi) a potravinársky priemysel.

Vplyvom reštrukturalizácie priemyslu došlo k výrazným zmenám v štruktúre vlastníctva podnikov a vo veľkostnej štruktúre podnikov. Od roku 1999 je viac ako 90,0% podnikov v súkromnom vlastníctve. Útlmom bolo postihnuté najmä baníctvo, výroba špeciálnej (zbrojárskej ) techniky, textilný a obuvnícky priemysel. Veľké rezervy v rozvoji regiónu sú v rozvoji malého a stredného podnikania.

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárska výroba Trenčianskeho kraja je determinovaná prírodnými, klimatickými a pôdnymi podmienkami. Charakteristickou črtou poľnohospodárstva kraja je značná rozmanitosť ako v rastlinnej tak aj v živočíšnej produkcii.

Rastlinná výroba na juhu kraja je orientovaná na pestovanie obilnín (pšenica, jačmeň ), olejnín (slnečnica, ozimná repka), technických plodín(cukrová repa) a krmovín (kukurica na zrno, siláž). Smerom na sever so stúpajúcou nadmorskou výškou sa zvyšujú pestovateľské plochy raže ozimnej, ovsa a zemiakov. Svoje osobitné postavenie má ovocinárstvo a pestovanie chmeľu.

Živočíšna výroba je zameraná na produkciu mlieka, mäsa a vajec. V chove hovädzieho dobytka prevládajú kravy mliečneho typu, znižuje sa chov jatočného dobytka. Nárast zaznamenal chov oviec orientovaný najmä na produkciu veľkonočných jahniat, syra a okrajovo vlny.

Analýza štruktúry hospodárstva potvrdila, že najdominantnejším odvetvím v kraji je priemysel s viac ako 50%-ným podielom zamestnaných. Z čoho k najvýznamnejším v súčasnosti patrí, okrem spomínaného textilného, gumárenského a kožiarskeho priemyslu, aj výroba elektrických a optických zariadení, ktorá v poslednom období niekoľkonásobne predčila ostatné priemyselné odvetia aj v počte zamestnancov. Vzhľadom na ďalšie investície v kraji práve do tejto oblasti a budovaním nových priemyselných parkov možno predpokladať jeho napredovanie aj do budúcnosti.

TOP firmy TSK podľa obratu r. 2001:

  1. MATADOR, a.s., Púchov
  2. Continental Matador, s.r.o, Púchov
  3. Novácke chemické závody, a.s., Nováky
  4. Nestlé Slovensko, s.r.o, Prievidza
  5. Raven a.s., Považská Bytrsica
  6. Unipharma Prievidza, 1.slov. lekárenická, a.s., Bojnice
  7. PRIMA ZDROJ Holding a.s., Považská Bystrica
  8. HORNONITRIANSKE BANE, a.s., Prievidza
  9. Smoker, f.o., Trenčín
  10. OZETA odevné závody, as.s., Trenčín – v konkurze
  11. RONA a.s., Lednické Rovne

Doprava v Trenčianskom kraji

Dopravná poloha kraja je veľmi výhodná. Považím vedú hlavné cestné i železničné ťahy medzinárodného významu Viedeň – Bratislava – Trenčín – Žilina – Katovice a západovýchodný ťah Brno – Drietoma – Prievidza – Zvolen.

Najvýznamnejší je diaľničný ťah D1, prechádzajúci celým krajom, ako dopravná tepna vedúca z Bratislavy do Žiliny, s výlukou mesta Považská Bystrica. V súčasnosti sa však, vďaka zmene vo vedení mesta, začalo s budovaním aj tohto kľúčového úseku. Krajom prechádza viac ako pätina všetkých diaľničných ťahov. Najväčšími uzlami sú Trenčín, Prievidza a Nové Mesto nad Váhom.

Cestné a železničné ťahy vedúce Ponitrím majú hlavne vnútroštátny význam.

Cestná sieť

V TSK k 31.12. 2002 je evidovaných 188,2 km ciest „E“ triedy pre medzinárodnú prevádzku. Transeurópska magistrála má dĺžku 100,795 km.

  • Diaľnica D-61/D-1 v plnom profile na území TSK má dĺžku 63, 653 km
  • Cesty 1. triedy 300,847 km (sú to : I/61, I/50, I/54, I/49, I/64)
  • Cesty 2. triedy 350,4 km
  • Cesty 3. triedy 1142 km

Hustota cestnej siete predstavuje 0,412 km/km2 ( SR: 0,363 km/ km2)a 3,050 km/1000 obyv. (SR: 3,3 km/1000 obyv.).

Železničná doprava

Trasy železničnej dopravy medzinárodného významu:

  • č. 120 ( BA-ZA-KE) ktorá je SJ orientácie ako súčasť transeurópskeho železničného koridoru ( prebieha modernizácia -> traťová rýchlosť V = 140-160 km/hod.).

Železničné trate celoštátneho a medzištátneho významu:

  • č. 125 v úseku hranice ČR/SR – Púchov
  • č. 123 v úseku hranice ČR/SR – Trenčianska Teplá
  • č. 121 v úseku hranice ČR/SR – Nové Mesto nad Váhom

Tieto trate tvoria spolu železničný dopravný systém spájajúci moravskú časť ČR cez TSK so stredným Slovenskom, systém na západo-východnú smerovú orientáciu.

Letecká doprava

Letisko Trenčín vykonáva nepravidelnú vnútroštátnu a medzinárodnú dopravu, letecké práce a výcvik leteckého personálu.
Letisko v Prievidzi má štatút medzinárodného letiska je v súčasnosti využívané pre civilnú prevádzku športového charakteru.
Regionálne letiská : Dubnica nad Váhom – Slávnica, PE – Malé Bielice.

Vodná doprava

Vážska vodná cesta – súčasť mulitimodálneho dopravného koridoru V. a koridoru IV. Do budúcna sa uvažuje s modernizáciou a zvýšením jej významu.

Hraničné prechody

  • pre dopravu železničnú:

- Strelenka – osobná i nákladná doprava
- Horné Sŕnie – osobná doprava
- Myjava – osobná i nákladná

  • pre dopravu cestnú:

- Moravské Lieskové
- Drietoma
- Horné Sŕnie
- Lysá pod Makytou
- Červený Kameň
- Nová Bošáca
- Vrbovce

Potrubná infraštruktúra

Celkovo z 276 miest a obcí TSK bolo k 31.12.2001 plynofikovaných 203 obcí, čo predstavuje 73,6 %. Podiel obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov dosiahol v roku 2001 94,2 % a počet obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu predstavuje 69,2 %.

Hlavnými zdrojmi elektrickej energie sú Elektrárne Nováky a Zemianske Kostoľany s celkovým inštalovaným výkonom 522,4 MWe s orientáciou na spaľovanie hnedého uhlia zo slovenských uhoľných baní a vodné elektrárne na Váhu, spolu 9 vodných elektrární s celkovým inštalovaným výkonom 260,6 MWe.

Nepochybne je významná aj blízkosť jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice.

Obyvateľstvo a sídla Trenčianskeho kraja

Podľa počtu obyvateľov patrí kraj k menším (599 847 obyv.), avšak hustota zaľudnenia je vysoká (133,2 ob./km2 (SR=110 ob./km2). Husto zaľudnené sú rovinatejšie územia na SZ a JV (Považské Podolie, Hornonitrianska kotlina, Nitrianska niva a Bánovská pahorkatina), podstatne redšie osídlené sú pohoria v okrajových častiach kraja (Biele Karpaty, Javorníky, Strážovské vrchy, Tríbeč, Vtáčnik a Považský Inovec).

Z celkového počtu administratívnych sídel má 18 štatút mesta (okrem okresných miest (viď. vyššie) Bojnice, Brezová pod Bradlom, Dubnica nad Váhom, Handlová, Nováky, Nová Dubnica, Nemšová, Stará Turá a Trenčianske Teplice).

Čo sa vekovej štruktúry obyvateľstva týka, predproduktívna zložka tvorí 15 %, produktívna 65% a postproduktívna 20%. Priemerný vek dosahoval (31.12.2005) 38,37 rokov. Za posledné roky dochádzalo k demografickej stagnácii a znižovaniu podielu predproduktívnej zložky obyvateľstva. Vzhľadom na dlhodobejší charakter tohto trendu možno predpokladať jej pokles aj v budúcnosti.

Z národnostného hľadiska je zloženie homogénne. Až 97,3 % obyvateľov je slovenskej národnosti, Čechov 1, 04 %, Rómov 0,3 % atď.

Z hľadiska vierovyznania je zrejmá výrazná dominancia rímsko-katolíckeho náboženstva (71,9 % , evanjelici 9,6 % a bez vyznania 14,4 %).

Do kraja sa v roku 2005 prisťahovalo 2380 ľudí, 1777 zo SR a 603 zo zahraničia, z toho z ČR 157 ľudí. Vysťahovalo sa 2435 ľudí, 2228 obyvateľov do SR, do zahraničia 207 a z toho do ČR 101 obyvateľov TSK. V roku 2005 bol počet živonarodených (5093) a zomretých (6044), čo znamená prirodzený úbytok – 951 osôb. Všetky okresy kraja zaznamenali prirodzený úbytok, najvyšší však okres Nové Mesto nad Váhom (- 227 osôb). Celkový prírastok obyvateľstva sa teda pohyboval v záporných hodnotách (-1006), takže hovoríme o celkovom úbytku obyvateľstva v TSK. Podobný stav je aj na okresnej úrovni, okrem okresu Trenčín, kde je celkový prírastok 256 osôb.

Na území kraja je vytvorený ucelený systém školstva, pokrývajúci všetky jeho stupne. Nachádza sa tu 322 materských, 287 základných škôl, 17 gymnázií, 38 SOŠ, 45 SOU a učilíšť a 2 vysoké školy v Trenčíne. Menej uspokojivá je situácia v oblasti zdravotníctva a rýchlej záchrannej služby, ktorá je podľa dostupných analýz kraja nevyhovujúca najmä čo sa personálno-technickej vybavenosti a dostupnosti týka.

Ekonomická situácia obyvateľstva má rastúci trend, o čom svedčí aj rast priemernej čistej mzdy. Z pohľadu územnej diferenciácie majú najvyššiu priemernú mesačnú mzdu obyvatelia okresov PU (20 279 Sk rovnako ako priemer SR), NM, TN, naopak najnižšiu PE a BN.

TSK je celoslovensky známy ako kraj s dlhodobo nízkou mierou nezamestnanosti. V janurári roku 2006 predstavovala 5,19% čo je o viac ako 4% menej ako celoslovenský priemer (9,40%). Z prehľadu miery evidovanej nezamestnanosti krajov zaujíma región Trenčína druhé miesto, hneď za ekonomicky najsilnejším Bratislavským krajom (2,29%).

Rastlinstvo a živočíšstvo v Trenčianskom kraji

Doliny a kotliny sú odlesnené. V pohoriach v nižších polohách rastú dubové a hrabové lesy, vo vyšších polohách bučiny a v najvyšších smrečiny. V Súľovských skalách a na bradlových tvrdošoch sa často vyskytuje borovica. Zo živočíchov tu žijú druhy listnatého i ihličnatého lesa, polí i lúk.

Väčšina územia kraja patrí z hľadiska živočíšstva do oblasti listnatých lesov. Do vysokohorskej oblasti patrí časť územia v Strážovských vrchoch a do stepnej oblasti v južnej časti toku rieky Váh.  

Ku chráneným živočíchom patria ležiak obyčajný, rybár obyčajný, strakoš obyčajný a netopier vodný.

Súčasná výmera lesného pozemkového fondu (LPF) predstavuje v kraji 220 173 ha. Najväčšia výmera LPF je okrese PD – 55 % z celkovej výmery okresu a najnižšiu má okres MY – 33 %. Najvyššiu lesnatosť z celkovej výmery okresu majú okresy PB – 60%, PU – 53%, IL – 52% a BN – 50%.

V kraji je vyhlásených 132 chránených území: 14 národných prírodných rezervácií, 47 prírodných rezervácií, 3 národné prírodné pamiatky, 59 prírodných pamiatok a 9 chránených areálov . Najviac chránených území je vyhlásených v okresoch Nové Mesto nad Váhom a Trenčín. Najmenej chránených území je v okresoch Púchov, Partizánske a Myjava.

V kraji sa nachádza 5 chránených krajinných oblastí s 2. stupňom ochrany - Malé Karpaty, Biele Karpaty, Strážovské vrchy, Kysuce, Ponitrie.

Pôdy v Trenčianskom kraji

V pohoriach sa na karbonátových horninách (na vápencoch a dolomitoch Strážovských vrchov a bradlového pásma) sa vyvinuli rendziny, na silikátových prevažujú hnedé lesné pôdy kambizeme (v Bielych Karpatoch a v Považskom Inovci).

V Podunajskej pahorkatine a v Považskom podolí prevažujú hnedozeme a ilimerizované pôdy luvizeme, v Hornonitrianskej kotline sú len ilimerizované pôdy luvizeme. Širšie nivy riek pokrývajú nivé pôdy fluvizeme, miestami i lužné pôdy čiernice, ktoré sú veľmi úrodné a prevažne sa využívajú ako kvalitná orná pôda.

Z pôdnych druhov dominujú pôdy hlinité, v povodí rieky Váh hlinito-piescočnaté a lokálne aj piesočnato-hlinité a ílovito-hlinité.
10-20% poľnohospodárskej pôdy je ohrozených eróziou.

Vodstvo v Trenčianskom kraji

Územie kraja je z hydrologického hľadiska členené na 3 čiastkové povodia - Váh, Myjava a Nitra.

Rieka Váh tvorí hydrologickú os územia okresov PB, PU, IL, TN, NM. Hlavnými pravostrannými prítokmi sú Papradnianka, Biela Voda, Vlára, Drietomica, Bošáčka, Klanečnica a ľavostrannými sú Pružinka, Teplička, Domanižanka.

Rieka Myjava má dĺžku 79 km a ústi do rieky Morava. Je charakteristická malou vodnosťou i minimálnymi prietokmi.
Rieka Nitra tvorí kostru riečnej siete v okresoch PD a PE. Hlavnými prítokmi sú Handlovka, Nitrica a Bebrava. Dĺžka hlavného toku rieky je 168 km.

Najväčšia vodná nádrž je na Váhu pri Nosiciach. Termálne pramene v Trenčianskych Tepliciach, Bojniciach (obe celoštátneho významu) a Nosiciach podmienili vznik kúpeľov.

Nachádza sa tu vodohospodárska oblasť Strážovské vrchy a Javorníky.

Z hľadiska režimu odtoku patrí väčšina územia kraja do oblasti vrchovinno-nížinnej s dažďovo snehovým typom režimu odtoku. Lokálne (SZ a SV) sa vyskytuje aj snehovo-dažďový režim odtoku typický pre stredohorské oblasti.

Klíma Trenčianskeho kraja

Považské podolie, Podunajská pahorkatina a Hornonitrianska kotlina patria do teplej klimatickej oblasti. Ostatné územie prechádza s narastajúcou nadmorskou výškou do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti. Priemerné ročné teploty dosahujú hodnoty 8 – 9,5 °C (Myjava – Nové Mesto nad Váhom). Priemerné januárové teploty sa pohybujú od -3,5°C do -2,0°C a priemerné júnové teploty 16,2 – 18°C. Priemerné ročné úhrny zrážok sa pohybujú od 613 – 718 mm.

Fyzickogeografická charakteristika Trenčianskeho kraja

Územie kraja sa rozprestiera na celkoch Vonkajších flyšových Karpát, Fatransko-tatranskej oblasti, Podunajskej nížiny a pohorím Vtáčnik sem zasahuje aj Slovenské Stredohorie. Z Vonkajších Karpát sem zasahujú Biele Karpaty, Javorníky, Myjavská pahorkatina a Považské podolie, z Fatransko-tatranskej oblasti Malé Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Súľovské skaly, Hornonitrianska kotlina, Žiar, Tríbeč a z Podunajskej nížiny Podunajská pahorkatina. Najvyšší bod územia, 1 346 m n. m., je vrchol Vtáčnika.

Najnižšie miesto, 165 m n .m., je v katastri obce Horná Streda, tam, kde územie opúšťa Dudváh.

Povrch územia je značne členitý. Pohoria majú prevažne charakter hornatín, z ktorých vystupujú chrbty, hrebene a tvrdoše z odolnejších hornín. Na mieste menej odolných hornín vznikli erózne doliny a kotliny. Riečne toky sprevádzajú pásy rovinatých nív. Na upätí pohorí vo výbežku Podunajskej nížiny sú pahorkatiny s úvalinami a dolinami.

Celky Vonkajších Karpát tvorí paleogénny flyš, v ktorom sa striedajú súvrstvia pieskovcov a ílovcov. Ich okrajom prechádza bradlové pásmo s prevahou druhohorných vápencov a slieňovcov. Celky Fatransko-tatranskej oblasti majú v jadre kryštalické horniny - granity, diority a ruly. Okolo nich sa nachádzajú usadené horniny s prevahou druhohorných vápencov, dolomitov a na niektorých miestach paleogénnych zlepencov, pieskovcov a ílovcov. Výbežok Podunajskej nížiny a Hornonitrianska kotlina sú vyplnené neogénnymi pieskami, pieskovcami, ílmi, štrkmi. Na nich sú pokrovy spraší a riečnych usadenín.

Nerastné bohatstvo

Nerastné bohatstvo trenčianskeho kraja je zastúpené širokou rozmanitosťou surovinových druhov. Z palivovo energetických surovín sa nachádzajú v oblasti Hornej Nitry ložiská hnedého uhlia a lignitu v Handlovej a Nováckej hnedouhoľnej panve. V širšom okolí Mojtína a Strážovských vrchov sa nachádzajú ložiská bauxitu, avšak z ekonomických dôvodov sa nedá ťažiť, ako aj magnetit v okolí obce Zlatníky.

Z nerudných surovín sa v kraji nachádzajú najmä stavebné materiály napr. dolomity, vápenec, stavebný kameň, vápenitý slieň, cementárska sialitická surovina, štrkopiesky, tehliarska surovina, dekoračný kameň. Ložisko cementárskych surovín v Hornom Sŕní svojím významom presahuje rámec kraja.

Z prírodných zdrojov majú veľké zastúpenie i minerálne vody a termálne pramene, ktoré sa využívajú na liečbu, napr. vo svetoznámych kúpeľoch v Trenčianskych Tepliciach, Bojniciach a Nimnici. Na území kraja sa nachádzajú zdroje kvalitnej pitnej vody – Lucka, či Mitická.

Historický a administratívny vývoj Trenčianskeho kraja

Územie dnešného kraja bolo osídlené už od najstarších čias. Dokumentujú to rozsiahle archeologické nálezy umiestnené vo viacerých našich i zahraničných múzeách, napríklad v Bratislave, Martine, Žiline, Viedni a Budapešti. Významný je nápis na skale Trenčianskeho hradu, ktorý tu zanechalo Rímske vojsko Marca Aurelia z r. 179 n.l. Slovanské obdobie je doložené prvými archeologickými nálezmi už v 7. – 8. storočí, ale najväčší rozsah osídlenia sa zistil až v 9. storočí.

Po rozpade Veľkej Moravy sa postupne celé územie Slovenska dostalo pod správu Uhorska.

Od 13. storočia do roku 1848 sa o územie dnešného TSK delili 3 stolice - Trenčiansku, Nitriansku a Tekovskú. Neskôr, keď sa stolice zmenili na župy, až do roku 1922 sa stav prakticky nezmenil. Trenčianska stolica (neskôr župa) bola väčšia ako dnešný kraj. Na severe susedila dokonca až s Poľskom a s Oravskou stolicou. V krátkom období územnej reorganizácie za Jozefa II. bolo celé územie dnešného TSK v Nitrianskom dištrikte.

V priebehu histórie sa územné organizácie na strednom Považí, ako aj postavenie a funkcie Trenčína menili. V roku 1949, keď bolo na Slovensku zriadených 6 krajov a 92 okresov, sa prvýkrát v histórii územnej správy pretrhli väzby Trenčína na severné územie. Trenčianska župa bola rozdelená - okresy Trenčín a Nové Mesto nad Váhom boli pričlenené k Bratislavskému kraju, severná časť župy k Žilinskému kraju a Bánovský okres k Nitrianskemu kraju. Po vytvorení 3 krajov v r. 1960 juhozápadná polovica dnešného TSK (okresy Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Partizánske, Nové Mesto nad Váhom a Myjava) pripadla Západoslovenskému kraju, severovýchodná polovica (okresy Prievidza, Ilava, Púchov a Považská Bystrica) Stredoslovenskému kraju.

Zákonom NR SR č. 221/1996 Z.z. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky bolo zriadených 8 krajov. Jedným z novovzniknutých krajov bol aj Trenčiansky kraj s 9 okresmi – Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín. Zákonom NR SR č. 302/2001. Z. z. o samosprávnych krajoch bolo na území Slovenskej republiky zriadených 8 samosprávnych krajov, ktoré sú zhodné s predchádzajúcim územno-správnym členením.

Z pôvodného Trenčianskeho kraja vznikol k 1. 1. 2002 Trenčiansky samosprávny kraj, ktorého samosprávne orgány - predseda a 45 poslancov volia občania v priamych voľbách. V TSK z celkového počtu 276 administratívnych sídiel má 18 štatút mesta.

Okrem krajského a okresného mesta Trenčín, ktoré má 59 tis. obyvateľov, sú to okresné mestá: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza a Púchov. Ďalšími mestami kraja sú: Bojnice, Brezová pod Bradlom, Dubnica nad Váhom, Handlová, Nováky, Nová Dubnica, Nemšová, Stará Turá a Trenčianske Teplice.

Booking.com