1 1 1 1 1 Rating 0.00 (0 Votes)

Mechanický pohyb tvorí priestorový pohyb obyvateľstva, čo sú všetky typy jeho premiestňovania. Ide o veľké množstvo typov pohybu, ktoré sa odlišujú podľa: dĺžky trvania (trvalé a dočasné), vzdialenosti (vnútorné a vonkajšie), smer pohybu (D-M, M-M,...), organizácie (legálny, dobrovoľný, nútený), príčin (ekonom., polit., náb.), početnosť skupín (individ., masové), priestorový priebeh, štrukturálne znaky účastníkov pohybu.

Na základe týchto znakov sa vyčleňujú štyri typy mechanického pohybu obyvateľstva:

1. Migrácia (sťahovanie) obyvateľstva – sú také priestorové presuny, pri ktorých obyvateľstvo mení trvalé bydlisko

2. Dočasné zmeny pobytu – obyvateľstvo zmení bydlisko na určitý vymedzený čas, pričom sa jeho trvalé bydlisko nemení (dočasné pobyty robotníkov, vysokoškolákov a pod.)

3. Dochádzka do zamestnania a škôl – ide o pravidelný pohyb na rovnakej trase a v rovnakom čase, zúčastňuje sa ho najväčší počet obyvateľstva. Na Slovensku dochádzalo za prácou v r.1980 až 42% ekonomicky aktívneho obyvateľstva)

4. Nepravidelné dočasné pohyby (turbulencia) – za účelom cestovného ruchu, rekreácie, služobné cesty do zahraničia, a pod.

Za najvýznamnejší pohyb sa považuje MIGRÁCIA, pretože tento pohyb spôsobuje trvalé zmeny v priestorovom rozmiestnení obyvateľstva. Je to formálne dvojsmerný pohyb (emigrácia, imigrácia), zúčastňujú sa ho migranti (emigranti, imigranti). Môže dochádzať tiež k reemigrácii.

Pri migrácii je dôležité poznať príčiny alebo faktory migračných pohybov obyvateľstva. Ako emigračné faktory môžu pôsobiť náhle a silné zmeny prírodného prostredia, ako záplavy, sopečná činnosť, zemetrasenia, ekonomické faktory, politické, nábozenské dôvody a pod. Takisto pôsobia aj imigračné faktory, ako lacná pôda, voľné pracovné miesta a ďalšie.

Významné migrácie obyvateľstva

Medzinárodné migračné pohyby obyvateľstva zohrali významnú úlohu v celom historickom vývoji obyvateľstva sveta. Známe sú rozsiahle pohyby obyvateľov v Indii, Číne, Egypte, Sýrii, v Európe 5.-6. stor. označované ako sťahovanie národov. V tomto období sa dostali do karpatskej oblasti aj Slovania, súčasťou pohybov boli aj vpády turkotatárskych kočovných kmeňov, normanské vpády, a iné národy.

V novodobých dejinách ľudstva zaznamenávame tiež veľké migrácie, medzi najväčšie patrí určite migrácia európskeho obyvateľstva do zámoria (S, Str., J. Amerika), začala v obmedzenej miere už v 16. stor., ale hlavé fázy boli až v 19. stor., pokračovala aj v 20. storočí, z Európy odišlo asi 60 mil. obyvateľov, z toho drvivá väčšina do Ameriky, zvyšok do Austrálie, J. Afriky, Nového Zélandu, a pod.

Za začiatok zámorskej emigrácie sa niekedy považuje desaťročie 1840-1850, v tomto období odišlo do zámoria 2,5 mil. Írov, čo je extrémny prípad emigrácie obyvateľstva jednej krajiny. Aj napriek značným stratám obyvateľstva v dôsledku emigrácie, počet obyvateľov Európy v rokoch 1800 -1900 stúpol zo 187 na 400 mil. Medzi hlavných emigrantov patrili Briti, Španieli, Taliani, Íri, Nemci, Nóri, Švédi, Dáni, Holanďania, Francúzi, ale aj príslušníci slovanských národov (Poliaci, Česi, Slováci, Rusi, atď.).

Európsky emigračný prúd do Severnej Ameriky pokračoval aj v medzivojnovom období, ale v menšej intenzite, pokles spôsobili najmä prísne opatrenia, ktoré začali pôsobiť na začiatku 20. stor. v USA, Kanade či Austrálii – obmedzovanie počtu imigrantov. Hlavný prúd európskych emigrantov smeroval do USA, kt. zaznamenali absolútne najväčší migračný prírastok obyvateľov. Pre USA to bol nesmierny prínos (pracovná sila, skúsenosti, rozumy ľudí), to umožnilo rozvoj USA po všetkých stránkach, najmä však po ekonomickej.

Do USA smerovali dva hlavné migračné prúdy (rozdielne)

  • 1. prúd (old emigration) do r. 1883, osídľovali nové územia, boli mobilnejší, schopnejší, dokázali sa lepšie prispôsobiť
  • 2. prúd (new emigration) – Rusi, Poliaci, Taliani, Slováci, Česi, Maďari, Chorváti – prichádzali individuálne za účelom zárobku a potom návrat do vlasti

Migrácia do Latinskej Ameriky sa začína vo väčšej miere až začiatkom 20. storočia, najmä do Argentíny, Chile, J. Brazílie, kde boli vhodné klimatické podmienky. Odchádzali sem najmä Španieli, Taliani, Portugalci a iní

Medzi najmladšie územia európskej emigrácie patrí Austrália a Nový Zéland. Osídľovali ich najmä anglickí emigranti (pôvodne sem vozili trestancov). Medzi osobitný typ migrácie obyvateľov zaraďujeme pohyb černochov z Afriky do Ameriky (16.-pol. 19. stor.), tento pohyb bol vynútený násilím, černochov odvážali do Ameriky za účelom pracovnej sily pri najťažších prácach. Afrika takto stratila 25-30 mil. ľudí.

K oblastiam s malým migračným pohybom môžeme zaradiť pobrežné oblasti Ázie a Pacifiku, výraznejšie tu boli migrácie čínskeho obyvateľstva do krajín JV Ázie. Niektoré migrácie mali výrazne politický charakter, napríklad obyvateľstvo bývalých socialistických krajín strednej a východnej Európy, utečenci z NDR do SRN, z Maďarska, z Československa v r. 1968, a pod. Veľký rozsah dosiahli aj pracovné migrácie, veľký počet pracovných imigrantov má napríklad Nemecko (Gastarbeiter) – niekoľko miliónov. Cieľovými krajinami sú ekonomicky vyspelé štáty západnej Európy. Dodávateľskými krajinami sú štáty Ázie, i strednej a východnej Európy.

Príčiny a následky migračných pohybov

Dôležité je poznať príčiny alebo faktory migračných pohybov obyvateľstva. Najčastejšie sa tieto príčiny rozdeľujú na vysťahovalecké (emigračné) a prisťahovalecké (imigračné). Ako emigračné faktory môžu pôsobiť náhle a silné zmeny prírodného prostredia, ako záplavy, sopečná činnosť, zemetrasenia, ekonomické faktory, politické, náboženské dôvody a pod. Takisto pôsobia aj imigračné faktory, ako lacná pôda, voľné pracovné miesta a ďalšie.

Pri pohyboch európskeho obyvateľstva do zámoria pozorujeme pôsobenie ekonomických a demografických emigračných faktorov, najmä prebytok obyvateľstva v Európe. V zámorí získali emigranti z Európy lacnú pôdu, zamestnanie, niektorí išli zbohatnúť (zlatokopi), iní unikali pred politickým, náboženským a rasovým prenasledovaním. Imigračným faktorom bol spočiatku neobmedzený rozsah pôdy, nové možnosti získania pracovných miest a pod.

Príčiny migračných pohybov

  • zmena pracoviska, priblíženie k pracovisku, štúdium. zdravotné príčiny, sobáš, rozvod, bývanie, nasledovanie rodinného príslušníka, a iné dôvody
  • podrobnejšie – Drbohlav – 5 kat. motiv. faktorov: Socioekonomické, Sociálnokultúrne a sociopolitické faktory, Sociodemografické faktory, Prírodné faktory životného prostredia, Ostatné fakrory

Následky migračných pohybov

  • v emigračných oblastiach dochádza k negatívnym dôsledkom: strata obyvateľstva, mení sa štruktúra obyvateľstva, menia sa podmienky reprodukcie obyvateľov, nepriame straty obyvateľstva, ekonomické následky emigrácie
  • imigračné oblasti získavajú obyvateľstvo prevažne v reprodukčnom a produktívnom veku, odpadajú náklady na výchovu obyvateľstva, môžu však nastať problémy asimilácie tohto obyvateľstva na nové podmienky, často sa na imigračné skupiny viažu viaceré negatívne javy

Celkový pohyb obyvateľstva

Veľká pozornosť sa v populačných analýzach venuje kvantitatívnemu efektu celkovej dynamiky obyvateľstva. Význam má pre dlhodobý i krátkodobý vývoj populácie, aj pri prognózach. Celkový prírastok alebo úbytok obyvateľstva určuje vzťah medzi prirodzeným pohybom a migračným pohybom P = f(PP,MP), P = Pp + Mp. Keďže prirodzený pohyb je výsledkom dvoch zložiek a aj migračný pohyb sa skladá z dvoch zložiek, preto celkový pohyb je funkciou týchto štyroch elementov P = f(N, M, I, E)

Pohyb obyvateľstva charakterizujú dve zo štyroch teoreticky možných zložiek (PP, PU, MP, MU), zo vzájomne možných kombinácií týchto zložiek vychádzajú štyri typy populácií s CP obyv. (A: PP>MU; B: PP>MP; C: MP>PP; D: MP>PU) a štyri typy populácií s CÚ obyv. (E: PU>MP; F: PU>MP; G: MU>PU; H: MU>PP) – Webbov graf