- vyskytuje sa vo všetkých troch skupenstvách
- delí sa z hľadiska trvácnosti na:
a) Trvalé pôdne vody
Vodná para – zapĺňa pukliny a póry. Vzniká vyparovaním tekutej vody pri zvýšení teploty.
Adsorpčná (adhézna) voda – tvorí na povrchu zŕn, puklín nesúvislé, alebo súvislé vrstvy vody s hrúbkou 5 – 15 mm. Ku povrchu (zŕn) je viazaná fyzikálnymi (adsorpčnými) silami. Tvorí sa z vodnej pary aj infiltrujúcej vody.
Kapilárna voda – zapĺňa póry (kapiláry) s hrúbkou maximálne 1 mm, alebo pukliny s priemerom 0,25 mm. Ku stenám je viazaná kapilárnymi silami. Je typická pre jemnozrnné materiály. Vyskytuje sa v bezprostrednej blízkosti hladiny podzemnej vody – pásmo kapilárneho zdvihu. V prípade, že vypĺňa priestor nad hladinou – podopretá kapilárna voda. Pri poklese hladiny vzniká zavesená kapilárna voda.
b) Prechodné pôdne vody
Vsakujúca voda – preniká z povrchu pôdy do hlbších vrstiev puklinami, voľnými priestormi po koreňoch, chodbami živočíchov. Pri výdatných zrážkach a topení snehu môže úplne vyplniť voľné priestory. Z povrchu presakuje až ku hladine podzemnej vody a doplňuje kapilárnu vodu.
Pôdny ľad – vzniká pri poklese teploty pôdy pod 0°C. Najprv sa vytvorí inoväť z vodnej pary pôdneho vzduchu. Pôvodne malé ľadové kryštáliky môžu narastať ochladzovaním a premŕzaním vystupujúcej kapilárnej a adsorpčnej vody.