Podľa posledného štatistického sčítania obyvateľstva žije v Rumunsku 535 250 Rómov, čo predstavuje 2,5 % z celkového obyvateľstva. Po Rumunoch (89,5 %) a Maďaroch (6,6 %) ide teda o tretiu najvýznamnejšiu etnickú skupinu. Ako v iných štátoch, tak aj v Rumunsku, sú pre nás smerodajné podstatné skôr odhady ako oficiálne údaje. Mnohé bádania, ktoré sa uskutočňujú od roku 1992 kladú počet príslušníkov rómskej menšiny niekde medzi 1,5 (Inštitút pre kvalitu života) – 2,5 milióna (rómske asociácie). Rómske komunity žijú po celom Rumunsku. 60 % rómskej populácie hovorí v zmiešaných komunitách rómsky príležitostne.
Problémy rómskej komunity súvisia vo významnej miere s rómskym otroctvom, s vylúčením z rozdeľovania pôdy v rokoch 1864, 1923, 1946 a 1991, s udržiavaním štatútu marginalizácie a diskriminácie jednotlivými vládami Rumunska. Väčšina rómskych domácností v Rumunsku je veľmi chudobná. Podľa štúdie Výskumného inštitútu kvality života z roku 2000 sú najčastejším (66,2 %) príjmom rómskych domácností prídavky na deti. Príjmy z pravidelných platov dopĺňajú prídavky iba vo štvrtine rodín, dôchodcovské penzie dostáva 11,7 % Rómov. 9,5 % domácností ťaží z mesačných dávok pre nezamestnaných. Invalidný dôchodok alebo dôchodok pre chorobu poberá 4,7 %, resp. 5,8 % Rómov. Medzi pracujúcimi Rómami je viac mužov (65 %).
Z iných štatistík vyplýva, že 80 % nekvalifikovanej populácie má maximálne 8 dokončených tried, väčšina (57 %) kvalifikovaných zamestnaných osôb skončila aspoň učňovskú školu, ďalších 43 % skončilo stredné školy. Zamestnaní ľudia pochádzajú vo všeobecnosti zo zmiešaných komunít (rumunská a rómska populácia), kde je vyšší stupeň integrácie Rómov. V týchto komunitách sa životný štýl a správanie minority a majority podobajú. Zvýšené percento sezónnych robotníkov (41,7 % z celkového počtu obyvateľstva) ukazuje, že Rómovia nemajú stále zamestnanie, z čoho vyplývajú ťažkosti pôsobiace na dôchodkové príjmy, zdravotné poistenie a iné záležitosti týkajúce sa každodenného života. Napriek tomu, že väčšine tradičných rómskych zamestnaní sa nevenovala pozornosť, ešte stále existujú.
33,5 % Rómov nemá profesionálnu kvalifikáciu. 14,3 % sú roľníci a 4,6 % sezónni robotníci. 37,3 % Rómov má moderné kvalifikácie (s diplomom alebo certifikátom) a 10,3 % tradičnú kvalifikáciu. Existuje blízky vzťah medzi typom komunity a kvalifikáciou Rómov. Čím je komunita tradičnejšia, tým majú Rómovia menej moderné kvalifikácie. Naopak, v zmiešaných a na tradície menej viazaných (okrajových alebo vzdialených) oblastiach sú kvalifikácie moderné a schopné súťaže.
Rómske deti patria v oblasti vzdelávania medzi najviac znevýhodnené skupiny. Tvoria najväčšiu skupinu v sirotincoch, strediskách pre postihnutých a v osobitných školách. Menej ako 10 % navštevuje gymnázia a zvyšuje sa aj ich segregácia. Veľké percento nevzdelaných rómskych detí (19,1 %) z celkového počtu školopovinných dokazuje, že súčasný školský systém nezodpovedá adekvátnym spôsobom skutočným vzdelávacím potrebám Rómov. Rómovia sú mladou populáciou: 1/3 z nich sú mladší ako 15 rokov, zatiaľ čo v majoritnej populácii je to 1/5.
Negramotnosť dospelých Rómov je rozšíreným fenoménom, týka sa najmä žien. Vzdelávanie rodičov a rozvoj plánov v komunite je už bežnou praxou.
V oblasti bývania treba spomenúť, že rómska populácia býva v neuveriteľne zlých podmienkach. Žijú v lokalitách so zlou či chýbajúcou infraštruktúrou, občianskou vybavenosťou, prístupom, s nevyjasnenými majetkovými záležitosťami. V 25,4 % rómskych domácností pripadá na jednu izbu priemerne 3,01 osoby (celoštátny priemer je 1,7).
Ako uznávanej národnostnej menšine sa Rómom poskytuje ochrana podľa ústavy a vnútroštátnej legislatívy prispôsobenej so zreteľom na národné menšiny. Majú zaručené práva podľa medzinárodných zmlúv, ktoré Rumunsko podpísalo. Naviac sa od roku 1990 vytvorilo veľké množstvo rómskych asociácií. Menšinám sa uznalo, že sú súčasťou dôležitého a náročného prostredia, na ktoré by rumunská spoločnosť mala reagovať európskym spôsobom.
Do roku 2001 dal štátny sektor iba málo odpovedí na „rómsky problém“, a keď už, zväčša vďaka odporúčaniam medzinárodných inštitúcií a silnej lobistickej kampani rómskej občianskej spoločnosti. Stratégiu rumunskej vlády pre zlepšenie postavenia Rómov vypracovalo Ministerstvo pre verejné informácie so zreteľom na ústavu Rumunska, európsku a medzinárodnú legislatívu. Stratégia bola prijatá 25. apríla 2001 a zverejnená v úradnom vestníku 16. mája 2001. Tento dokument je prvou vládnou iniciatívou široko sa zaoberajúcou problémami a úlohami, ktorým rómska menšina čelí. Pri vypracúvaní Stratégie sa konali mnohé konzultácie s rómskymi organizáciami, najmä v koalícii s mimovládnymi organizáciami (Pracovná skupina rómskych asociácií a strana Rómov).
Mimovládny sektor sa spočiatku vyvíjal pomaly, nemal presnú štruktúru a ani zvučný hlas. Avšak len asi 15 – 21 z mimovládnych organizácií je aktívnych, majú skutočné perspektívy rozvoja a príležitosti a naviac ich uznávajú aj rómske komunity. Najnovšie väčšie akcie sa uskutočnili v oblasti boja proti inštitucionalizovanej diskriminácii rómskej menšiny, v boji proti negatívnym predsudkom, stereotypom a diskriminačnému správaniu verejných úradov a služieb.