Rómovia tvoria už tradične najviac marginalizovanú skupinu v bulharskej spoločnosti. Podľa posledného sčítania obyvateľstva v r. 2001 sa k rómskej národnosti v Bulharsku prihlásilo 365 797 obyvateľov. Podľa odborných odhadov však ich počet dosahuje 650 tisíc.
Rómska komunita je najheterogénnejšou menšinou v Bulharsku. Podľa prieskumu Cigáni v prechodnom období z roku 1994 sa rozdeľujú na štyri hlavné a 56 menších podskupín. Podskupiny sa navzájom líšia náboženskou príslušnosťou (moslimovia, pravoslávni kresťania, členovia rôznych protestantských cirkví a židia), materinským jazykom (hovoria rôznymi rómskymi dialektami, prípadne ich jazyk obsahuje rozličné turecké, bulharské, valašské dialekty), tradičnými remeslami, časom príchodu do Bulharska či životným štýlom.
Modernizácia bulharskej spoločnosti a výrazný pokles v dopyte služieb, ktoré poskytovali Rómovia, zvýšili negatívne stereotypné pohľady na nich. Sociálna priepasť medzi Rómami a ostatnými etnickými skupinami je veľmi hlboká a čoraz viac sa prehlbuje. Percentuálne zastúpenie bohatých Rómov je len asi 1 %. Väčšina obyvateľstva žije v izolovaných komunitách na okraji takmer každého bulharského mesta, mestečka a dediny. O týchto osadách sa často hovorí ako o getách. V jednej rómskej domácnosti žije priemerne 6,9 osôb, pričom v priemernej bulharskej domácnosti žije 2,6 osôb.
Krachom štátnych tovární ostal veľký počet Rómov bez akéhokoľvek príjmu. Nezamestnaní Rómovia sa spoliehajú na sociálne dávky z Úradu práce a služby pomoci sociálnych inštitúcií. Nezamestnanosť v rómskej komunite je trvalý stav, postihuje 70 – 80 % jej členov. S nezamestnanosťou súvisí aj zlá vzdelanostná štruktúra Rómov.
Rómske deti neovládajú dobre bulharčinu, čo ich znevýhodňuje pri prijímaní do škôl a majú ťažkosti so zabezpečením kníh a oblečenia. Podľa štatistických údajov z roku 1992 o vzdelanostnej štruktúre EA obyvateľstva má len 0,9 % Rómov vysokoškolské vzdelanie, iba 7,8 % stredoškolské vzdelanie, 46,2 % má ukončené základné vzdelanie, 36,7 % nemá ukončené základné vzdelanie a 8,5 % je negramotných.
Miera delikvencie medzi Rómami je vysoká. Polovica detí, ktoré sú umiestnené v miestnych sociálnych ústavoch pre mládež a v osobitných školách pre mentálne postihnuté deti, sú Rómovia.
Pre rómsku komunitu sú typické sobáše v mladosti. Keď sa mladý človek ožení alebo vydá, nechodí viac do školy. Mnohé pôrody a interrupcie v mladom veku vedú k zdravotným problémom rómskych dievčat, čo súvisí s vysokou úmrtnosťou rómskych žien vo veku 14 – 40 rokov.
Len asi 10 % Rómov vie vykonávať tradičné remeslá. Len 8,5 % rómskych rodín vlastní pôdu, zvyčajne malé územie okolo domu. Za takýchto okolností sa počet rómskych domácností úplne závislých na sociálnom zabezpečení postupne zvyšuje. V dôsledku dlhodobej nezamestnanosti alebo skutočnosti, že mladí ľudia si nevedia nájsť trvalé zamestnanie, nemá veľká časť Rómov možnosť dostávať pravidelné mesačné dávky v nezamestnanosti.
V Bulharsku sa záležitosťami menšín zaoberá vládny orgán – Národná rada pre etnické a demografické otázky (NRED). Tento orgán má na starosti menšiny a Bulharov žijúcich v zahraničí. Má napomáhať dialógu, spolupráci a koordinácii medzi vládou, štátnymi orgánmi a mimovládnymi organizáciami s cieľom vytvárať a uplatňovať štátnu politiku týkajúcu sa etnických a demografických otázok a migrácie. Okrem toho NRED spolu so štátnymi a mimovládnymi organizáciami koordinuje konkrétne opatrenia na vykonávanie medzinárodných záväzkov, ktoré prijala Bulharská republika v oblasti práv bulharských občanov z menšinovej skupiny a ich integrácie do spoločnosti.
NRED zabezpečovala komunikáciu medzi vládou a rómskymi komunitami pri prijímaní Rámcového programu pre rovnocennú účasť Rómov v bulharskej spoločnosti. Podľa tohto programu má vláda čeliť diskriminácii na základe národnosti pomocou najrôznejších opatrení a mocenských prostriedkov, vrátane udeľovania finančných pokút fyzickým i právnickým osobám.
Ďalej by sa mala zrušiť segregácia rómskych škôl, mala by sa uskutočniť úprava rómskych štvrtí, zlegalizovať ich domovy, do štátnych škôl by sa mal systematicky zavádzať rómsky jazyk a mal by sa založiť zvláštny štátny fond na podporu podnikateľských spoločností, ktoré zamestnávajú členov menšiny. Doteraz sa však prijalo len málo právnych opatrení na realizáciu programu. Kroky, o ktorých sa v ňom hovorí, však včlenili niektoré organizácie mimovládneho neziskového sektora do svojich pilotných projektov.