1 1 1 1 1 Rating 0.00 (0 Votes)

Podľa mapy Regionálneho geologického členenenia Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej Panvy na území SR sa na geologickej stavbe funkčného mestského regiónu Dubnica nad Váhom podieľajú tieto jednotky:

Flyšové pásmo – magurský flyš

Magurský flyš je podľa tektonickej stavby rozčlenený na západobystrický, vystupujúci v najsevernejšej časti nášho územia a bielokarpatský, ktorý je vyvinutý prevažne v západnej časti územia FMR Dubnica.

Bradlové pásmo a pribradlová oblasť

Bradlové pásmo je najzložitejšou tektonickou jednotkou a v rámci sledovaného územia patrí púchovskému úseku. Boli tu rozlíšené čorštýnska, pružská, kysucká, streženická a klapská sukcesia.

Jadrové pohorie – Strážovské vrchy

V sledovanom území vystupujú len mezozoické horniny, keďže kryštalické jadro tu nie je povrchovo odkryté. Časť Strážovských vrchov zasahujúcu do nášho územia budujú štyri subtatranské príkrovy, ktoré boli koncom kriedy presunuté ponad kryštalické jadro. Krížňanský príkrov tu zaberá najväčšiu časť a vyznačuje sa veľmi komplikovanou stavbou. Severne od pásma budovaného krížňanským príkrovom ako aj v jeho nadloží sa nachádzajú mohutné masy chočského príkrovu. Stavba tohto príkrovu je všeobecne jednoduchšia, no na území FMR Dubnica je zložitejšia. Najsevernejšie sa v sledovanom území nachádza manínsky príkrov, ktorý sa tiahne od Ladiec smerom k Žiline a buduje viac-menej súvislý okraj bradlového pásma. V jeho zložitej stavbe sú najcharakteristickejším členom liasové súvrstvia vápencov. Strážovský príkrov vystupuje v podobe krýh budujúcich vrcholky najvyšších horských chrbtov a prikrýva tak jednotky chočského príkrovu. Strážovský príkrov je zastúpený jediným členom a to wettersteinským vápencom.

Vnútrohorské panvy a kotliny

Časť Považského podolia - Ilavská kotlina, prechádzajúca centrálnou časťou sledovaného územia, je plochá zníženina tektonicko-erózneho pôvodu. Jej podložie tvoria najmä druhohory bradlového pásma veľmi komplikovanej stavby a sčasti kryštalické druhohory Strážovských vrchov. Hlavnú náplň kotliny, pokrývajúcu podložie, tvoria riečne náplavy Váhu a jeho prítokov.

Kvartér

Na sledovanom území ide o kvartér stredohorskej podoblasti, s prevahou rôznych typov svahových sedimentov, vrátane zosuvov a prolúvia. Pozdĺž Váhu sú zachované riečne terasové stupne a aluviálne štrkopieskové sedimenty. Na nižšie položených územiach a v kotlinách sú to najmä pokryvy sprašových sedimentov. Vo vápencových územiach je kvartér zastúpený výplňami dutín a krasových rozsadlín.

Zdroje nerastných surovín

Podľa Štúdie nerastných surovín, nie je FMR Dubnica zabezpečený zdrojmi rudných, energetických a rádioaktívnych surovín. Geologická stavba tohto územia je však pomerne priaznivá pre výskyt ložísk nerudných surovín. Nachádza sa tu dostatok ložísk štrkopieskov a stavebného kameňa. Reálny je i rozvoj tehliarskej výroby na báze kvalitných kvartérnych surovín. Pre priemyselné a cementárske účely sú vhodné oblasti mezozoických hornín s ložiskami vápencov.

Hospodársky využívané je ložisko cementárskych surovín Ladce – Butkov. Surovinu poskytujú jurské až kriedové vápence a sliene manínskeho príkrovu.

Vápence ložísk Bohunice nad Váhom a Krivoklát boli overené ako rezervná surovinová báza pre ložisko Horné Srnie (okres Trenčín). Surovinovú bázu tvoria vápence čorštýnskej série bradlového pásma. Nakoľko sa však ložiská nachádzajú v CHKO Biele Karpaty, nie sú hospodársky využívané.

Vápence mezozoika Strážovských vrchov, chočského a strážovského príkrovu, sú potenciálnym zdrojom ložísk pre ich priemyselné využitie. Bázu ložísk tvoria suroviny variabilnej kvality (vápence triedy III. – V.), ktorá nie je využívaná.

Vo východnej časti sledovaného územia vystupujú chočské dolomity, ktoré sú hospodársky cennou surovinou. Dolomity majú mnohostranné využitie. Možno ich použiť ako surovinu pre priemyselné účely (väčšinou pre aglomeráciu rúd) a zároveň ako surovinu pre výrobu kameniva do betónov. V súčasnosti sa overujú možnosti netradičného využitia dolomitov v rôznych špecializovaných výrobách.

V centrálnej časti FMR Dubnica, budovanej neogénnymi a kvartérnymi sedimentmi, sú zdrojom nerastných surovín neogénne piesky, aluviálne štrkopiesky Váhu a hliny eolického pôvodu.

Z hľadiska perspektívnosti ďalších zdrojov aluviálnych štrkopieskov v povodí Váhu sú možnosti nášho územia takmer vyčerpané. Počet ložísk, ale hlavne veľký objem zásob naznačujú, že vyhľadávanie ďalších zdrojov tohto typu suroviny nie je žiadúce. Možnosť overenia ložísk neogénnych pieskov je obmedzená rozsahom nimi budovaného územia a taktiež ich podradnou kvalitou.

Surovinové zdroje tehliarskych výrobkov tvoria kvartérne sprašové hliny. Podľa množstva zásob a prognóznych zdrojov má sledované územie dobre zabezpečené surovinové zdroje pre tehliarsku výrobu. Perspektívne k týmto zdrojom môžu byť zahrnuté i pelitické sedimenty magurského flyša a kriedy manínskej jednotky.

Podľa najnovších výsledkov sú potenciálne geologické súvrstvia pre plastické keramické suroviny (pelitické sedimenty magurského flyša a vrchnej kriedy manínskej jednotky) na tento účel nevhodné. Nevhodné pre keramickú výrobu je ich chemické zloženie a keramicko-technologické vlastnosti s nízkym obsahom ílovitej zložky.

Overenie nových surovinových zdrojov je veľmi obmedzené, nakoľko potenciálne súvrstvia bradlového pásma, Strážovských vrchov a magurského flyšu sa nachádzajú vo veľkoplošných chránených oblastiach. Možnosti sú prakticky len v južnej časti sledovaného územia, ktorá je budovaná karbonatickými horninami Strážovských vrchov v ich nechránenej časti.

Využívanie niektorých ložísk je v súčasnosti viazané na súhlas orgánov štátnej ochrany prírody (ložiská Bohunice nad Váhom, Krivoklát).

Odporúčané weby