Referáty a kvalitné informácie všetkého druhu na InfoWeby.sk

Náboženská štruktúra Ázie

Náboženská štruktúra Ázie 3.7 out of 5 based on 3 votes.

Ázia je svetadielom s najpestrejšou religióznou štruktúrou obyvateľstva. Táto pestrosť je podmienená najmä tým, že v Ázií vznikli takmer všetky súčasné religiózne systémy, z ktorých mnohé sa rozšírili z Ázie na iné svetadiely, iné zostali typickými ázijskými relígiami. Ani jedna z relígií nemá v Ázií výraznejšiu dominanciu. Svedčí o tom fakt, že najvyšší počet vyznávačov má islam, ku ktorému sa však hlási len 22,7 % obyvateľov Ázie. Na druhom mieste je hinduizmus (20,9 %), nasledujú taoizmus a konfuciánstvo (10,4 %), budhizmus (9,8%) a kresťanstvo (8,2 %). Kresťanstvo má teda v Ázií najnižšie zastúpenie v kontexte ostatných svetadielov. Pomerne veľká skupina (20,2 %) sa hlási k bezkonfesijným náboženstvám (najmä v dôsledku ateizačnej politiky Činy a Severnej Kórei). V Ázií možno zaznamenať relatívne vysoký podiel nových relígií (2,7 %).

Náboženská diferenciácia Ázie

Z hľadiska geograficko-religióznej diferenciácie možno Áziu rozčleniť do šiestich regiónov:

Náboženstvá v juhozápadnej Ázii

V juhozápadnej Ázii dominuje islam, ktorý má výraznú prevahu vo všetkých krajinách s výnimkou Cypru, Libanonu a Izraelu, kde je zastúpené kresťanstvo a judaizmus. K takmer čisto moslimským štátom tejto oblasti patrí Turecko, Palestína, Sýria, Jordánsko, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Katar, Kuvajt, Irán, Pakistan a Afganistan. Vyznávači islamu tu tvoria v priemere okolo 90-95 % obyvateľstva. Na druhom mieste je väčšinou kresťanstvo a judaizmus, prípadne hinduizmus, zoroastrizmus...

V Libanone je pomer moslimov a kresťanov vyrovnaný, v Izraeli prevláda judaizmus, ktorý je štátnym náboženstvom.

Náboženstvá v južnej Ázii

V južnej Ázii dominuje hinduizmus. Čiastočne sa však o vplyv delí s budhizmom, džinizmom, sikhizmom a islamom. V regióne sa však vyskytuje aj kresťanstvo a iné relígie.

India je kolískou viacerých religióznych systémov, čo sa odzrkadľuje v pestrej konfesijnej štruktúre obyvateľstva. Vo väčšine štátov prevláda hinduizmus (79 %), islam má najvyšší podiel v štáte Džammú a Kašmír (14 %), v menšine sú kresťania (juh, východ, Andamany, Nikobary), sikhovia, džinisti, budhisti...

Nepál má najvyšší podiel hinduistov na svete (89 %) a je jediným štátom, kde je hinduizmus oficiálnym štátnym náboženstvom. Budhisti tvoria 5 %, moslimovia 3 %.

V Bhutáne prevláda lamaizmus (75 %) nad hinduizmom (25 %), v Bangladéši islam (88 %) nad hinduizmom a budhizmom. Na Srí Lanke sú časté politické a ozbrojené konflikty medzi budhistickou majoritou (70 %) a hinduistickou minoritou (15 %).

Náboženstvá v juhovýchodnej Ázii

V juhovýchodnej Ázii dominuje budhizmus nad ostatnými religióznymi systémami. Jedine Laos má menej výraznú prevahu budhizmu. Značná časť obyvateľstva vyznáva primárne relígie animistického typu (34 %), hlavne v horských oblastiach na severe a severovýchode.

Náboženstvá v strednej Ázii

Stredná Ázia nepatrí do nami študovanej časti Ázie

Náboženstvá v Austronézii

V Austronézii je pomerne rôznorodá náboženská štruktúra obyvateľstva. Najvýznamnejšie postavenie majú islam a kresťanstvo, avšak zastúpené sú aj ďalšie religiózne systémy – budhizmus, hinduizmus, konfuciánstvo, taoizmus a animizmus.

V Malajzií pripadá na islam 53 % populácie, pričom výraznejšiu prevahu má v západnej časti štátu, t.j. na Malajskom polostrove. Na severe Bornea dominuje skôr animizmus, budhizmus, konfuciánstvo a taoizmus. Až 88 % obyvateľov Indonézie vyznáva islam, druhú najpočetnejšiu skupinu tvoria hinduisti (2,5 %). Singapúr má veľmi rôznorodé religiózne členenie: budhizmus, konfuciánstvo, taoizmus – 54 %, islam – 15,4 %, kresťanstvo – 12,5 %, hinduizmus – 3,8 %...

V Bruneji prevládajú moslimovia (67 %), po 10 % obyvateľstva pripadá na budhistov, kresťanov a animistov. Filipíny sú výrazne kresťanskou krajinou (92 %), kde dominuje katolicizmus. Moslimovia (5 %) často vyvolávajú ostré konflikty s centálnou vládou.

Náboženstvá vo Východnej Ázii

Vo východnej Ázii je silný vplyv budhizmu, ktorý sa tu preplieta s vplyvom pôvodných miestnych relígií (konfuciánstvo, taoizmus a šintoizmus) a v západnej časti aj s islamom.

V Číne je rozšírený hlavne budhizmus, konfuciánstvo a taoizmus. Typickou črtou čínskeho obyvateľstva je multikonfesionalita, čiže jeden človek často vyznáva a vykonáva obrady v rámci viacerých relígií. To problematizuje štatistické podchytenie náboženskej štruktúry obyvateľov Číny. Vzhľadom na to, že sa v Čine oficiálne realizuje ateizačná politika, značná časť obyvateľstva sa hlási k bezkonfesijným (71 %). V Tibete dominuje lamaizmus, na severozápade a západe islam, na severe šamanizmus, na juhu primárne relígie, v Hongkongu hinduizmus. Žije tu 2,7 milióna kresťanov. Tchaj-wan má podobnú štruktúru.

Pre Mongolsko je tiež typická dlhotrvajúca ateizačná politika, preto tu je početná skupina bezkonfesijných. Až 90 % veriacich vyznáva lamaizmus, 4 % islam.

KĽDR má ateizačnú politiku veľmi prísnu. Neumožňuje slobodnú aktivitu náboženských spoločností a cirkví. Existujúce a vládou podporované cirkvi (napr. Juche) majú zväčša len propagandistický charakter a majú vytvárať ilúziu náboženskej slobody. Najpočetnejšia je skupina bezkonfesijných (68 %), konfuciánstvo a taoizmus tvoria 15 %. Špecifický charakter majú rozličné kórejské synkretické sekty (14 %), ktoré vznikli na báze šamanizmu, konfuciánstva, taoizmu, budhiznu a kresťanstva.

Náboženstvo v Južnej Kórei má zmiešaný charakter. Kresťanstvo (hlavne protestantizmus) vyznáva 49 % obyvateľov, budhizmus 47 %., konfuciánstvo 3 %. V Japonsku sa prelína vplyv šintoizmu (39,5 %) a budhizmu (38 %). Možno sa tu stretnúť s multikonfesionalitou.

Charakteristika jednotlivých náboženstiev

Hinduizmus, budhizmus, džinizmus a sikhizmus majú veľa spoločného. Všetkým je vlastná viera v kolobeh životov (samsára): narodenie, smrť a opätovné narodenie; a viera, že ľudia trpia za skutky, ktorých sa dopustili vo svojich predchádzajúcich životoch (karma). Obidva tieto pojmy súvisia s predstavou transmigrácie – duša sa postupne prevteľuje do ďalších tieľ (ľudských a zvieracích) podľa toho, ako sa správala v predchádzajúcom živote.

Hinduizmus

Hinduizmus je najstaršie zachovalé svetové náboženstvo, a zároveň indické národné náboženstvo – najväčšie na svete (v Indií má až 751 miliónov vyznávačov). Hinduizmus sa opiera o védsku literatúru, vytvoril si však aj vlastnú, ktorá nadväzuje na staré texty: zákonníky, učebnice, mýtické a legendárne príbehy o bohoch, eposy Rámájana a Mahábhárata.

Podľa hinduizmu existuje najvyššia bytosť, druh absolútneho a neosobného ducha – brahma, ktorý sa niekedy chápe ako všeobjímajúca realita, ktorá je sama osebe jedna a jediná a z ľudského hľadiska je to realita osiahnutá vo všetkom, čo je, a preto sa objavuje v nekonečnom množstve aspektov. Tieto aspekty jednej reality symbolizuje mnoho hinduistických bohov a bohýň. Napr. Brahma je tozto realitou v úlohe stvoriteľa vesmíru. Od neho pochádza všetok svet. Tento nedostupný Brahma sa v teľuje v podobe dvoch komplementárnych bohov, ktorí sú o niečo bližší bežným smrteľníkom. Sú to Šiva – božstvo dynamické – život postupne tvorí a ničí – a Višnu – statické božstvo – zodpovedné za udržiavanie tohto sveta. Celkove sú tieto božstvá považované za triádu: Brahma – stvoriteľ, Šiva – ničiteľ, Višnu – udržovateľ.

Vyznávač hinduizmu uctieva jednu určitú podobu boha – svojho ištavédu, pričom mu nerobí veľký problém prejsť od uctievania jedného boha k inému. Brahma zohráva veľmi abstraktnú úlohu, preto je zriedkakedy uctievaný. Existijú však rôzne višnuistické a šivaistické sekty. Kým Višnu má charakter dobrého a priaznivého boha, Šiva je bytosťou rozporuplnou. Často je reprezentovaný ako askét, je bohom meditácie a jogínov. Súčasne je bohom síl rodenia a umierania. Pomerne veľký význam sa ešte pripisuje bohyni Šakti. Pokladá sa za Šivovu manželku a ako jediná ho dokáže prebudiť z letargie a vyburcovať k vytváraniu svetov.

V doktríne hinduizmu má veľký význam učenie o karme, darme a samsáre. Karma je súhrn všetkých skutkov, rečí a konaní človeka, ktoré majú podľa kvality za následok odmenu alebo trest. Podľa neho sa pri fyzickej smrti človeka určuje, v akej podobe sa znovuzrodí. Darma je kozmický poriadok všetkých vecí, v ktorom má každý svoje náboženské a spoločenské povinnosti. Samsára je učenie o prevteľovaní duší. Spočíva v presvedčení, že duša nemá len jeden krátky život, ale putuje z jedného života do druhého. Najvyšším cieľom duše je vymaniť sa z kolobehu životov a ocitnúť sa v stave – mokša (u budhistiv – nirvána). Tento stav je možné dosiahnuť správnym konaním, oddanosťou bohu a múdrosťou.

Kult v hinduizme má značne individuálny charakter. K hlavným kultovým praktikám a povinnostiam patria meditácia, skromnosť, pôst, milosrdenstvo, púť, duchovná a fyzická čistota.

Vo väčšine hinduistických domov je malý oltárik, na ktorom členovia rodiny obetujú potravu a kvety alebo pália kadidlo a zapaľujú sviečky. Tieto denné obrady puja vykonávajú väčšinou ženy, no môže sa na nich zúčastniť každý. Počas hinduistických sviatkov sa mnohí vydajú na púť, napr. v Indií do mesta Váránasi (Benares), aby sa tam vo vodách posvätnej rieky Gangy zbavili svojich hriechov. Kultová praktika satí (upaľovanie vdov), je síce zákonom zakázaná (v Indii), napriek tomu sa dodnes sporadicky stáva, že sa vdova dobrovoľne podvolí a nechá sa upáliť spolu so svojím zosnulým manželom.

Budhizmus – univerzálna relígia indického pôvodu

Budhizmus je univerzálna relígia indického pôvodu. Doktrínu budhizmu podáva literatúra – tzv. tripitaka (trojitý kôš). Základné myšlienky Budhovho učenia sú zhrnuté v štyroch vznešených pravdách:

  1. život a všetko na svete je utrpenie
  2. utrpenie je výsledkom túžob po živote
  3. odstrániť toto utrpenie je možné tlmením túžob po živote
  4. toto tlmenie túžob je možné dosiahnuť sledovaním osmorakej vznešenej cesty, ktorá spočíva v pravom rozhodnutí a predsavzatí vzdať sa túžby a zlovôle, v pravej reči, ktorá nie je lžou, v pravom konaní, ktoré nezabíja, nekradne..., v pravom živote, ktorý sa nepokúša žiť nepoctivo, v pravej snahe potláčať všetko zlé, v pravom uvažovaní, pri ktorom človek premýšľa o podstate tela, citov a ducha, o základoch učenia, a v pravom názore, spočívajúcom na presvedčení, že jedine Budhovo učenie ukazuje cestu k spáse.

Z cyklu reinkarnácií sa možno oslobodiť dosiahnutím nirvány (stav plameňa, ktorý zhasol). Podstatou Budhovho učenia je teda ovládnutie svojho bytia a pomocou špeciálnych techník ho zhasiť a stať sa arhantom (ctihodným). Najznámejšou technikou v tejto súvislosti je joga. Budhistická meditácia sa orientuje na odpútanie sa od všetkých myšlienok. Preto sa meditácie odohrávajú vo veľmi strohom prostredí (dívajúc sa na holú stenu...).

5 základných prikázaní, ktoré sú povinné pre všetkých budhistov:

  1. zákaz zabíjania živých organizmov
  2. zákaz klamať
  3. zákaz kradnúť
  4. zákaz dopúšťať sa nedovolených pohlavných vzťahov
  5. zákaz pitia omamujúcich nápojov

Tantrizmus

Tantrizmus je jedna zo základných foriem budhizmu. Ako hlavné prostriedky k dosiahnutiu nirvány vidí rozličné magické techniky – a to obrady (tantry) a zaklínadlá (mantry), ktoré majú moc nad božstvami. Akceptuje orgistické sexuálne formy kultu.

Lamaizmus

Lamaizmus je ďalšia zo základných foriem budhizmu. Podľa tohto učenia budhovia schádzajú na zem v podobe vyšších lámov, teda živých budhov, aby spasili ľudstvo. Lamaizmus im dáva úctu ako nadprirodzeným bytostiam.

Džinizmus

Džinizmus je indické národné náboženstvo, rozšírené takmer výlučne v Indii. Založil ho askéta Mahávíra v 6. str. p. n. l. a je probližne rovnako starý ako budhizmus. Džinisti – podobne ako budhisti – neveria v nijakého boha, iba v kozmický zákon dharmu.

Džinizmus je náboženstvo súcitu a prikazuje neubližovať živým tvorom (ahimsá). Džinisti sa nazdávajú, že všetky živé tvory majú duše, a preto ich neslobodno zabíjať. Z toho dôvodu sú vegetariáni. Nemajú kňazov, ale mnohí z nich sú mnísi alebo mníšky. Podľa nich je najsprávnejšou cestou k oslobodeniu asketický život.

Sikhizmus

Sikhizmus dôležité náboženstvo najmä na severe Indie, kde Sikhovia chceli v Pandžábe založiť svoj vlastný štát Chálistán. Je monoteistickým náboženstvom a založil ho prvý z desiatich guru Nanak (1469 – 1539). Sikhskí gurovia sa odmietavo stavali k hinduistickým obradom a k sociálnej stránke hinduistického učenia. Zavrhli kastovníctvo.

Zakladateľ sikhizmu Nanak učil, ako treba žiť a usilovať sa o konečné splynutie s Bohom. Všetci sikhovia nosia symboly svojej viery, tzv. 5 K: keš – nestrihajú si bradu ani vlasy, ktoré majú zvinuté do turbanu; kangha – hrebeň na prečesávanie vlasov; kara – kovový náramok; kakča – spodky po kolená; kirpan – dýka.

Významným sikhským ideálom je rovnosť. Symbolizuje ju rovnomerné rozdeľovanie jedla v gudware. Gudwara je miestom modlitby, kde sa sikhovia stretávajú pre svojou svätou knihou, ktorá sa volá Guru Granth Sahib. Mnohí sikhovia začínajú a končia svoj deň modlitbami zo svätej knihy. Ich cieľom je posvätiť obyčajný život a byť mysľou i srdcom vždy pri Bohu. Sikhizmus je jediné veľké indické náboženstvo, ktoré nekladie dôraz na askézu a celibát, ale vyzdvihuje rodinu vedenú otcom.

Konfucianizmus

Konfucianizmus predstavuje predovšetkým postoj k životu a spôsob myslenia. Toto učenie je založené na výrokoch majstra Kchunga (Konfucius, 551 – 478 p.n.l.).Konfucius stelesňuje konfuciánsky ideál ušľachtilého človeka. Cvičením i štúdiom (kultivovaním seba samého) sa mu podarilo zosúladiť svoje „ja“ s nebeským poriadkom. Každý nasledovník Konfucia by sa mal usilovať o dobré ľudské vzťahy, mal by byť lojálny voči štátu, mal by rešpektovať cudzincov, ctiť si rodinu a pociťovať úctu a rešpekt voči všetkému, čo si to zaslúži.

Taoizmus - Daoizmus

Slovom tao sa vyjadruje vnútorná spontánnosť diania, ktorá je zároveň mystickým princípom bytia. Nazýva sa tak aj cesta, po ktorej treba ísť. Učenie taoizmu je vyjadrené v knihe Tao-te-ťing. Pripisuje sa legendárnemu zakladateľovi taoizmu majstrovi Lao Zi.

Na rozdiel od konfucianizmu taoizmus zdôrazňuje vnútornú spontánnosť diania a učí, že sa treba odovzdať tomuto vnútornému pohybu, teda princípu tao. Všetko dobré i zlé je výsledkom jemných zásahov princípu tao, a preto doň človek nesmie zasahovať. Taoizmus vedie človeka k meditácií a k jednoduchému životu.

Šintó

ŠINTÓ – znamená „svätá cesta“; je japonským národným náboženstvom. Stúpenci tohto náboženstva uctievajú kami („božstvo“ alebo „posvätnú silu“), ktorá im dáva vitalitu, zdravie a prosperitu. Veľa japonských bohov sa označuje ako kami. Kami môže byť v posvätných stromoch, skalách, vodopádoch, horách, ale aj v cisárovi a v iných významných osobnostiach.

Islam

Islam je najmladšie svetové náboženstvo. Islam je arabské slovo a znamená „podriadenie božej vôli“. Moslimovia sú tí, ktorí „sa podriaďujú Alahovi“. Alah je jediný skutočný Boh. Svätou knihou islamu je al-kur´án (korán). Je to božie slovo zjavené prorokovi Mohamedovi. Islam má 5 základných vieroučných článkov: vieru v jediného Boha; vieru v zjavenú svätú knihu; vieru v prorokov; vieru v anjelov; vieru v posmrtný život.

Islam založil prorok Mohamed, ktorý sa narodil okolo r. 570 v Mekke v západnej Arábii. Mohamed vyzval Arabov, aby uverili v jediného Boha. Kto v neho uverí a bude žiť v duchu koránu, toho čaká odmena v raji. Kto však Mohamedovo posolstvo odmietne, bude potrestaný v pekle.

Moslimovia veria v božiu jedinečnosť a zdôrazňujú, že okrem Boha neslobodno nikoho uctievať. Boh je stvoriteľ, darca života, je všade prítomný a na nič ani na nikoho sa neponáša.

Kult v islame je veľmi jednoduchý. Nevyskytujú sa v ňom žiadne religiózne obrazy ani hudba. Zásadný význam má samotná viera, vernosť Alahovi a plnenie základných 5 povinností (filarov) záväzných pre každého moslima:

  1. Vvyznanie viery (šaháda): spočíva v opakovaní formulky „Nie je božstvo okrem Boha Alaha. Vyznávam, že Mohamed je posol Boží.“ Moslimské ženy majú zakázané vydávať sa za inovercov, muži si však môžu zobrať príslušníčku iného monoteistického náboženstva. Deti z takéhoto zväzku s považujú za moslimov.
  2. Modlitba (salát): päťkrát denne a pri iných príležitostiach (zatmenie, pohreb...). počas modlitby musí byť moslim v stave rituálnej čistoty a musí sa modliť na čistom mieste obrátený tvárou smerom k Mekke.
  3. Almužna (zakat): povinnosť poskytnúť almužnu chudobným.
  4. Pôst (saum): počas pôstneho mesiaca – ramadánu. Od svitania do súmraku je zakázané jesť, piť, užívať lieky, fajčiť alebo oddávať sa rozkoši. Povinnosť pôstu sa nevzťahuje na deti, chorých a starých ľudí.
  5. Veľká púť (hadždž): moslim ju musí absolvovať aspoň raz za život.

Jednou z foriem služby Bohu je džihád. Ide o usilovanie sa o to, čo sa páči Bohu. Najčastejšie nadobúda podobu ozbrojeného boja proti nepriateľom islamu, teda inovercom. Smrť v tomto boji sa považuje za priamu vstupenku do raja.

V kultovom živote sa zdôrazňuje potreba zachovávať čistotu. Islam obsahuje aj stravovacie predpisy. Zakázané je bravčové mäso, krv, alkoholické nápoje... Islam toleruje polygamiu. V niektorých konzervatívnych moslimských krajinách majú ženy povinnosť zahaľovať sa a nosiť čádor.

Judaizmus

Judaizmus je monoteistické náboženstvo, ktorého základom je viera v jediného Boha Jahweho, viera v prorokov, ktorých Boh vyslal na zem, aby šírili jeho učenie, pričom najvýznamnejším prorokom je Mojžiš. Judaizmus taktiež hlása vieru v príchod Mesiáša (pomazaného), v posmrtnú odmenu, priblíženie sa konca sveta a vzkriesenie mŕtvych. Významným elementom judaizmu je učenie o vyvolenosti židovského národa, odvíjajúce sa od uzavretia zmluvy medzi Jahwem a Mojžišom na hore Sinaj. Judaizmus učí, že svet bol stvorený 7. októbra 3761 p.n.l., a tento dátum je počiatkom rátania židovského času.

Doktrínu judaizmu podávajú Starý zákon a Talmud. Osobitný význam má prvých päť Mojžišových kníh Starého zákona – Tóra. Vznikli v 13. – 6. str.p.n.l. Židovský zákon obsahuje súhrn nariadení kašrut, podľa ktorého sa potraviny rituálne triedia na dovolené (košer alebo kašer) a zakázané (trejfe). Jesť sa smie iba mäso z cicavcov, ktoré majú rozštiepené kopytá a sú prežúvavce (kravy, ovce...). Ani mäkkýše a dravé vtáky sa nesmú jesť. Mlieko a mäso, ako aj výrobky z nich sa musia jesť osobitne a nesmú sa variť alebo pripravovať spolu. Židia nejedia kvasené pečivo (bezkvasný chlieb – Maces), pijú len špeciálne pripravované víno (kóšerné – bez cukru).

Židovský deň začína pri západe slnka, židovský týždeň v nedeľu. Podľa tóra je sabat deň odpočinku. Treba ho svätiť od piatočného súmraku až do sobotňajšieho večera. Tento deň odpočinku sa odvodzuje z biblického rozprávania o stvorení. Keď Boh stvoril svet, na siedmy deň odpočíval. Cez sabat sa nesmie pracovať a zapaľovať oheň, nesmie sa nič nosiť, písať ani variť a nesmie sa cestovať (len pešo na krátku vzdialenosť). Ani narábať s peniazmi.

Veriaci zhromaždení v synagóge sú obrátení smerom k arche. Je to skrinka, v ktorej sú zvitky z tóry, a je umiestnená pri stene obrátenej k Jeruzalemu a nad ňou svieti svetielko ako znak stálej božej prítomnosti. Jeruzalem je najvýznamnejšie pútnické a sväté miesto. Pri Múre nárekov sa 6. augusta schádzajú Židia z celého sveta. Na znak podrobenia sa Bohu nosia Židia na hlavách kipu – malú čiapočku.

Zoroastrizmus

Učenie zoroastrizmu podáva kniha Aweste (Avesta), ktorá bola napísaná v 6. – 4. str. p. n. l. Ide o objemnú zbierku náboženských textov. Doktrína zoroastrizmu je vo svojej podstate monoteistická. Svojho boha nazývajú Ahura Mazda, ktorý je bohom dobra (v protiklade ku Satanovi). Tohto boha symbolizuje oheň – očisťujúca sila. Aj keď sa zoroastrizmus niekedy považuje za dualistickú relígiu, skôr ho však možno považovať za monoteistické náboženstvo, nakoľko boh zla Aryman je bytosťou stvorenou a menej významnou.

Typickou črtou doktríny je neustály boj medzi dobrom a zlom, viera v nesmrteľnosť duší a v koniec sveta. Zaratuštrania veria v spasiteľa, ktorý ustanoví nový poriadok na svete. Obrady sa konajú v chrámoch ohňa, v ktorých stále horí posvätný oheň – symbol boha Ahura Mazdu. Mŕtvi sa nepochovávajú ani nespaľujú, aby sa nimi neznečisťovala zem, oheň alebo voda. Telá sa vystavujú na vrcholy „veží mlčania“ (dachme), kde ichzožerú supy a iné vtáky.

Na znak svojho náboženského presvedčenia nosia posvätnú košelu (sudre) a šnúru (husti). Ženia sa medzi sebou, podporujú svoj obchod i školstvo a bohatí z nich pomáhajú chudobnejším. Väčšinou sú podnikatelia a obchodníci, lebo náboženstvo to podporuje.

Kresťanstvo

Kresťanstvo je najvýznamnejšia svetová relígia. Dogmou je viera v Trojicu, podľa ktorej jestvujú tri osoby božskej podstaty: Boh Otec, stvoriteľ; Boh Syn, ktorý ľuďom zjavil božiu lásku a prišiel ich vykúpiť; Boh Duch Svätý, prostredníctvom ktorého Boh vedie spoločenstvo veriacich.

Poznámky:

  • synkretické náboženstvá – odvodené, zmiešané religiózne systémy, ktoré obsahujú elementy viacerých relígií
  • moderné náboženstvá – vysoko komplexné javy, ktoré sú sprevádzané mnohými protirečeniami, disponujú vyzretýmisústavami dogmatiky a prepracovanou organizáciou, čo je často prekážkou všeobecného akceptovania náboženstva

Literatúra:

  • Matlovič, R.: Geografia relígií. Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove, Prešov, 2001.
  • Kol. autorov: Guinnessova encyklopédia. Mladé letá, Bratislava, 1992.
  • Klinda, J.: Svetové kultúrne a prírodné dedičstvo. Ministerstvo životného prostredia SR, Bratislava, 2000.
  • Wilkinson, P.: Náboženstvá. Slovart.
  • Kovačka, M.: 5000 rokov filozofie, náboženstva, vied a umení v podrobnom historicko-geografickom rámci. Statis, 2001.
  • Keene, M.: Svetové náboženstvá. Ikar, 2003.
  • Kol. autorov: Encyklopedie náboženství. Karmelitánske nakladatelství.
1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Rating 77% (3 Votes)