Prenosné počítače od Apple patrili dlhé roky k tomu najlepšiemu, po čom mohol človek v tomto segmente siahnuť. Vďaka dizajnu, výdrži a celkovej ergonómii sa stali vychvaľovaným pracovným nástrojom pre profesionálov, ale aj študentov. S použitím MacBooku sa akákoľvek úloha stávala jednoduchšou a intuitívnejšou. Avšak doba sa rýchlo mení a aktuálne je jedno z najhorších období na kúpu MacBooku. Prečo je to tak, sa dozviete v nasledujúcom článku.
Fanúšikovia a pamätníci značky si možno ešte spomínajú, ako Apple v roku 2008 odhalil svetu prvý hliníkový MacBook Pro s unibody konštrukciou. Väčšina ťažkých, hrubých a hlučných Windows laptopov oproti nemu v tej dobe vyzerala ako nevydarený vtip. V čom sa teda MacBooky odvtedy až do dnešného dňa tak zmenili?
Apple svoje prenosné počítače aktualizuje v dvoch etapách. Podľa potreby, väčšinou však každý rok, je s príchodom nových procesorov od Intelu upgradovaný ich hardware, aby výkonom nezaostávali za konkurenciou. V rámci týchto vylepšení pritom nedochádza k žiadnym vonkajším zmenám – zariadenia si zachovávajú svoje rozmery a dizajn. Raz za štyri roky sa však zmení celé spracovanie a zároveň aj niektoré základné funkcie a kľúčové vlastnosti MacBookov. V roku 2012 napríklad dostali jemný Retina displej, zmizla optická mechanika, zmenšili sa rozmery, pamäť RAM sa presunula na dosku a namiesto pôvodných HDD boli použité extrémne rýchle SSD v M.2 slotoch. Nové MacBooky zožali obrovský úspech a do dnešného dňa je generácia 2012-2015 jednou z najpopulárnejších vôbec.
Niektoré problémy pretrvávajú už od roku 2016
V roku 2016 však prišla podľa predpokladaného cyklu ďalšia generácia. Z toho, že logo na zadnej strane už nesvieti a MacBook nedisponuje špeciálnym magnetickým MagSafe konektorom, ktorý zachránil pred pádom zo stola po zakopnutí o kábel množstvo predchádzajúcich modelov, boli fanúšikovia spočiatku sklamaní, ale iné pozitíva mali negatívne zmeny vyvážiť. Rozmery zariadenia sa opäť zmenšili, technológia displeja a jeho jas sa zlepšili a veľký touchpad mal ešte zlepšiť ergonómiu práce s kurzorom a gestami. Krátko po používaní sa však noví majitelia začali sťažovať na problémy, ktoré po troch rokoch sužujú aj aktuálnu generáciu 2019.
Butterfly Keyboard zabila ergonómiu a spoľahlivosť MacBookov
MacBooky mali najlepšie klávesnice na trhu – presnosť, tichosť a pohodlnosť pri písaní presahovali konkurenciu. Potreba znížiť hrúbku zariadení, aby Macy vyzerali po dizajnovej stránke lepšie, však dohnala Apple k vývoju novej klávesnice. Motýlikový mechanizmus sa prvýkrát objavil v MacBooku 12“ 2015 a od roku 2016 sa stal súčasťou Pro modelov. Klávesnica splnila účel – oproti predchádzajúcej generácii bola neporovnateľne nižšia, čo však má za následok zmenšenie pohybu kláves pri písaní na absolútne minimum. Prvá generácia ButterflyKeyboard však kvôli tomu nebola len nepohodlná, ale aj veľmi hlučná.
S nízkym profilom sa zmenšilo aj miesto, ktoré zostávalo medzi klávesom a jej mechanizmom. To sa neskôr ukázalo ako príčina postupného zlyhávania klávesníc u mnohých používateľov už po dvoch mesiacoch od zakúpenia MacBooku Pro. Klávesniciam totiž dokázal uškodiť aj prah a drobné nečistoty, ktoré sa do predmetného priestoru dostali aj pri používaní v bežných podmienkach. Klávesy sa tak zasekávali, nereagovali na stlačenie alebo naopak aj po jednom ťuknutí napísali viacero písmen za sebou.
V roku 2017 Apple uviedlo MacBooky s „vylepšenou“ druhou generáciou ButterflyKeyboard. Zmena spočívala vo vsunutí jemnej silikónovej vrstvy medzi klávesy a mechanizmus – tým sa znížila hlučnosť a zároveň sa malo zabrániť vnikaniu nečistôt. Vylepšenie však na zlepšenie odolnosti nezabralo a situácia sa opakovala aj u tejto generácie, pričom podobné problémy s motýľou klávesnicou zaznamenali aj MacBoky Pro 2018. Pod tlakom sťažností a žalôb od nespokojných zákazníkov bol nakoniec spustený opravný program, vďaka ktorému Apple zadarmo opraví akékoľvek problémy s klávesnicou u Macbookov s Butterfly mechanizmom. Bizarné je, že MacBooky Pro z roku 2016 pri oprave dostanú starú generáciu klávesnice. Apple teda buď neverí svojím vylepšeniam ohľadom trvácnosti, alebo nechce, aby užívatelia mohli pokojne používať svoj MacBook Pro a boli kvôli vracajúcemu sa problému nútení kúpiť novší model.
Aktuálne MacBooky Pro 2019 by podľa Apple mali mať vylepšený mechanizmus štvrtej generácie, ktorý už netrpí žiadnymi závadami. To však spoločnosť tvrdila aj o predchádzajúcich dvoch. Spoločnosť iFixit sa rozhodla klávesnicu bližšie preskúmať a zistila, že zmeny sa týkajú v podstate len polymérového materiálu v klávesnici. Istotu vyhláseniu Apple nepridáva ani fakt, že MacBooky Pro 2019 boli okamžite po predstavení takisto zaradené do opravného programu klávesníc.
Nedomyslený TouchBar
Ďalším veľkým vylepšením v roku 2016 bol nástup TouchBaru, ktorý bol naboku doplnený TouchID – senzorom odtlačku prsta. Ide o úzky dotykový displej, ktorý sa objavil nad klávesnicou namiesto radu funkčných kláves, respektíve F1 – F12. Novinka mala zmeniť spôsob, akým ľudia používajú MacBook. Vďaka TouchBaru získate rýchlejší prístup k emotikonom a v aplikáciách, ktoré ho podporujú, z neho môžete pristupovať k niektorým funkciám. Ide napríklad o prepínanie kariet v Safari alebo posúvanie YouTube videa. Avšak okúzlenie TouchBarom sa nekonalo a hoci sú ním všetky nové MacBooky Pro vybavené, situácia posledné roky stíchla.
Prvým problémom je ergonómia. TouchBar sa snaží tváriť ako súčasť klávesnice a taký by mal byť aj pocit z jeho používania. Pozornosť pri práci s MacBookom sa však upriamuje na displej, pričom s klávesnicou a touchpadom pracujeme podvedome. Rozmiestnenie prvkov na TouchBare sa však neustále mení, a preto vždy, keď ho chce niekto použiť, musí sa pozrieť dole, kliknúť na danú položku, a potom späť na displej. Omnoho intuitívnejšie je použiť touchpad a kliknúť na danú položku kurzorom v rámci aplikácie.
Problém by čiastočne mohla vyriešiť nejaká forma spätnej odozvy. Nehybný touchpad dostal vďaka ForceTouch technológii haptickú odozvu, takže aj keď sa po pritlačení nehýbe, užívateľovi sa zdá, že áno. TouchBar žiadnu takúto funkciu nemá. Vyskytla sa síce aplikácia tretej strany Haptic Touch Bar, avšak riešenie funguje len čiastočne - využíva vibračné motorčeky vo vzdialenom touchpade, v niektorých situáciách nefunguje a je tak na hony vzdialené natívnej podpore od Apple.
Spoločnosť sa svojím spôsobom sama postavila TouchBaru chrbtom. Ak doteraz Apple predstavilo nejakú technológiu – napríklad TouchID, zostala maximálne rok v najvyššom modeli a postupne sa rozšírila naprieč sortimentom. Žiadne iné zariadenie od Apple okrem MacBooku Pro však TouchBarom doteraz nedisponuje, a to dokonca ani klávesnica k iMacu Pro, ktorý by mal byť tiež určený pre profesionálov. Vývojári teda nemajú žiaden dôvod snažiť sa implementovať použitie TouchBaru pre novo vznikajúce aplikácie.
Profesionáli boli zvyknutí pracovať s klávesovými skratkami, pričom mnoho z nich potrebuje práve rad F1-F12. Je teda viac než otázne, prečo sa Apple rozhodlo tento rad kláves nahradiť namiesto toho, aby bol TouchBar jednoducho nad nimi. Už tak úzka plocha jeho displeja je zúžená na pár centimetrov - zľava klávesom escape a sprava ovládaním hlasitosti, zvuku a Siri tlačidlom.
Budúcnosť s USB-C nenastala ani po troch rokoch
Rozhodnutie odstrániť z tela zariadení všetky porty okrem 3,5mm jacku a nahradiť ich dvojicou alebo štvoricou USB-C v závislosti od konfigurácie, si vyslúžilo vlnu kritiky a objavilo sa o tom množstvo vtipov. Argumenty z roku 2016 hovorili o tom, že nové Macy sú stavané na budúcnosť, kedy už budú všetky ostatné porty zastarané. Píše sa rok 2019 a stále to nie je pravda. Užívatelia používajú množstvo príslušenstva vyžadujúceho tradičné porty. To, že bol rýchly prechod na USB-C chybný krok, dokazuje aj predstavenie Macu mini v roku 2018. Keby bolo Apple skalopevne presvedčené o nasadení USB-C, nedalo by mu dvojicu USB 3.0 a HDMI.
Priaznivci MacBookov Pro si však musia naďalej vystačiť s nosením redukcií, a to nielen na pripojenie klasických flashiek a monitorov, ale aj SD kariet. Nekonzistencia rozhodnutí ohľadom portov sa týka aj ďalších zariadení – MacBooky Air a Pro majú USB-C s Thunderboltom 3, iPady Pro 2018 majú USB-C bez Thunderboltu, zatiaľ čo nový iPad mini a iPad Air 2019 majú spoločne s iPhonom lightning. Hlavná výhoda USB-C – jednotnosť portov a používanie jedného kábla naprieč všetkými zariadeniami u Apple nepripadá do úvahy.
Jednoducho neopraviteľný
Ďalší dizajnový unikát, ktorý asi nikde inde nenájdete, sa týka vnútorného dizajnu MacBookov Pro, konkrétne matičnej dosky. Nielen procesor, ale aj všetky komponenty – pamäť RAM a dokonca aj SSD disk, sú jej pevnou súčasťou. Ak sa váš MacBook pokazil v minulosti, vytiahli ste disk a dáta si preniesli. Modely z roku 2016 – prvé s napájkovaným diskom, mali špeciálny konektor, ktorý mohli servisy použiť na záchranu dát v prípade, že doska zlyhala. Ten bol však v roku 2018 odstránený a vy sa tak aktuálne musíte spoliehať na neustále zálohovanie dát na iCloud či externý disk. V prípade poruchy matičnej dosky sú tak vaše dáta stratené.
Čip T2: Bezpečnosť alebo klinec do rakvy?
MacBooky Pro 2016 boli prvé vybavené T1 čipom. Ten sa staral o zabezpečenie dát z FaceID a správny beh TouchBaru nezávisle na hlavnom procesore. S uvedením iMacu Pro v roku 2017 však Apple uviedlo T2 čipy a ešte ten istý rok sa stali súčasťou MacBookov Pro. Čip je postavený na iPhonovom ARM procesore A10 a v Macoch sa stará o niekoľko úloh – šifrovanie disku, správa mikrofónov (vďaka tomu dokážu Macy 24/7 počúvať na povel Hey Siri) kamery, reproduktorov, otáčok ventilátorov a v neposlednom rade boot sekvenciu. Pred každým spustením T2 overí, či máte v Macu len Apple autorizované komponenty a v prípade, že nie, zastaví bootovaciu sekvenciu a z vášho počítača sa až do vyhľadania Apple servisu stane ťažítko. Nejde pritom len o používanie čínskych nekvalitných náhrad, čip overuje sériové čísla všetkých komponentov a tie musia presne sedieť s tými, ktoré boli v Macu v okamihu, keď ste ho kúpili. Ak by ste sa teda po skončení záruky rozhodli MacBook Pro opraviť v neoriginálnom servise alebo nejakú drobnosť vymeniť sami, čip vám to znemožní, pričom ceny za autorizovaný Apple servis sú astronomické.
T2 čip so sebou zároveň priniesol ešte ďalší problém. Spolu s hlavným Intel Core procesorom sa spoločne starajú o chod Macu, a preto musí medzi nimi prebiehať neustála komunikácia. Avšak CPU od Intelu, ktoré sa stará o chod systému macOS, je postavené na x86 architektúre, zatiaľ čo T2 využíva ARM, teda diametrálne odlišnú technológiu, ktorá nie je vzájomne kompatibilná. Apple tento problém vyriešilo pridaním BridgeOS – systému postaveného na jadre WatchOS, ktorý nájdeme aj v hodinkách Apple Watch a v Macu sa stará o sprostredkovanie predmetnej komunikácie. Tá však nie vždy prebieha podľa predstáv, a preto sa MacBooky vybavené T2 čipom pri niektorých úlohách samovoľne reštartujú alebo zamŕzajú v dôsledku pádu systému. Na internete nájdete pod frázou „BridgeOS error“ dnes už stovky rôznych článkov a príspevkov na fórach. Užívatelia tieto problémy hlásia aj na MacBooku Air 2018 a Macu mini 2018, obe zariadenia sú pritom vybavené tým istým čipom.
„Ale ja som so svojím MacBookom spokojný...“
Možno máte novú generáciu MacBookov Pro, spomínané problémy ste však nezaznamenali a patríte tak medzi spokojných zákazníkov Apple. Faktom však zostáva, že sa všetky medzi užívateľmi v hojnom množstve objavujú a na vašom konkrétnom modeli sa možno len zatiaľ neobjavili. Nové MacBooky Pro by pritom vôbec nemuseli byť zlé stroje. Hliníkové šasi využívajúce čistý a nadčasový dizajn v spojení s veľkým pohodlným touchpadom a vysoko nadštandardným displejom by znamenali zaručený úspech. Predávajú sa však za viac ako tisíc eur za základný model a chyby, ktoré sa na nich objavujú, sú v tejto cenovej hladine neodpustiteľné. Éra 2012-2015 nastavila pomyselnú latku veľmi vysoko. MacBooky Pro boli vnímané ako profesionálne pracovné nástroje a teraz sa z nich postupne stávajú len notebooky na smajlíky a prehliadanie sociálnych sietí. Za zamyslenie tiež stojí, ako sa mohli niektoré chyby dostať cez kontrolu kvality až do rúk užívateľov.
Prelomové MacBooky sú možno rohom
Ak už neviete bez macOS platformy žiť a potrebovali by ste nový stroj, možno by ste mali ešte chvíľu počkať. Štvorročný cyklus aktuálnej generácie sa totiž už chýli ku koncu a príchod úplne nových MacBookov by mohol všetko zmeniť. Je totiž viac ako pravdepodobné, že nasledujúca generácia už nebude postavená na procesoroch od Intelu. Apple chce totiž v Macoch prejsť z x86 architektúry na ARM a procesory pre svoje počítače si tak navrhovať sám, čím by sa vyriešili značné problémy s T2 a BridgeOS. O svojich schopnostiach v tejto oblasti nás presvedčil už pri predstavení iPadov Pro 2018, ktoré sú v niektorých ohľadoch rýchlejšie ako základné MacBooky, a to s hrúbkou 5,9mm a bez aktívneho chladenia. Výrazná zmena dizajnu, s ktorou nadchádzajúca generácia príde, by zároveň mala pomôcť k trvalému odstráneniu problémov s klávesnicou a portmi.