2.8 1 1 1 1 1 Rating 2.80 (5 Votes)

Textilný a odevný priemysel na Slovensku má dlhú tradíciu. V poslednom období však prešiel viacerými transformáciami a jeho dôležitosť v rámci ekonomiky Slovenska, podobne ako aj v iných vyspelých krajinách klesá.

História a začiatky textilného priemyslu na Slovensku

Výroba textílií pre vlastnú potrebu, na území Slovenska doložená archeologickými vykopávkami už v praveku, zostala v mnohých slovenských oblastiach až do 20.storočia doménou domácej výroby. V stredoveku sa ňou začali zaoberať špecializované remeslá (barchetárstvo, tkáčstvo, súkenníctvo, rukavičkárstvo).

Technologický a ekonomický rozvoj textilnej výroby priniesli manufaktúry, z ktorých haličská bola najväčšou v Uhorsku. Hoci textilné manufaktúry boli najpočetnejšie a najcharakteristickejšie pre celé manufaktúrne obdobie a už koncom 18. storočia sa v nich (Bratislava, Devín) začali používať aj prvé spriadacie stroje, na továrenskú výrobu prešla iba haličská súkenka. Kým vo vyspelých západoeurópskych krajinách bola výroba textilu prvým odvetvím, v ktorých zvíťazila priemyselná revolúcia a začala sa kapitalistická industrializácia, v Uhorsku sa jej továrenský rozvoj oneskoril a začal neskôr ako v iných odvetviach, napr. v potravinárstve.

Pritom aj Slovensko vyvážalo vlnu, malo dostatok ľanu a v 18. a prvej polovici 19. storočia sa v horských oblastiach Slovenska značne rozvinula domáca výroba plátna (plátenníctvo) hlavne na export. Rozvoj plátenníctva hatil nerozvinutý vnútorný trh, pretrvávanie domácej výroby, nedostatok kapitálu a konkurencia vyspelého textilného priemyslu rakúskej časti monarchie, najmä českých krajín. Rozvoj továrenskej výroby textilu sa začal až v 60tych rokoch 19. storočia (1860 ľanový podnik v Kežmarku), hlavne po rakúsko-maďarskom vyrovnaní (1868 súkenka v Lučenci - Opatovej, v Banskej Bystrici – Radvani a ďalší ľanový podnik v Kežmarku, 1871 v Bratislave). Vzostup prerušila hlboká hospodárska kríza v roku 1873, po ktorej nasledovala stagnácia. 

Nová zakladateľská vlna nastala v 90. rokoch 19. storočia a začiatkom 20. storočia. V 80. rokoch bol daný do prevádzky bavlnársky podnik v Ružomberku, súkenka v Banskej Bystrici, závod na výrobu kobercov v Zlatých Moravciach, na spracovanie ľanu a juty v Bratislave, v 90. rokoch súkenka v Žiline, pletiarsky závod v Banskej Štiavnici a Spišskej Novej Vsi, na výrobu textílií pre železničné vozne a ďalší na výrobu technických textílií v Bratislave, začiatkom 20. storočia súkenka v Trenčíne, Čadci, Rajci, pradiareň bavlny a cvernovka v Bratislave.

Okrem toho vzniklo aj niekoľko menších podnikov rôzneho druhu, najmä na spracovanie ľanu a konopí (Liptovský Mikuláš, Prešov, Spišská Nová Ves, Bušovce, Nové Zámky atď.). Textilný priemysel na Slovensku zamestnával v roku 1910 celkove okolo 10 tisíc pracovníkov, v roku 1913 dosiahla hodnota jeho výroby 70 mil. K., t.j. 33 % výroby uhorského textilného priemyslu. Najväčšie textilné podniky na Slovensku (v Ružomberku a Žiline – najväčšie svojho druhu v Uhorsku) založili cudzí, najmä rakúsky podnikatelia (Regenhardt, Mauthner, Lövi, Klinger), nechýbal ani anglický (Danubius Bratislava) a francúzsky kapitál (Tiberghien Trenčín). Menšie podniky zakladali aj miestni, najmä maďarský a židovský podnikatelia, nacionálne slovenský kapitál nebol zastúpený vôbec.

V nových podmienkach po vzniku ČSR nastal úpadok a dlhodobá stagnácia slovenského textilného priemyslu. Strata väčšej časti trhov na území bývalého Uhorska, konkurencia mohutného textilného priemyslu českých krajín na zúženom domácom trhu a politika ním ovládaných kartelov, zrušenie rôznych výhod (štátne dodávky, zľavy na daniach a dopravnom, priama finančná podpora), ktoré poskytovala uhorská vláda na základe tzv. industrializačných zákonov a neurovnané výrobné pomery na Slovensku boli hlavné príčiny nepriaznivé vývoja.

Roku 1921 zamestnával textil. priemysel 11807, r. 1930 10119, r. 1937 8852 pracovníkov. Textilný priemysel Slovenska nedosiahol za celé obdobie burž. ČSR ani výšku produkcie z roku 1913. Pritom vývoj jednotlivých odborov i podnikov bol značne odlišný. Niektoré (Kežmarok, Sp. Nová Ves, Bratislava) zastavili výrobu a vyviezli stroje do svojich závodov v Maďarsku a Poľsku, ďalšie (Halič, Liptovský Mikuláš, Bratislava, Banská Bystrica, Čadca, Banská Štiavnica a i.) boli dlhé roky mimo prevádzky alebo ich úplne zlikvidovali, iné (Trenčín, Bratislava) kvalitou svojich výrobkov a kapitálovými spojeniami dokázali preraziť na vyspelé zahraničné trhy a výrobu čiastočne zvýšiť. Úpadok výroby vo všetkých odvetviach textilného priemyslu nastal v období hospodárskych kríz v rokoch 1921-1923 a 1930-1933.

Nepriaznivý vývoj najviac postihol vlnársky priemysel, najmenej bavlnársky, vzostup zaznamenal hodvábnický a pletiarsky priemysel (Svit, Senica, Vŕbové, Martin a i.) budovaním nových kapacít. Roku 1939-1943 vzrástla produkcia textilného priemyslu asi o tretinu, najmä zásluhou vojnovej konjunktúry, dodávok pre armádu a zníženia kvality, niektoré odbory trpeli nedostatkom surovín, napr. ľanársky a konopársky priemysel využíval iba zlomok svojej kapacity. Robotníci textilného priemyslu patrili k najvykorisťovanejším vrstvám robotníckej triedy aj preto, že značný podiel tvorili ženy a deti.

Rozvoj textilného priemyslu na Slovensku nastal po znárodnení v roku 1945 a najmä po februárovom víťazstve čs. pracujúceho ľudu v roku 1948. Stal sa dôležitou súčasťou social. industrializácie Slovenska. Staré podniky boli rekonštruované, vybudovalo sa niekoľko nových. Závody boli vybavené novou modernou technikou a technológiou. Spolu so sústavným rastom pracovnej iniciatívy pracujúcich to umožňovalo stále zvyšovať produkciu a produktivitu práce. Krytie potrieb výroby a obyvateľstva pri sústavnom raste životnej úrovne pracujúcich más a potreby zahraničného obchodu podmieňovali rozvoj textilného priemyslu. V roku 1980 v textilnom priemysle SSR pracovalo 72357 pracovníkov a výroba tovaru dosiahla hodnotu 10324,8 mil. Kčs (20,78 % výroby textil. priem. ČSSR).

Časť produkcie sa vyvážala do socialistických, kapitalistických a rozvojových krajín. Roku 1981 bola výroba sústredená v 13 n.p. : v bavlnárskom a hodvábnickom priemysle to boli Závody medzinárodného dňa žien v Bratislava, Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku, Závody 1.mája v Liptovskom Mikuláši, vo vlnárskom priemysle to boli Merina v Trenčíne, Slovena v Žiline, Poľana v Lučenci - Opatovej, v ľanárskom a konopárskom priemysle Ľanárske a konopárske závody v Holíči, Lykové textilné závody v Revúcej, v pletiarskom priemysle Trikota vo Vŕbovom, Pleta v Banskej Štiavnici, Slovena v Banskej Bystrici a Tatrasvit vo Svite.

História a začiatky odevného priemyslu na Slovensku

Odevný priemysel je odvetvie, ktoré sa zaoberá šitím vrchných odevov, osobnej i posteľnej bielizne z textilných plošných materiálov, prírodnej i umelej kože a plastických materiálov.

Šitie šiat a bielizne bolo na Slovensku takmer až do konca kapitalizmu záležitosťou remesla – krajčírstvo. Napr. v roku 1921 sa na Slovensku zaoberalo šitím šiat 16502, šitím bielizne 140 pracovníkov, ale ešte roku 1937 v podnikoch s vyše 20 zamestnancami, ktoré boli pokladané za továrenské, pôsobilo iba 355 pracovníkov. Aj v týchto prípadoch však išlo o väčšie krajčírske dielne alebo dielne výrobných družstiev, založené na remeselnej deľbe práce s minimálnym alebo žiadnych strojovým vybavením.

V období buržoáznej ČSR začal malovýrobe konkurovať rozširujúci sa odevný priemysel českých krajín a postupne ju zatláčal. Po rozbití republiky a okupácií Čiech a Moravy začali fabriky z českých krajín zakladať svoje filiálky a budovať nové závody i na Slovensku. Roku 1939 bola založená Nehera v Trenčíne, Rolný v Žiline, Zbor v Hlohovci, v roku 1940 Rolný v Púchove, Magura v Prešove. Skutočný rozvoj odevného priemyslu na Slovensku nastal až po oslobodení.

Existujúce podniky boli znárodnené, čo umožnilo plánovať rozvoj odevného priemyslu tak, aby pokryl vzrastajúce potreby a nároky obyvateľstva a prispel i k exportnej bilancii Slovenska. Drobná remeselná výroba bola po februári 1948 postupne socializovaná, vystriedala ju priemyselná veľkovýroba, pričom časť požiadaviek, hlavne pokiaľ ide o módnu zákazkovú výrobu, kryjú výrobné odevnícke družstvá. Znárodnené továrenské podniky boli začlenené do podniku Odeva so sídlom v Trenčíne. Roku 1949 sa utvorili Odevné závody v Trenčíne, Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove, Makyta v Púchove, r.1950 bol v Košiciach založený podnik Zornica, ktorého sídlo bolo v roku 1951 prenesené do Bánoviec nad Bebravou

Charakteristika odvetvia a popis jeho vývoja

Textilný, odevný a kožiarsky priemysel má relatívne nízky podiel na tvorbe HDP - v rokoch 1999 a 2000 bol jeho význam z hľadiska pridanej hodnoty len 1.5% (na HDP priemyslu bol tento podiel 5.5%). Napriek nízkej tvorbe pridanej hodnoty, podiel odvetvia na zamestnanosti v priemysle dosiahol takmer 14%. Tieto údaje svedčia o nízkej produktivite práce v porovnaní s ostatnými odvetviami hospodárstva.

Nízka kúpyschopnosť obyvateľstva v porovnaní s európskym štandardom (HDP v parite kúpnej sily na Slovensku tvorí len približne polovicu priemeru EÚ) vytvára veľkú príležitosť na odbyt pre lacný a menej kvalitný dovoz z ázijských krajín. Tento fenomén výrazne sťažuje situáciu pre firmy, ktoré svojimi produktmi zásobujú domáci trh. Odrazilo sa to aj na vývoji zamestnanosti: od roku 1997 do roku 2000 klesol počet pracujúcich v odvetví o 15.6% (pri podnikoch s 20 a viac zamestnancami). Nenáročnosť výrobného procesu na kvalifikovanú pracovnú silu môžeme pozorovať aj na číslach o priemernej mesačnej mzde, ktorá v súčasnosti dosahuje 64% úrovne priemernej mzdy v priemysle.

Produktivita práce po viac ako 6-percentnom poklese v roku 1999 zaznamenala v roku 2000 nárast o 4% v odevnom a textilnom priemysle. Hlavným dôvodom zlepšenia je však pokles zamestnanosti. Mierne odlišná je situácia v kožiarskom priemysle, kde produktivita v posledných dvoch rokoch zaznamenáva silné nárasty aj vďaka dvojcifernej dynamike produkcie (vyššie zastúpenie zahraničných firiem).

Jednotkové mzdové náklady sa v roku 2000 zvýšili v textilnom a odevnom priemysle o 7.3% a v kožiarskom o 8,8%, pričom výrobné ceny mali dynamiku 5.2% resp. 1.6%, čo hovorí o zhoršení efektivity výrobného procesu

Pre textilný, odevný a kožiarsky priemysel je v Slovenskej republike charakteristické :

  • Domáca spotreba je orientovaná na lacné výrobky dovezené z Ázie
  • Na jednej strane vysoký podiel malých a stredných podnikov, na strane druhej takmer 30% tržieb tvoria šiesti najväčší reprezentanti odvetvia
  • Vysoká exportná výkonnosť v porovnaní s ostatnými odvetviami priemyslu je ovplyvnená vysokým podielom reexportu
  • Rozhodujúci zdroj pracovných príležitostí v niektorých regiónoch Slovenska, na druhej strane neochota pracovať v týchto odvetviach je ovplyvnená z dôvodu nízkej mzdy
  • Nízka kúpyschopnosť obyvateľstva v SR, orientácia na lacné výrobky z Ázijských krajín síce nižšej kvality, ale za nižšiu cenu.

V spoločnostiach s domácim kapitálom

  • Zastaranosť výrobno-technickej základne
  • Nízka produktivita práce
  • Nízka miera investovania a malá adaptabilita k požiadavkám trhu
  • Takmer neexistujúca výskumno-vývojová základňa a dizajnérske centrá
  • Zotrvačnosť v distribúcii a predaji výrobkov s obmedzenou schopnosťou prispôsobiť sa zmenám v distribúcii textilných a odevných výrobkov v krajinách EÚ, ktoré sú spojené s prudkým rozvojom informatiky, využitím výpočtovej techniky a logistiky
  • Konkurenčne nevýhodné postavenie z dôvodu rastu cien vstupných surovín vo väzbe na vývoj kurzu slovenskej koruny v porovnaní so zahraničnými producentmi

V spoločnostiach so zahraničným kapitálom

  • Vysoký podiel práce vo mzde a vysoký podiel ručnej práce
  • Výborný prístup na trhy EÚ cez existujúce distribučné kanály
  • Orientácia na výrobu moderných a luxusných výrobkov s vyššou pridanou hodnotou;
  • Rýchla reakcia na požiadavky odberateľa

Odvetvie v domácom ekonomickom prostredí

V súčasnej dobe sa slovenský textilný a odevný priemysel nachádza vo veľmi komplikovanej situácii. Väčšina podnikov so slovenským kapitálom má zastaralé strojné vybavenie a obmedzené možnosti financovania nových technológií. Dynamika reštrukturalizačného procesu a zvyšovania konkurencieschopnosti výroby ešte stále nezodpovedá novým trhovým podmienkam a potrebám spotrebiteľov a zmeny vo výrobe sú odrazom vývoja domáceho a zahraničného dopytu a konkurencieschopnosti jednotlivých skupín odevného, ale hlavne textilného priemyslu. Konkurencieschopnosť slovenských výrobcov je ovplyvnená hlavne dovozom lacných výrobkov z Ázie. Podniky so zahraničným kapitálom majú lepšie finančné zázemie a k dispozícii kvalitnejšie know-how, čo zvýhodňuje ich postavenie a konkurencieschopnosť.

Zatiaľ čo textilný priemysel je odvetvím s krátkym inovačným cyklom pre odevný priemysel v SR je typické značné zastúpenie práce vo mzde. V textilných firmách predstavuje približne 10 %, v odevných je takmer dvojtretinové.

Slovenskí výrobcovia sa snažia zvýšiť atraktivitu u západných odberateľov okrem nízkych výrobných nákladov v porovnaní s Európskou úniou, aj šitím náročnej značkovej konfekcie, pri ktorej je dôležitá tiež schopnosť operatívne reagovať na požiadavky odberateľov. Na rozdiel od kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu sa textilný a odevný dokázal rýchlejšie preorientovať na náročné trhy EÚ. Zatiaľ čo polovica tržieb spoločností pôsobiacich v textilnom priemysle je z domáceho predaja, odevné spoločnosti realizujú takmer dve tretiny tržieb výroby v zahraničí, najmä v krajinách Európskej únie. Na začiatku deväťdesiatych rokov smerovalo do EÚ menej ako 25 % výroby, dnes tento podiel predstavuje viac ako 60 %.

Reštrukturalizáciou výroby vytvorením malých a stredných podnikov rýchlejšie reagujúcich na zmeny trhu prišlo k čiastočnému oživeniu výroby (po rozpade šiestich veľkých výrobcov obuvi vzniklo v transformačnom procese takmer 75 menších podnikov). Tie však popri problémoch s investičným a prevádzkovým kapitálom čelia problémom aj s odbytom.

Najväčší podiel na oživení výroby a zvýšení produkcie na Slovensku majú pobočky zahraničných výrobcov, ktoré využili výhodu kvalitnej a hlavne lacnej pracovnej sily. V súčasnosti vyrábajú väčšinu slovenskej produkcie, ktorú takmer celú realizujú na zahraničných trhoch.

Napriek skutočnosti, že odvetvie je orientované na export, jeho podiel na celkovom exporte SR činí len 7,8 %. Bilancia slovenského zahraničného obchodu je v textilnom, odevnom a kožiarskom priemysle ako celku dlhodobo aktívna a v hlavnej miere je ovplyvnená reexportom. Na druhej strane bilanciu zahraničného obchodu negatívne ovplyvňuje nelegálny dovoz, ktorý v odvetví podľa odhadu predstavuje približne 60% textilného a odevného tovaru a pri obuvi je to asi 52%.

Textilný odevný a kožiarsky priemysel v Slovenskej republike má vzhľadom k vysokému podielu ručnej práce na výrobku a napriek trvalému poklesu pracovníkov naďalej podstatný význam pre udržanie zamestnanosti v regiónoch, kde má významné zastúpenie.

Celé odvetvie je charakteristické aj nízkou orientáciou na výskum nových technológií a základných surovín a dizajn, zánikom mnohých dizajnérskych centier, a to v dôsledku nevyhovujúcej kapitálovej sily slovenských producentov. Výška celkových investícií a investícií do vedy a výskumu bola negatívne ovplyvnená aj povinnosťou splácať privatizačné záväzky.

Odvetvie TOK sa radí k odvetviam, ktoré sú najmenšími znečisťovateľmi životného prostredia v priemysle. Odevný priemysel životné prostredie takmer nezaťažuje. K významnejšiemu zaťaženiu životného prostredia dochádza v textilnom priemysle v úpravách textílií a v kožiarskej prvovýrobe v koželužniach. Jedná sa predovšetkým o vypúšťanie odpadových vôd a likvidáciu odpadu. V oblasti ochrany životného prostredia SR vykonala mnoho legislatívnych úprav (zákon o odpadoch).

Odvetvie textilného, odevného a kožiarskeho priemyslu je poznamenané stratou bývalých východných trhov.
Nepriaznivo sa vyvíja produkcia v textilnom a odevnom priemysle. V roku 1999 v porovnaní s predchádzajúcim rokom objem produkcie poklesol, v roku 2000 sa objem produkcie zvýšil. V roku 2000 tržby rástli iba v odevnom priemysle, v textilnom priemysle sa ich objem znížil. Nakoľko odvetvie odevného priemyslu časť svojej produkcie exportuje, objem dosiahnutých tržieb ovplyvňuje svetový hospodársky vývoj (v roku 1998 ekonomická kríza v Rusku) a kurz slovenskej koruny voči zahraničným menám. Tržby v textilnom priemysle sú smerované predovšetkým na domáci trh a ich vývoj ovplyvňuje okrem domácich makroekonomických a politických faktorov aj koncentrácia kapitálu, reštrukturalizácia ekonomiky a pod.

Kým odvetvie odevného priemyslu vykazuje dlhodobo prevádzkový zisk v dôsledku vysokej vytváranej pridanej hodnoty, odvetvie textilného a kožiarskeho priemyslu vykazuje dlhodobo stratu v prevádzkovej oblasti, pretože vytvorená pridaná hodnota nestačí na krytie prevádzkových nákladov. Výnimkou sú roky 1999 a 2000 v textilnom priemysle, kedy bol vytvorený prevádzkový zisk v dôsledku rozpustenia rezerv a opravných položiek do výnosov.

Celý sektor hospodári so stratou, pričom prevláda tendencia znižovania straty. Najnižšiu stratu vykazuje odevný priemysel, dokonca toto odvetvie bolo ako jediné v roku 1998 ziskové.

Pre odvetvie textilného, odevného a kožiarskeho priemyslu je charakteristický vysoký podiel ručnej práce na výrobkoch. Aj napriek tomu je podiel hmotného investičného majetku na celkovej bilančnej sume, ktorý je v priemere 40%-ný, pomerne vysoký. Podniky odvetvia s domácim kapitálom disponujú často zastaralou výrobnou základňou, ktorá neumožňuje pružne reagovať na meniace sa požiadavky spotrebiteľov. Tieto dlhodobé aktíva nemajú dostatočné krytie dlhodobými zdrojmi, ani vlastnými, čo nepriaznivo ovplyvňuje dosahované výsledky hospodárenia.

Celý sektor je silne podkapitalizovaný, najviac odvetvie kožiarskeho a textilného priemyslu, ktoré zároveň dlhodobo vykazujú záporný pracovný kapitál.

Najväčšie textilné podniky:

Merina a.s., Trenčín, vyrába vlnárske tkaniny, ktoré svojou farebnou variáciou zodpovedajú požiadavkám pánskej i dámskej konfekcie. Zaujíma popredné umiestnenie medzi výrobcami vlnárskych tkanín v Slovenskej republike a v kvalitatívnych parametroch dosahuje výsledky zrovnateľné s európskym štandardom.

Levitex a.s., Levice, je stabilizovaná na výrobné prevádzky a predaj výrobkov. V programe metráže ide o bavlnené a zmesovné tkaniny pre posteľnú bielizeň, dámske šatovky a košele, pracovné a zdravotnícke ošatenie, dámsku letnú oblekovku, zásterovinu a prádlové flanely. V rámci programu konfekčnej výroby sa zameriavame na posteľné súpravy, plachty, pracovné ošatenie, zdravotnícke odevy, vychádzkové oblečenia, obrusy a ďalšie výrobky podľa prianí zákazníkov. Levitex zabezpečuje aj mzdové práce - bielenie, farbenie a potlač metráže, vrátane finálnych úprav a šitie materiálov v konfekcii.

Výrobky a.s. už tradične smerujú okrem domáceho trhu, hlavne na trhy Európskej Únie a krajín CEFTA a to hlavne Nemecka, Rakúska, Holandska, Talianska, Slovinska, Chorvátska, Poľska, Maďarska a Českej republiky. Spoločnosť sa pravidelne prezentuje na významných medzinárodných výstavách.

Najväčšie odevné podniky:

Ozeta Neo, a.s. Trenčín, je najväčší výrobca pánskej konfekcie na Slovensku a svojou výrobnou kapacitou a obchodným prepojením sa radí k významným výrobcom v celej Európe. Nadviazala na tradíciu kvalitnej značky pánskych odevov pôvodne vyrábaných spoločnosťou Ozeta, odevné závody, a.s. v Trenčíne. Akciová spoločnosť OZETA NEO je od 1. novembra 2003 členom private equity skupiny Penta. Výroba pánskych oblekov ale i dámskej konfekcie, plášťov a oblečenia na voľný čas sa v súčasnosti realizuje v závodoch v Trenčíne, Topoľčanoch, Tornali a prevádzke v Skalici. Väčšia časť produkcie sa vyváža prakticky do všetkých krajín Európy.

Makyta, a.s. Púchov, patrí medzi najvýznamnejšie podniky odvetvia textilnej výroby v SR. Táto pozícia je založená na viac ako 60-ročnej tradícii výroby odevov, ktorá sa začala písať v r. 1939 založením Prvej slovenskej továrne odevov. Táto zakladajúca spoločnosť prešla rôznymi majetkovo-právnymi formami a k 1.4.1994 sa transformovala odkúpením vlastníckych práv od FNM SR na akciovú spoločnosť. Makyta a.s. je 22. najväčším zamestnávateľom medzi priemyselnými podnikmi a súčasne 59. najväčším vývozcom v rámci SR. Zároveň je najväčším výrobcom dámskej konfekcie na Slovensku a druhým najväčším podnikom v rámci odvetvia textilnej a odevnej výroby v SR. Hlavným výrobným programom spoločnosti je výroba dámskej odevnej konfekcie s podielom 86,7 %. Významným výrobným sortimentom je i výroba poťahov autosedačiek, ktorá predstavuje 12,5 % na celkovej produkcii. Výroba odevnej konfekcie je zabezpečovaná v závodoch Púchov, Bytča, Žilina, Námestovo a v prevádzke Pružina. Výroba poťahov autosedačiek je umiestnená v Závod technickej konfekcie v Púchove.

Súčasná situácia a vývoj v textilnom sektore

Podniky textilného i odevného priemyslu skončili aj v roku 2003 so stratou. V porovnaní s rokom 2002 išlo v prípade textilu o jej prehĺbenie zo 70 na 300 miliónov korún. Efektívnejšie odevné podniky sa prepadli z polmiliardového hrubého zisku tesne pod nulu. Slovensko tak kopíruje vývoj v západnom svete. Ázijské krajiny, predovšetkým Čína, zaplavujú americké a európske trhy svojou lacnou produkciou, pričom sami jednostranne úplne zakázali dovoz odevov na svoje územia.

Podľa odhadov Asociácie textilného a odevného priemyslu (ATOP) SR síce import z Ázie tvorí len desať percent textilnej produkcie dovezenej na Slovensko. Avšak až 60 percent ázijského tovaru, ktorý sa predáva na Slovensku, je z nelegálnych dovozov.

Situáciu textilných a odevných firiem komplikuje aj prísnejší prístup slovenských bánk pri poskytovaní úverov, ktorý okrem iného viedol koncom roka 2002 ku krachu jednej z najvýznamnejších odevných spoločností – trenčianskej Ozety. Jej krach sa významne podieľal na negatívnych výsledkoch celého odvetvia. Podnik v konkurze kúpila v roku 2003 Penta Group a premenovala ho na Ozeta Neo. V konkurze sa začiatkom roka 2004 ocitol aj výrobca podšívkových látok Maytex, a.s., Liptovský Mikuláš. Do krachu ho dotlačila ázijská konkurencia i 60 miliónová pohľadávka k Ozete. Ozeta spôsobila problémy aj ďalšiemu dodávateľovi, trenčianskej textilke Merina, a.s. Síce neskrachovala, zato posledné dva roky (2002 – 2003) skončila so stratou. V prvom polroku 2004 však už bola zisková. Spoločnosť znížila počet zamestnancov a našla nové obchodné príležitosti v Škandinávií a Nemecku.

Spomedzi spoločnosti bez zahraničného kapitálu sa relatívne dobre darí púchovskej Makyte, a.s. Podniku síce v posledných rokoch poklesli výkony, teraz však prehodnotil svoju exportnú stratégiu. Makyta pre nevýhodný kurz dolára (r. 2004) zrušila vývoz do USA a Veľkej Británie. Získala nových zákazníkov v Európe, Rusku a Japonsku. Navyše už dávnejšie stavila na diverzifikáciu do automobilových textílií.

Podnikov so zahraničnou kapitálovou účasťou v textilnom odvetví v podstate niet, v odevnom priemysle je ich niekoľko – všetky však prosperujú. Orientujú sa na export, strategický partner im uľahčil cestu na zahraničné trhy. Trenčiansky Accord, a.s., so severoamerickým kapitálom exportuje svoju pánsku konfekciu predovšetkým do USA, Kanady a Veľkej Británie, pričom stále rozširuje výrobu. Dánsky kapitál je v spoločnosti Tytex Slovakia, s.r.o., Humenné. Tá sa špecializuje na výrobu zdravotníckych textílií. Rožňavský Gemtex, a.s., je členom švajčiarskej skupiny Schiesser Group. Orientuje sa najmä na luxusnú dámsku bielizeň. (zdroj: Trendtop v priemysle, september 2004).

V neustále silnejúcom konkurenčnom prostredí musí slovenský textilný, odevný a kožiarsky priemysel znásobiť svoje úsilie, aby si zachoval svoje miesto na medzinárodných trhoch, odolať ázijskej expanzii, plne využiť nové príležitosti a odpovedať na nové požiadavky trhu. Pomerne výrazný priestor je aj v možnostiach vypĺňať rezervy v produktivite práce zamestnancov, ktorá je v porovnaní s okolitými krajinami stále nízka.
Taktiež sa budú musieť slovenskí výrobcovia presadzovať plnou konfekciou a orientáciou na moderné a luxusné výrobky, ktoré znížia podiel mzdovej práce na tržbách. Súčasná konkurenčná výhoda lacnej pracovnej sily je len dočasná, lebo s približovaním sa ku krajinám Európskej únie sa budú musieť zreálniť aj platy zamestnancov čo by mohlo viesť k presunu výroby zahraničných investorov do krajín východnej Európy a Ázie.