Týranie dieťaťa v sebe zahŕňa rôzne formy a prejavy násilia spáchaných na deťoch. Týranie môže byť fyzické, psychické týranie, zneužívanie ako forma týrania, sexuálne zneužívanie a systémové týranie tiež nazývané aj druhotné ponižovanie. Za týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa považujeme akékoľvek nenáhodné, vedomé konanie voči dieťaťu, ktoré je v danej spoločnosti neprijateľné a poškodzuje zdravý telesný, duševný a spoločenský stav a vývoj dieťaťa.

Týranie detí v minulosti

Dunovský a kol. (1995) spomína nasledujúce historické usmrtenia a poškodzovania detí:

- Zahubenie dieťaťa pri ohrození existencie rodičov, starších detí alebo širšieho rodinného spoločenstva. Z núdze a existenčného ohrozenia sa utrácali deti práve narodené alebo najmladšie.

- Likvidácia detí protivníka. Zabíjanie detí nepriateľa umožňovalo zvykové právo a morálka dávnych dôb. Išlo o pomstu nepriateľovi, aby nemal potomstvo.

- Obetovanie detí v náboženskej praxi a rituálnych praktikách. Dieťa sa ako cenný predmet obetovalo božstvu na zmieranie, získanie jeho ochrany a podpory. Kostričky detských obetí sa nachádzajú aj v najrôznejších stavbách, aby svojou nevinnosťou odpudili zlé mocnosti.

- Fyzické poškodenie detí, väčšinou rituálne. Patria sem telesné znetvorenia z titulu iniciačných obradov, ktorými sa mladiství uvádzajú do spoločnosti dospelých (napr. tzv. obriezka, deformácia krku u dievčat afrických národov, deformácie nôh dievčat kedysi praktizované v Číne). Do okruhu telesného poškodzovania sa začleňujú aj praktiky deformovania detí rodičmi, napríklad profesionálnymi žobrákmi, aby vzbudili záujem a súcit potenciálnych darcov.

- Regulácia detí týkajúca sa len jedného pohlavia, t.j. dievčat. Je veľa dokladov, že v stredoveku, a to i vo vyspelých a ekonomicky zaistených spoločnostiach, sa rodiny skôr zbavovali novorodených dievčat ako chlapcov. Zbavením sa dievčaťa bolo aj jeho zverenie do kláštora, lebo znamenalo jeho rozchod s domovom a oslobodenie sa od výživy, pretože výdaj a veno znamenali príliš veľkú ekonomickú záťaž.

- Zahubenie dieťaťa z hanby a strachu pred spoločenským zavrhnutím. Takéhoto činu sa najčastejšie hneď po pôrode dopúšťala vlastná matka, spravidla nevydatá, či nachádzajúca sa v sociálnej tiesni. Nemanželské tehotenstvo a narodenie nemanželského dieťaťa znamenalo v niektorých spoločnostiach a niektorých dobách takmer rozsudok smrti pre matku alebo dieťa. (Sejčová, 2001)

Formy týrania dieťaťa

Týranie obsahuje rôzne formy a prejavy násilia na dieťati. Existuje 5 foriem týrania dieťaťa. Fyzické, psychické týranie, zneužívanie ako forma týrania, sexuálne zneužívanie a systémové týranie tiež nazývané aj druhotné ponižovanie.

Fyzické alebo telesné týranie

Ako prvé je fyzické alebo telesné týranie. Kempe ho označil ako syndróm bitého dieťaťa. Patria sem všetky akty fyzického násilia na dieťati realizované aktívnym alebo pasívnym spôsobom. Predstavuje neobyčajne krutý a surový prístup ku dieťaťu, ktorým je veľmi vážne ohrozované jeho fyzické aj psychické zdravie. (Vlčková, 2001 )

Pre fyzické týranie, bitie a ubližovanie dieťaťu sú najzávažnejšími následkami zranenia týkajúce sa primárnej viktimizácie. Zranenia a vnútorné krvácania do mozgu alebo vnútorných orgánov môžu spôsobiť dieťaťu závažné zdravotné poškodenia až smrť. Prvé príznaky problémovosti rodinného prostredia sú úteky z domu, absencie v škole, túlanie sa, vyhýbanie sa rodičom, skoré odchody z domova alebo úplné prerušenie kontaktov v rodine. Dieťa sa môže prejavovať na jednej strane pasívne, apaticky, je uzavreté a bojazlivé, na druhej strane agresívne, deštruktívne a násilnícky. Dieťa sa pokúša zakrývať stopy poranení, je bojazlivé, keď niekto kričí, obáva sa telesného kontaktu s dospelými. Môže trpieť bolesťami hlavy a žalúdka. U adolescentov sú v popredí depresia, sebapoškodzovanie, samovražedné pokusy, poruchy spánku, jedla. ( Sejčová, 2001 )

Kazuistiky

- 25 ročná žena priväzovala svoje dve deti vo veku 3 a 6 rokov k postieľke za krk psím obojkom a vodítkom. Deti mali na tele modriny.

- Matka bila svoju dcéru gumovou hadicou, drôtmi, nechávala ich hladovať. Deti museli spávať na kuse handry na zemi. V dôsledku čoho sa u dievčaťa vyvinuli poruchy imunity a pečene. Zistili sa u nej podliatiny po celom tele. Dievča sa neustále držalo učiteľkinej ruky, kvôli hladu jedla aj zostatky po ostatných deťoch. Týranie ohlásila učiteľka materskej školy, ktorú maloletá navštevovala v predškolskom ročníku.
(http://www.domacinasili.estranky.cz/clanky/clanky/posuzovani-fyzickych-cinu domacich-nasilniku-.html )

- Otec 6 ročnej Vendulky z Prahy chcel získať, čo najvyššie sociálne dávky, preto zakázal svojej dcérke chodiť. Matka od rodiny odišla a o dieťa sa nezaujímala. Priväzoval ju ku kočíku, všade ju na ňom vozil, dokonca na rukách ju nosil aj na záchod. Za akýkoľvek pokus chodiť bola bitá remeňom. Vďaka tomu sa mu podarilo získať najvyššie sociálne dávky. Našťastie neplatil nájomné a pri exekučnom vysťahovaní začal vykrikovať, že mu neostáva nič iné iba skočiť aj s dcérou z mostu. Preto mu Vendulku odobrali a previezli do nemocnice, kde začala sama od seba chodiť. Aj keď po takej dlhej dobe bola jej chôdza vratká a ako u batoľaťa. Vyšetrenie preukázalo, že netrpí žiadnou chorobou, ktorá by jej mala zabraňovať v chôdzi. Avšak, zistilo sa u nej veľké vývojové oneskorenie v dôsledku zanedbávania a odopretia pohybu, hier, kontaktu s vrstovníkmi a iných detských aktivít.
(http://www.fod.cz/tyrani.htm)

Psychické týranie dieťaťa

Druhým v poradí je psychické alebo tiež nazývané aj emocionálne týranie. Za takéto správanie možno považovať každé správanie, ktoré poškodzuje sebavedomie a sebauvedomovanie dieťaťa. Je to koncentrovaný útok dospelého jedinca na psychický vývoj dieťaťa, je to útok, ktorý sa dotýka jeho ja a jeho sociálnych schopností. Čím dlhšie psychické týranie pretrváva, čím nižší vývojový stupeň dieťaťa zachytáva a čím je intenzívnejšie, tým horšie a nebezpečnejšie sú jeho dôsledky psychického, emocionálneho a sociálneho rozvoja dieťaťa ale aj jeho perspektíva. (Vlčková, 2001)

Následky psychického týrania dieťaťa sú rôznorodé a závisia od intenzity, dĺžky trvania a vývojového stupňa rozvoja osobnosti, na ktorom k nemu dochádza. Niektoré deti reagujú na psychické týranie utiahnutím správaním, stávajú sa ustrašenými, úzkostnými, ľahko sa rozplačú, ich sebadôvera a sebahodnotenie sú veľmi nízke. Ľahko sa v najrôznejších situáciách už vopred vzdávajú, ťažko sa presadzujú. Iné deti naopak reagujú skôr agresívne, razantne presadzujú svoju vôľu. Obe tieto skupiny majú však spoločné problémy v komunikácii s ľuďmi, v medziľudských vzťahoch, majú častejšie poruchy správania (klamanie, záškoláctvo, úteky z domu).(Sejčová, 2001)

Kazuistiky

- 3 ročná Karolínka bola po rozvode rodičov zverená do starostlivosti matke. Jej otec, povolaním lekár to niesol veľmi ťažko. Bývalú manželku obvinil, že malú Karolínku doma telesne týra. Dieťa bolo opakovane vyšetrené pediatrom ale nič sa nezistilo. Po niekoľkých mesiacoch sa matka znovu vydala. Jej bývalý manžel po tom prišiel s teóriou, že Karolínka je sexuálne zneužívaná svojím nevlastným otcom. Ako dôkaz mala byť magnetofónová páska, ktorú otec získal, kým bola Karolínka u neho na návšteve. Na páske boli otázky od otca o spôsoboch údajného zneužívania dotýkaním sa, na ktoré mala Karolínka kladne odpovedať. Podrobné vyšetrenie dieťaťa odborníkom, však zneužívanie nepotvrdilo. Ani výsledky ďalších vyšetrení otca neuspokojili. Trval na znaleckom posudku, čím malú Karolínku naďalej traumatizoval. Prehlásil, že radšej dá svoju dcéru do kojeneckého ústavu akoby ju nechal v starostlivosti matky. Ich spor o dieťa trval roky.
(http://www.phil.muni.cz/~hump/psychoterapie/deti/Papers/CAN_Fiserova.pdf)

Zanedbávanie dieťaťa

Ako tretiemu sa budeme venovať zanedbávaniu ako forme týrania dieťaťa. Rodina je primárnym životným prostredím dieťaťa a je preň nenahraditeľná. Uspokojuje jeho biologické a základné psychické potreby, utvára prirodzený priestor a dostatočný rozsah podnetov pre socializáciu. Základ detskej osobnosti sa utvára už v prvých rokoch dieťaťa. Jej charakter je určovaný charakterom osobnosti rodičov a rodinného prostredia, v ktorom sa výchova uskutočňuje, kvantitou a predovšetkým kvalitou rodičovskej starostlivosti. Rôzne „sociálne defekty" v rodine môžu nepriaznivo vplývať na rozvoj osobnosti dieťaťa a na celkovú perspektívu. Zanedbávaním chápeme pasívny prístup k dieťaťu spojený s nedostatočným zohľadnením a zabezpečením aktuálnych a vývojových potrieb dieťaťa spôsobujúci zaostávanie jeho telesného, psychického a emocionálneho vývoja. ( Vlčková, 2001 )

Následky zanedbávania sa prejavujú najmä v rovine psychickej (mentálna zaostalosť, citová deprivácia), ale aj fyzickej (anémia, nedostatočná výživa, zastavenie rastu až smrť).(Sejčová, 2001 )

Kazuistiky

- Sociálna pracovníčka dostala anonymný odkaz, že v jednom byte sú štyri deti vo veku
od 4 do 10 rokov už týždeň samé. Susedka povedala, že pravdepodobne už týždeň sú deti v byte len s hluchonemou babičkou. Žobrú o peniaze a nechodia do školy. Skutočne tam s nimi bola len invalidná babička. Otec bol v nemocnici a matka deti opustila. V byte bol veľký neporiadok, odpojená elektrina, kopy mokrého a zapáchajúceho oblečenia. 5 ročný chlapec jedol ryžu namočenú vo vode a dvaja starší chlapci suché neuvarené špagety. Deťom boli ihneď zaistené krízové lôžka. Otec po návrate z nemocnice dal všetko do poriadku a behom niekoľkých dní sa deti vrátili späť domov.
(http://www.fod.cz/tyrani.htm)

Sexuálne zneužívanie dieťaťa

Predposlednou formou je sexuálne zneužívanie. Podľa Cvikovej sa začína tam, kde sa páchateľ vedome pokúša ukájať na tele dieťaťa alebo sa nechá ukájať dieťaťom. Je to vždy násilím bez ohľadu na to, či páchateľ presadzuje svoje sexuálne záujmy atakom na dieťa alebo jeho psychickým zastrašovaním, odmeňovaním alebo iným zvýhodnením.(Vlčková, 2001)

O. Pothe (1996) uvádza nasledujúce zmeny a zvláštnosti v správaní týraného či zneužívaného dieťaťa:

  • stiahnutie sa dieťaťa do seba v zmysle nezáujmu o dianie sa v jeho okolí
  • vyhýbanie sa kontaktom s ľuďmi vrátane jeho vrstovníkov
  • zvýšenou opatrnosťou v kontakte s dospelými vrátane vyhýbania sa situáciám, kedy je dieťa samé s dospelým
  • výraznou úzkosťou v prítomnosti určitých dospelých osôb
  • vyhýbanie sa školským a mimoškolským aktivitám
  • nápadne ľahostajnými postojmi, ktoré sú vyjadrené výrokmi: „mne je to jedno"
  • agresívnym napádaním a šikanovaním vrstovníkov
  • zvýšenou dráždivosťou a prejavmi hnevu na sebamenšie podnety
  • vyhýbanie sa situáciám zahrňujúcim vyzliekanie, napríklad prezliekanie sa pred telocvikom
  • problémami so sústredením sa v škole
  • výrazným zhoršením prospechu
  • váhaním s odchodom domov po vyučovaní
  • informovanosťou o sexe, ktoré nezodpovedá veku a zrelosti dieťaťa
  • sexuálnym napádaním vrstovníkov, koketným správaním alebo sexuálne ladnými hrami
  • odmietaním jedla alebo prejedaním sa
  • opakovanými útekmi z domova
  • pokusmi o samovraždu, sebazohavením ( Sejčová, 2001 )

Kazuistiky

- Lukasa zneužíval otec. Začalo sa to v kojeneckom veku a pokračovalo ta asi 20 krát za 7 rokov. V 12 rokoch ho umiestnili do detského domova, kde bol análne znásilnený dvomi černošskými chlapcami. Lukasova matka má 5 detí so 4 rôznymi mužmi. 4 z nich boli svojimi otcami zneužívané. 2 z nich sa pokúsili o samovraždu. Aj Lukas prejavuje túžbu ukončiť svoj život. Jeho matka chodí na konzultácie do poradne pre sexuálne zneužívané deti ale Lukas to odmieta. Matka sa bojí aby sa Lukas pod vplyvom toho, čo sa mu stalo nestal homosexuálom. Vyhráža sa mu, že ak nebude poslušný, vráti ho naspäť do domova, kde ho tí černosi znovu znásilnia. Otvorene mu prejavuje svoje nepochopenie, prečo si Lukas v situácií nepomohol sám, veď je predsa chlap. Prečo zneužívanie otcom a potom chlapcami v domove nezastavil. Keď Lukas ukradol drobnosť v obchode, matka sa mu znovu vyhrážala tým, že ak sa to bude opakovať pôjde do väzenia, kde ho zase niekto znásilní. V Lukasovom správaní sa začína prejavovať sexuálne násilie. Svoju mladšiu sestru prinútil aby sa vyzliekla a dotýkal sa jej. A svojho 3 ročného brata prinútil, aby si ľahol na bábiku a vzdychal. Pokúsil sa o súlož s mačkou. Začal sa voči svojej matke a súrodencom správať agresívne. Matke sa vyhrážal s nožom v ruke. Ruku svojho malého brata položil na rozpálenú žehličku. Matka ho dala do domova odkiaľ ho vyhodili. Nechodil do školy, dopúšťal sa podpaľačstva, krádeží, poškodzovania áut a nemravného správania. Bola mu diagnostikovaná dyslexia, dysgrafia, hyperaktivita, poruchy správania, zníženie intelektu, astma a sociálny handicap. Nikto však nebral ohľad na jeho minulosť.
( http://ulohy-nrp.webz.cz/Syndrom_CAN_text.pdf)

- Matka sa prišla do detského krízového centra poradiť s odborníkmi, lebo nevedela ako sa má k svojej 10 ročnej dcére správať. Po dôvernom rozhovore s ňou totiž zistila, že ju celý rok zneužíval jej vlastný otec. Matka sa s mužom rozviedla a odsťahovala sa aj so svojimi deťmi. Zostala sama s 10 ročnou dcérou a 12 ročným synom. Po nejakej dobe začalo mať dievča problémy v škole, mala veľké obavy, stavy úzkosti a strach. Začala si písať denník, kde písala ako nenávidí otca, ako nikdy nechce mať priateľa, ako nikdy nechce mať deti aby nemuseli prežívať to, čo ona. Neskôr sa u nej začali prejavovať poruchy správania, bola agresívna k bratovi a spolužiakom a kradla. Matka v tom čase zaznamenala u syna predčasný sexuálny záujem a poruchy správania. Začala s deťmi dochádzať na terapiu. Po 1 a pol roku po prvej návšteve v detskom krízovom centre matka zistila, že po celú dobu neprítomnosti otca, dcéru zneužíval jej vlastný brat. Dievča neskôr povedalo, že sexuálny styk s bratom sa jej páčil. Matka si s deťmi už nevedela rady, začala si domov vodiť chlapov a deti zanedbávala. Dievča bolo nakoniec zverené do opatery tete a chlapec babičke.

- Ani väzenie, ani sedemročné čakanie neodradilo profesora Marka Billieho, aby sa vzdal milovanej žiačky. 46-ročný Billie spoznal 20-ročnú Toni pred siedmimi rokmi, ale sexuálny vzťah začali až potom, keď dovŕšila 15 rokov. Odhalenie románika pobúrilo obec a Billie putoval na tri a pol roka do väzenia. Keď sa vrátil, opäť mu hrozilo väzenie, pretože sa aj napriek súdnemu príkazu priblížil k svojej bývalej žiačke. Súd však svoj verdikt zrušil a otvoril cestu k sobášu. Billie stratil rodinu, nesmie vyučovať a figuruje na zozname sexuálnych delikventov. Pre tlač však povedal, že to utrpenie stálo za to pretože si vzal ženu svojich snov.(Vančíková, Provazník, Hajd-Moussová, Spilková, 1999)

Systémové týranie dieťaťa

Poslednou formou je systémové týranie. Nazýva sa aj druhotné ponižovanie dieťaťa. Je to forma týrania systémom, ktorý bol spoločnosťou vytvorený na pomoc a ochranu dieťaťa. Prejavuje sa najmä tým, že dieťaťu je odopreté právo na informácie, na vypočutie, dieťa je neprávom oddelené od rodičov, nie je mu poskytnutá dostatočná ochrana v prostredí, do ktorého bolo začlenené po odobratí jeho biologickým rodičom. Dieťa je traumatizované necitlivými alebo opakujúcimi sa lekárskymi prehliadkami. (Vlčková, 2001)

Formy a prejavy syndrúmu CAN

Formy CAN Aktívne Pasívne
Telesné týranie, zneužívanie a zanedbávanie tržné, pohmoždené rany a poranenia, bitie, zlomeniny, krvácanie, dusenie, otrávenie, smrť neprospievanie, vyhladovanie, nedostatky v bývaní, v ošatení, v zdravotnej a výchovnej starostlivosti
Duševné a citové týranie, zneužívanie a zanedbávanie nadávky, ponižovanie, strašenie, stres, šikana, agresia nedostatok podnetov zanedbanosť duševná i citová
Sexuálne zneužívanie sexuálne hry, pohlavné zneužitie, ohmatávanie, manipulácia v oblasti erotogénnych zón, znásilnenie, incest exhibícia, video, foto, audiopornografia, zahrnutie detí do sexuálnych aktivít dospelých


( Sejčová, 2001 )

POUŽITÁ LITERATÚRA

  • Sejčová, Ľ., Deti a mládež ako obete násilia, 1.vydanie, Bratislava, ALBUM, 2001
  • Vančíková, E., Provazník, K., Hajd-Moussová, Z., Spilková, J., Sexuální násilí na dětech, 1.vydanie, Praha, Portál 1999
  • Vlčková, M., Týrané dieťa,1.vydanie, UK v BA 2001
  • INTERNETOVÉ ZDROJE
  • http://ulohy-nrp.webz.cz/Syndrom_CAN_text.pdf
  • http://www.domacinasili.estranky.cz/clanky/clanky/posuzovani-fyzickych-cinu domacich-nasilniku-.html
  • http://www.fod.cz/tyrani.htm
  • http://www.phil.muni.cz/~hump/psychoterapie/deti/Papers/CAN_Fiserova.pdf
  • http://www.solen.eu PhDr. Dana Lovašová, I. Klinika detí a dorastu LF UPJŠ a DFN

Odporúčané weby