Preventívne očné vyšetrenie nepatrí k základným úkonom, ktoré sú za normálnych okolností hradené z verejného zdravotného poistenia. Očnú ambulanciu preto zväčša navštívime až vtedy, keď sa vyskytne nejaký problém alebo ak nás tam pošle iný špecialista. Oči totiž dokážu prezradiť omnoho viac ako len to, v akom stave je náš zrak.
Očný lekár dokáže na základe komplexného očného vyšetrenia zistiť napríklad to, aký tvar a hrúbku má rohovka, či sa na nej vyskytujú nejaké anomálie alebo aká je hodnota očného tlaku či ako je na tom zraková ostrosť. Na očných cievach či zrakovom nerve sa však môžu prejavovať aj niektoré metabolické alebo neurologické poruchy ako skleróza multiplex, cukrovka alebo zvýšený krvný tlak. V neposlednom rade dokáže oftalmológ odhaliť aj nádorové ochorenie. Komplexné očné vyšetrenie môže objaviť napríklad nádor na mozgu, vnútroočné nádory, niektoré druhy leukémie či infekčné ochorenia ako borelióza, toxoplazmóza a pásový opar.
Netreba tiež zabúdať ani na závažné očné ochorenia, ktoré sa spočiatku ani nemusia výrazne prejaviť, no pri zanedbaní zdravotnej starostlivosti môžu stáť pacienta jeho zrak. Ten je pritom najdôležitejším zmyslom, ktorým vnímame svet okolo. Odhaduje sa, že až 80 % ľudí trpí niektorým z refrakčných ochorení ako krátkozrakosť, ďalekozrakosť, astigmatizmus alebo presbyopia (nutnosť používať okuliare na čítanie).
Čo všetko vám skontrolujú v očnej ambulancii?
Každému očnému vyšetreniu by mal predchádzať rozhovor, počas ktorého sa vás oftalmológ opýta na váš zdravotný stav a prípadné pociťované ťažkosti. Ako prvé potom prichádza na rad meranie zrakovej ostrosti (vízus), kde ide o zisťovanie, či je oko schopné identifikovať blízko ležiace body ako dva oddelené objekty. Do diaľky sa vízus vyšetruje zo vzdialenosti 5 až 6 metrov, do blízka (na čítanie) je to 40 centimetrov. Vízus sa meria optotypom – predstaviť si ho môžete ako osvetlenú tabuľu s písmenami rôznych veľkostí, ktoré sa postupne zmenšujú.
Topografom vám lekár vyšetrí predný segment oka, teda šošovku a dúhovku, ale tiež zakrivenie, tvar a hrúbku rohovky. Pomocou tohto prístroja sa dá odhaliť napríklad keratokonus v skorých štádiách, vďaka čomu sa môže zabrániť agresívnemu progresu ochorenia.
Meranie očného tlaku tonometrom je veľmi dôležitou súčasťou každého vyšetrenia v očnej ambulancii. Zvýšený očný tlak totiž môže indikovať glaukóm (zelený zákal), pri ktorom je takisto dôležitá včasná diagnostika. Na rovnaký účel tiež slúži vyšetrenie komplexu gangliových buniek. Pomocou optickej koherentnej tomografie je možné pozorovať vznik alebo vývoj ochorení predného aj zadného segmentu oka. Odhaľujú sa ním ochorenia sietnice ale tiež choroby súvisiace so zmenami zrakového nervu (Alzheimerova choroba, skleróza multiplex).
Z ambulancie rovno na laserovú operáciu očí
Pokiaľ ste pacient, ktorý u oftalmológa presedel už dlhé hodiny a nechcete viac nosiť okuliare, pomôcť vám môže špecializovaná očná ambulancia. Bratislava ponúka viacero možností, kde si môžete „ľahnúť pod laser“ hneď po očnom vyšetrení a absolvovať laserovú operáciu očí – jeden z najčastejšie vykonávaných chirurgických zákrokov. Ide o bezpečnú metódu, pomocou ktorej lekári už dlhé roky vracajú svojim pacientom ostrý zrak.
Laserová operácia očí prebieha pri vedomí pacienta, no netreba sa ničoho báť, počas zákroku necítiť žiadnu bolesť vďaka lokálnej anestézii. V závislosti od typu operácie – povrchová alebo hĺbková – bolesť prichádza až niekoľko hodín po tom, čo opustíte kliniku. Medzi bolestivé zákroky patria tie povrchové, pri ktorých sa zbrusuje povrch rohovky. Hĺbkové sú, naopak, úplne bezbolestné, ich výhodou je tiež to, že korekcia zraku prichádza rýchlejšie. Typ operácie by vám mal odporučiť očný lekár, každému pacientovi totiž vyhovuje niečo iné. Na určenie toho, ktorý postup je pre vás ideálny, slúži dôkladné očné vyšetrenie.
Foto: bigstockpoto.com