Z krajinnej biozložky sa zachytáva na mapách plošné zloženie taxónov, obyčajne bez orografického podkladu, bez výškovej diferenciácie krajiny, z čoho by sa dali vyčítať aspoň minimálne ekologické vzťahy. Ide najmä o areálové rozšírenie taxónov, znázornené bodmi ako holý výskyt taxónu alebo plošne pri jeho hustom výskyte.

Mapy potenciálnej prirodzenej vegetácie (rekonštručné mapy) sú základom pre tvorbu optimálnej tvorby krajiny, pretože prirodzená vegetácia najlepšie vyjadruje potenciál krajiny, integrujúc jej ostatné zložky.

Okrem máp potenciálnej prirodzenej, resp. aj pôvodnej vegetácie boli konštruované vegetačné mapy so zameraním na hospodárske využitie ako aj mapy vegetácie, ovplyvnenej človekom. Bežne stretávame napríklad mapy rozšírenia hlavných lesných drevín, mapy súčasnej hornej hranice lesa, mapy vegetačnej pokrývky ovplyvnenej priemyselnými exhalátmi, ako i ďalšie mapy vplyvov rozličných stresorov na lesy a pod.. Do kategórie týchto máp patria aj mapy skupín lesných typov, zamerané na lesnícku prax, ktoré zachytávajú celé územie Slovenska.

Vyhotovenie Biogeografíckej mapy (ako takej), obsahujúcu komplexné biocenózy, zahrňujúce rastlinnú a živočíšnu zložku sa javí komplikované v dôsledku obrovského množstva živočíšnych druhov, ktoré nemôže jeden nejaký pracovník obsiahnuť na určitej lokalite.

Odporúčané weby

Čo je vhodnejšie pre Vašu dovolenku? Chata s bazénom alebo chata s vírivkou? Najaktuálnejšie informácie a najvhodnejšie ubytovacie zariadenia presne podľa Vašich požiadaviek nájdete rýchlo a jednoducho priamo na portáli MegaUbytovanie.sk.