Výskum a mapovanie využitia krajiny: minulosť a súčasnosť v kontexte Slovenska

Systematický záujem o krajinu, s dôrazom na pôdu, jej využitie, vlastníka a užívateľa, súvisí so založením pozemkového katastra a zostavovaním katastrálnych máp v mierke 1:2880. Prvé meračské práce pre pozemkový kataster v Uhorsku začali v roku 1856 a tvorba katastrálnych máp trvala do roku 1885. V roku 1897 došlo k zrevidovaniu a úprave pozemkového katastra, siahovú mierku nahradila metrická mierka. Pozemkový kataster zaznamenával parcely, ich majiteľov a užívateľov a spôsob využívania.

{module Reklama obsah}

Dejiny pozemkových katastrov v Československu

Na území bývalého Československa to boli prvé pozemkové katastre, ktoré obsahovali meračský operát (pôvodné mapy a indikačné skice) a písomný operát (parcelové protokoly, pozemkové hárky, zoznamy držiteľov, zoznamy domov). Z hľadiska priestorového poznania boli dôležité katastrálne mapy, ktoré obsahovali hranice všetkých pozemkov, parciel podľa čísiel, s označením vlastníka, užívateľa, druhu pozemku a jeho využitia.

Po 2. svetovej vojne, agrárnymi reformami a neskoršou kolektivizáciou poľnohospodárstva, pozemkové knihy stratili svoj význam, pretože ministerstvo poľnohospodárstva zaviedlo vlastnú registráciu v evidenčných listoch, nie však podľa pôvodných parciel a ich vlastníkov.

Od roku 1964 sa začala používať tzv. Jednotná evidencia pôdy, podložená písomným a mapovým operátom pozemkového katastra, doplnená zmenami a mapami v mierke 1:5000 a 1:2880, vyhotovenými metódou leteckej fotogrametrie. Pre toto obdobie je príznačná dichotómia evidencie - skutočný stav sa rozchádzal s právnym. Tento stav mal vyriešiť doplnok v Evidencii nehnuteľností, ale až Kataster nehnuteľností, platný od roku 1993, je návratom ku korektnej registrácii a evidencii pôdy na Slovensku.

Ďalším zdrojom o využití krajiny sú topografické mapy, najmä vojenské topografické mapy z obdobia I. (1767-1772 a 1782-1784), II. (1819-1858, mierka 1:28 880) a III. (1875-1883, mierka 1:25 000) vojenského mapovania, uložené vo Vojenskom archíve vo Viedni. Najaktuálnejšími sú topografické mapy Československej armády v mierkach 1:10 000 až do 1:200 000 spracované podľa údajov z 50. a 80. rokov 20. storočia.

Evidencia pôdy, katastrálne a topografické mapy sa stali podkladom pre odvodené mapy využitia krajiny, najmä poľnohospodárskych podnikov alebo vybraných regiónov.

Analýza využitia krajiny

Prehľad máp využitia krajiny celého územia Slovenska

  • Jedným z prvých syntetických pohľadov na priestorovú diferenciáciu využitia krajiny Slovenska je práca Kubijoviča - Rozšíření kultur v Severních Karpatech (1932) - mierka 1:1 000 000
  • Mapa využitia pôdy (Götz,1966), 1:1 000 000 - 6 tried využitia krajiny (orná pôda, lúky a pasienky, lesy, zastavané plochy, devastovaná pôda a neplodná pôda)
  • Rozloženie typov kultúr (Mazúr, 1974), 1:1 000 000
  • Typy krajiny podľa využitia pôdneho fondu (Mazúr, 1980), 1:1 000 000
  • Typy súčasnej krajiny (Mazúr, Krippel, 1980), 1: 500 000 - integrácia údajov o využití krajiny, osídlení a skladbe drevín so základnými prírodno-kajinnými jednotkami
  • Mapa využívania zeme (Zelenský, 1980), 1: 500 000 - 5 zákl.tried: lesná, poľnohospodárska a technizovaná krajina, voda a neúžitky
  • Mapa využitia zeme SSR (Ivanička, 1981), 1: 250 000 - vplyv poľskej školy výskumu využitia zeme, výrazná orientácia na poľnohospodárstvo

Poľská škola výskumu využitia krajiny pozitívne ovplyvnila slov. autorov aj v regionálnych a lokálnych mierkach, napr. v prácach : Ivanička (1964, 1971, 1972), Paulov (1964), Spišiak (1989,1999).

Analýza využitia krajiny v rámci integračných výskumov krajiny (krajinnej syntézy a krajinnej ekológie) patrí k základným podkladom diagnózy súčasnej krajiny (výskum má výrazne geografický kontext): samostatné analýzy využitia plôch s následnými hodnoteniami, napr. Kusendová, Lauko (1994) alebo hodnotenia využitia krajiny a prírodných podmienok (Oťaheľ et al.1993).

Geografický ústav SAV

V oblasti mapovania krajinnej pokrývky/využitia krajiny aplikáciou údajov DPZ zaujíma významné miesto Geografický ústav SAV. Význam údajov DPZ spočíva vo využívaní najmä priestorových a fyziognomických charakteristík objektov krajiny. Pri experimentálnom mapovaní boli použité letecké a satelitné snímky. Výsledkom sú mapy využitia krajiny a krajinnej pokrývky od lokálnej dimenzie (napr. Mapa typov krajinnej pokrývky nivy Moravy,1:10 000), cez regionálnu (napr. Formy využitia krajiny Liptovskej kotliny, 1:50 000) až po mapy v národnej mierke, napr.:

  • Interpretačná schéma foriem využitia krajiny Slovenska (Feranec, Oťaheľ,1992), 1:500 000
  • Slovensko-CORINE-krajinno-turistická mapa (Feranec at al.,1996), 1:500 000
  • Slovensko-CORINE-mapa krajinnej pokrývky (Feranec, Oťaheľ, 1996), 1:500 000
  • Prírodná krajina a krajinná pokrývka Slovenska (Oťaheľ et al., 2000), 1:500 000-podáva integrujúci pohľad na stav využívania krajiny podľa krajinnej pokrývky v roku 1990 a prírodných typov krajiny.
  • Krajinná pokrývka (In: Atlas krajiny SR, Feranec, Oťaheľ, 2002), 1:500 000
  • Slovakia land cover 1990 a Slovakia land cover 2000 (In:atlas Land use/cover changes in selected regions in the worl, Feranec et al., 2005), 1:1 000 000

Výsledky práce Geografického ústavu SAV sa odrazili v medzinárodnej akceptácii metód CORINE land cover v mierke 1:50 000 a v návrhu legendy pre krajiny programu Phare. Škola mapovania krajiny ovplyvnila aj geoekologické a krajinnoekologické práce, publikované v Atlase krajiny SR (2002).

Analýza zmien využitia krajiny

Významným prínosom k poznávaniu krajiny sa stali analýzy zmien jej využitia, ktoré sa rozvinuli najmä v súvislosti s aplikáciou historických štatistických údajov, topografických máp a najmä údajov DPZ. Jedným z prvých autorov takýchto analýz bol Mazúr (1974), ktorý spracoval štatistické údaje z rokov 1895-1960. Neskôr ich spracoval aj kartograficky v súbore máp v Atlase SSR. Analýzami sa zaoberali aj Oťaheľ. Žigrai, Drgoňa, Špulerová, Boltižiar. Nové možnosti pri hodnotení zmien využitia krajiny priniesli najmä priestorovo a časovo korektné údaje DPZ.

Prínos E. Mazúra k výskumu a mapovaniu využitia krajiny

E. Mazúr vnímal krajinu celostne, syntetický a priestorový aspekt bol súčasťou všetkých výskumných smerov, v ktorých pôsobil. Venoval sa výskumu reliéfu ako jednému z prvkov diferencujúcich karpatskú krajinu, ale aj krajinnej syntéze. V slovenskej geografii medzi prvými kartograficky predstavil syntézu prírodnej krajiny. Nadviazal na prvú syntetickú praácu Hromádku (1943), neskôr Lukniša a Plesníka (1961) a pokračoval ako vedúci autorského kolektívu pri tvorbe mapy Geoekologické (prírodné, krajinné) typy Slovenska (Mazúr et al., 1980). Z regionálnych prác je významná fyzickogeografická analýza a syntéza Slovenského krasu, ktorej súčasťou bola aj mapa využitia krajiny (Mazúr et al. 1971).

Využitie zeme chápal Mazúr ako využite pôdneho fondu. Na analýzu celého územia Slovenska aplikoval štatistické údaje o pôdnom fonde podľa katastrálnych území. Ich súčasťou boli údaje o výmere 5 základných tried: lesy, orná pôda, trávnaté plochy, vinice, ovocné sady a chmeľnice, zastavané plochy a neplodná pôda. K analýze zmien využil štatistické údaje za roky 1895, 1930, 1950 a 1960. Pri explanácii zmien naznačil trendy vývoja v kontexte s prírodnými podmienkami a spoločensko-ekonomickými súvislosťami.

Pri interpretácii bral do úvahy aj vplyv človeka na prírodnú krajinu a navrhol vhodnú orientáciu hospodárskeho využitia v kontexte ochrany životného prostredia. Z tohto hľadiska je významným prínosom mapa Rozloženia typov kultúr (1:1 000 000), v ktorej sú na základe štatistických údajov z roku 1960 a administratívneho členenia z roku 1961 vyčlenené oblasti Slovenska podľa percentuálneho zastúpenia jednotlivých tried využitia zeme. Táto mapa vyšla aj v Atlase SSR pod názvom Typy krajiny podľa využitia pôdneho fondu,1:1 000 000.

Séria máp využitia pôdneho fondu v Atlase SSR sa nachádza aj v rámci kapitoly Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo. Syntézu kultúrnej krajiny na základe údajov o využití krajiny, osídlení a skladbe drevín so základnými prírodno-krajinnými jednotkami zobrazuje mapa Typy súčasnej krajiny (Mazúr, Krippel,1980), 1:500 000 v Atlase SSR. Syntéza významne prispieva k poznávaniu krajiny najmä poukázaním na vzťah využitia krajiny k prírodnej báze a približovaním priestorovej organizácie základných spoločensko-ekonomických aktivít na Slovensku.

Smery vo výskume a mapovaní krajiny

V súčasnosti existujú dva základné smery výskumu a mapovania využitia krajiny a krajinnej pokrývky

1. Mapová prezentácia štatistických údajov o využití krajiny v rámci základných územnosprávnych jednotiek (obce, okresy a pod.) - vychádza z tradície správnej evidencie (najmä štatistickej registrácie) využitia krajiny (pôdneho fondu) podľa katastrálnych území. KÚ je základnou jednotkou, v rámci ktorej sa vyjadruje podiel zastúpenia jednotlivých tried využitia krajiny, príp. je ich zastúpenie generalizované podľa vyšších územných celkov (okresov, geomorfologických jednotiek a pod.).

Mapové vyjadrenie odlíšenia využitia krajiny sa uskutočňuje prostredníctvom kartogramu a kartodiagramu, pomocou ktorých možno charakterizovať štruktúru využitia krajiny sledovaného územia, napr. podľa zastúpenia kultúr na poľnohospodárskej pôde atď.

2. Mapová prezentácia reálnych areálov tried využitia krajiny a krajinnej pokrývky

V rámci tohto smeru možno rozlíšiť tri prístupy

  • Hodnotenie a generalizácia tried krajinnej pokrývky a využitia krajiny dostupných na katastrálnych mapách, mapách poľnohospodárskych fariem alebo na topografických mapách. Výsledky spracovania údajov a ich aktuálnosť sa viažu k termínu vydania analyzovaných máp.
  • Získanie údajov terénnym mapovaním využitia krajiny a krajinnej pokrývky. Areálové, líniové a bodové objekty sa zaznačujú do topografickej mapy príslušnej mierky. Takéto získavanie aktuálnych informácií je však náročné na čas, najmä pri výskume rozsiahlych území. Získané výsledky sú často zaťažené chybou v polohovej a tvarovej presnosti areálov, ktoré reprezentujú mapované objekty krajiny.
  • Aplikácia údajov DPZ (satelitných a leteckých snímok), ktoré dovoľujú identifikovať prostredníctvom fyziognomických znakov areály krajinnej pokrývky rôznych hierarchických úrovní.

Tieto prístupy mapovania využitia krajiny a krajinnej pokrývky sa aplikujú väčšinou kombinovane. Výsledky Geografického ústavu SAV v danej oblasti potvrdili optimálnu kombináciu prístupov na získavanie polohovo presných a časovo aktuálnych informácií o využití krajiny a krajinnej pokrývke.

Súčasný trend mapovania krajinnej pokrývky a využitia krajiny

Letecké snímkovanie

Poznávanie využívania krajiny a jej zmien výrazne ovplyvnili letecké a satelitné snímky - údaje DPZ. Intenzívny rozvoj leteckého snímkovania nastal v rokoch 1920-1930. Získané snímky poskytovali cenné informácie o zmenách objektov krajiny, ktoré dovtedy bolo možné zistiť iba terénnym meraním a mapovaním. Pravidelné získavanie informácií zo satelitných snímok s rôznym rozlíšením umožňuje sledovanie aktuálneho stavu využívania krajiny, ako aj jej zmeny od globálnej až po lokálnu úroveň.

Permanentné sledovanie zemského povrchu začalo v roku 1972, kedy bol vypustený satelit Landsat 1, ktorý ako prvý začal kontinuálne snímkovať našu planétu s priestorovým rozlíšením 80 m. Siedmy, zatiaľ posledný satelit tejto série Landsat 7 ETM+ poskytoval panchromatické snímky zemského povrchu s priestorovým rozlíšením 15 m a multispektrálne snímky s rozlíšením 30 m. V súčasnosti operatívne sleduje zemský povrch niekoľko satelitov, napr. QuickBird (poskytuje panchromatické snímky s rozlíšením 0,61 m a multispektrálne snímky s rozlíšením 2,44 m), SPOT 5, Ikonos a i. Časová disponibilita týchto dát sa zvýšila.

Medzinárodné projekty pre analýzu využitia krajiny

Problematiku identifikácie, analýzy a hodnotenia využitia krajiny a jej zmien aplikáciou údajov DPZ rieši niekoľko medzinárodných projektov. Projekt LACOAST (Land cover changes in COASTal zones) identifikoval zmeny krajinnej pokrývky v 10 km širokej pobrežnej zóne Európy za obdobie 1975-1990 aplikáciou databázy CLC90 a satelitných snímok Landsat MSS zo 70. rokov 90. stor.

Projekt EOSD (Earth Observation for Sustainable Development of Forest) je oreintovaný na vytvorenie mapy krajinnej pokrývky Kanady, najmä jej zalesnených častí.

Paneurópsky projekt BIOPRESS analyzuje vplyv zmien krajinnej pokrývky na biodiverzitu v rámci experimentálnych plôch v rôznych častiach Európy. Informácie čerpajú z čiernobielych leteckých snímok a databázy CLC90.

V rámci projektov CORINE land cover z 90. rokov a roku 2000 sa vytvorili dátové vrstvy o krajinnej pokrývke Európy CLC90, CLC2000 a vrstva jej zmien za desaťročie 1990-2000.

Uvedené aktivity prispevajú k položeniu základov monitorovacieho systému GMES (Global Monitoring for Enviroment and Security, ktorý integruje satelitné, pozemné aj morské - oceánske platformy, zabezpečujúce lokálne, regionálne a globálne monitorovanie stavu krajiny a jej bezpečnosti.

1 1 1 1 1 1 1 1 1 1