Metódy mapovania krajinnej pokrývky a krajiny sa najskôr začali rozvíjať podľa potrieb praxe a podľa technických možností. Objektom výskumu bola samozrejme krajina a výskum sa zameral na jej využitie človekom. Najväčší rozvoj nastal namä v geografii poľnohospodárstva, kde vznikla mapa využitia zeme. Jedným z popredných geografov zaoberajúcich sa využitím krajiny bol poľský geograf Kostrovický. Vyčlenil 6 ukazovateľov, ktoré treba brať do úvahy pri hodnotení krajiny z hľadiska jej využitia: objekt, subjekt, formu, spôsob, orientáciu a výsledok. Jedným z hlavných cieľov poznávania využitia krajiny je mapové vyjadrenie, ktoré predstavuje dokument, poskytujúci jeho priestorový obraz. (cit.in.: Ferák,J.,Oťahel,J.)
Metódy poznávania využitia krajiny môžeme rozdeliť podľa rôznych kritérií, pričom podľa Jankovského (1975) poznáme dva prístupy:
- Podrobné mapovanie územia vo veľkých mierkach za dlhšie časové obdobie, so zberom maximálneho množstva informácií o danom území
- Rýchle mapovanie, najmä väčších území v malých mierkach ,často s obsahom len vybraných tried využitia krajiny
Tieto prístupy zjednodušil na dve základné skupiny metód:
- Metódy založené na terénnom výskume
- Metódy založené na využití údajov DPZ
Metódy založené na terénnom výskume
Presnosť mapovania závisela od pozorovacích možností, použitých geodetických prístrojov a schopností pracovníka. Využívajú sa kvalitné podrobné topografické mapy veľkých mierok. História takéhoto mapovania začala už pri 1. vojenskom mapovaní, neskôr bolo 1. britské mapovanie (6 tried), 2. britské mapovanie (9 tried), najväčší roymach nastal však až počas Poľskej školy u Kostrovitzkého-metóda uzytkovania ziemy.Táto metóda mala svoj naväčší royvoj v geografii poľnohospodárstva.
Metódy založené na využití údajov DPZ
Začala sa rozvíjať na základe rastúcich možností aplikácie údajov DPZ pri mapovaní krajiny. Zaoberali sa nimi najmä: Steiner, Schneider, Baker...Aj Európska únia sa rozhodla vytvoriť kompatibilnú databázu údajov o životnom prostredí európskych krajín, preto v roku 1985 schválila projekt CORINE land cover. Tento projekt využíva metódu mapovania založenú na aplikácii satelitných snímok, pričom výsledkom bude jednotná databáza v mierke 1:100 000. Táto metóda má 4 časti:
Prípravné práce a zber údajov:
Ako základ sa používajú obrazové záznamy Landsat TM, získané za bezoblačného počasia, topografické mapy v Gausovom-Krugerovom zobrazení v mierkach 1:50000 a 1:100 000, čiernobiele letecké snímky v mierke 1:30 000 , mapy lesných drevín v mierke 1:200 000,mapy chránených území a turistické mapy v mierke 1:50 000.
Vytvorenie farebných syntéz- obrazových máp:
Tu ide o rádiomertickú a geometrickú úpravu snímkov aby boli ľahšie použiteľné. Rádiometrickými opravami zlepšujeme kvalitu nasnímaných údajov. Geometrickými opravami odstránime rôzne skreslenia, ktoré majú snímky oproti štandardnej projekcii, ktorá je v danej krajine používaná(u nás Gauss-Krugerovo zobrazenie).Po daných korekciách sa farebné satelitné obrazové mapy vytvoria kombináciou údajov z kanálov s modrou, červenou a zelenou farbou.
Analógová interpretácia satelitných obrazových máp:
Je to metóda používaná na zistenie, identifikáciu a hodnotenie objektov zaznamenaných na snímkach. Deje sa to rozborom interpretačných znakov na snímkach, čo sú hlavne: textúra-pločná premenlivosť v usporiadaní tónov na snímke, ktoré reprezentujú objekty príliš malé na to, aby boli samostatnou charakteristikou. Označuje sa pásikmi, čiarkami, bodkami. Vzorka-je striedanie textúr,asociácia-nehmotný znak zastupujíúci priestorové vzťahy objektov krajiny, prejavujúce sa charakteristickým usporiadaním textúr.
Analýzou znakov sa vytvorí interpretačný kľúč, pomocou ktorého sa zo snímok získajú potrebné informácie a zaznamenajú sa na fóliu v tvare areálov(najmenší 25ha=5x5mm). Výsledkom sú interpretačné schémy v mierke 1:100 000. Následne sa celý produkt digitalizuje.
Postupne najmä rozvojom GISov sa celá technológia preniesla do počítačového prostredia,no analýza sa nedá robiť len pomocou počítačovej techniky, preto sa dnes používa kombinácia vizuálnej(analógovej) a digitálnej technológie.
