Rómovia v Španielsku

Rómovia žijú na území Španielska už šesť storočí a počas tohto obdobia mnohí z nich úspešne dovŕšili integračný proces. Teda dosiahli uspokojivý životný štandard a plný občiansky rozvoj. Naďalej však rómska populácia zostáva najodmietanejšou skupinou španielskej spoločnosti, so zreteľnými sociálnymi a ekonomickými dopadmi týchto postojov.

Z celkového počtu 41 miliónov obyvateľov tvorí rómsku komunitu asi 600 tisíc osôb. Španielski Rómovia žijú usadlým spôsobom života. Sú rozmiestnení nerovnomerne po celom území krajiny. Až 45 % ich žije v Andalúzii, teda na juhu Španielska a zvyšok sa koncentruje predovšetkým do veľkých miest.
Napriek tomu, že majú spoločné mnohé typické charakteristiky, musíme upozorniť na heterogénnosť a rôznorodosť tejto komunity. Príčinou tejto heterogenity sú dva odlišné faktory.

Na jednej strane je osídlenie na celom území determinované odlišným historickým vývojom v ekonomickej a sociálnej oblasti, čo sa istým spôsobom prejavuje aj na rómskej kultúre. Na strane druhej to boli intenzívne spoločenské zmeny ako napríklad koexistencia rôznych postojov k uvedomovaniu si vlastnej kultúrnej identity, spôsob jej ochrany pred rizikom civilizácie, či revidovanie spoločenských hodnôt. Dôležitý je aj vplyv nových podnetov a postojov, zreteľných najmä u mladej a vzdelanej generácie, ktorá ich akceptuje a podporuje.

Spoločným znakom mnohých rómskych rodín je ich vylúčenie zo spoločnosti, vysoká pôrodnosť, nižší priemerný vek v porovnaní s ostatnou populáciou, čo spôsobuje veľmi mladú populačnú krivku, v ktorej je takmer 40 % členov mladších ako 16 rokov. Situácia španielskych Rómov sa za posledných tridsať rokov zmenila výraznejšie, ako za posledných päť storočí. Hlavnou príčinou sú rozhodne zlepšené podmienky všetkých obyvateľov Španielska, ale aj fakt, že Rómovia osobitne profitovali za všeobecných opatrení „Štátu blahobytu“. Prudký rozvoj rómskej komunity v Španielsku nastal aj preto, že mohli profitovať z realizovaných plánov bytovej politiky, všeobecne zvýšenej úrovne vzdelávacieho procesu, zo skvalitnených zdravotných služieb a pod. Treba však upozorniť na to, že pre zlepšenie životných podmienok Rómov bolo nevyhnutné uskutočniť nadštandardné opatrenia, ktoré mali v skutočnosti garantovať už formálne priznané práva.

V politickej účasti Rómov je zreteľná snaha podporovať ich aktivity v širokom politickom spektre a nie len v čisto rómskych stranách. Účasť Rómov na činnosti politických strán a inštitúcií, ktoré sú súčasťou španielskeho politického systému, predpokladá výber interkulturálneho modelu. Tento model je zhodný so spoločenským zoskupením a umožňuje dosiahnutie pokroku, nakoľko homogénnosť nekorešponduje so skutočnosťou.

V oblasti vzdelávania učinila vláda autonómnej oblasti Madrid zaujímavý krok, keď schválila výnos o kompenzačnom štúdiu. Podľa neho by orientačne počet rómskych detí na školách nemal presiahnúť 30 % z celkového počtu žiakov, nakoľko takto sa dá účinne podporiť interkulturálny rozvoj a nedochádza ku vzniku ghet, v ktorých má kvalita výučby klesajúcu tendenciu.

Pomerne veľká časť španielskych Rómov pracuje ako samostatní obchodníci v oblasti putovného predaja. Táto forma ekonomickej aktivity spočíva v predaji tovaru všetkého druhu na rôznych trhoch. V súčasnosti sú však tieto formy, väčšinou rodinného obchodovania, ohrozené v dôsledku ich nerentabilnosti, nakoľko aj pri nich je potrebné dodržať isté úradné a hygienické predpisy, čo si však vyžaduje zmeny. Na tie teraz reaguje rómska komunita vytváraním družstiev s vlastnými trhmi.

V Španielsku, na rozdiel od Slovenska, už takmer zanikli výlučne rómske štvrte. Stále však existujú štvrte s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva (30-40 %).

Podobnosť a rozdielnosť rómskej komunity v Španielsku a na Slovensku možno vyjadriť v nasledovných bodoch:

Podobnosť: