Analýza ich rozsahu a charakteru naráža na ťažkosti zapríčinené množstvom vstupných parametrov – napr. počet imigrantov, ich vek, pohlavie, právny štatút, rozdielne mzdy migrantov, ich kvalifikácia, úroveň vzdelania, vzorce osídlenia a i.

Demografické účinky imigrácie sú podľa súčasných poznatkov z dlhodobého hľadiska pomerne málo prínosné. Migrácia má priaznivý vplyv predovšetkým na okamžitú a strednodobú demografickú situáciu obyvateľstva cieľovej krajiny, pretože do nej migrujú najmä osoby v reprodukčnom a produktívnom veku. Zvyšuje sa tak bezprostredne prírastok populácie, podiel mladých v obyvateľstve, obvykle i fertilita a znižuje mortalita, hlavne v prvých štádiách prítomnosti imigrantov v krajine, čo dokazuje vývoj vo viacerých rozvinutých štátoch.

Dramaticky sa môže meniť tiež rasová, etnická a náboženská štruktúra obyvateľstva. V závislosti na podmienkach v obývanom prostredí môže byť obyvateľstvo v danej lokalite dokonca postupne nahradzované novými prisťahovalcami až do fáze úplnej výmeny pôvodnej populácie za novú, prisťahovaleckú. Po určitom čase ale migranti preberajú demografické správanie autochtónnej populácie. Ak obyvateľstvo hostiteľskej krajiny starne, počet osôb v aktívnom veku klesá a nároky na dôchodkové systémy rastú, dlhodobo by bol potrebný pravidelný prílev enormného počtu imigrantov, aby sa eliminoval takýto negatívny vývoj.

Z pohľadu zdravotného si väčší objem cudzincov len sporadicky vyžaduje zavedenie medicínskych opatrení proti šíreniu infekčných a iných prenosných chorôb. Napriek tomu však časť prisťahovaleckých cudzincov prichádza z krajín s vyšším výskytom niektorých prenosných chorôb, napríklad hepatitídy typu B a C, tuberkulózy alebo vírusu HIV. Jedná sa predovšetkým o krajiny juhozápadnej Ázie, niektorých oblastí Balkánu, bývalého Sovietskeho zväzu a subsaharských častí afrického kontinentu.

Pokiaľ ide o ekonomické dopady migrácie na cieľové krajiny, je nutné primárne spomenúť prínos pracujúcich migrantov (okrem ich podielu na rozvoji národného hospodárstva) ako komplementárnej, flexibilnej a produktívnej pracovnej sily, často zaplňujúcej väčšie či menšie medzery na pracovnom trhu týchto krajín a kompenzujúcej nižšiu geografickú a funkčnú mobilitu domácich pracujúcich (tabuľka 1). Zároveň imigranti zvyšujú dopyt po tovaroch a službách v danom štáte a tým produkciu, rozširuje sa trh. V prípade vysokokvalifikovaných prisťahovalcov (tzv. brain-gain) odpadávajú tiež náklady na ich vzdelanie; prínos je jednoznačne pozitívny.

Na druhej strane sa poukazuje na riziko zvýšenia miery nezamestnanosti vyplývajúce z existencie migrantov v hostiteľskej krajine, vytlačovanie domácej pracovnej sily z určitých pozícií (predovšetkým v poľnohospodárstve, stavebníctve a niektorých oblastiach služieb) alebo znižovanie miezd. Zjavná je i potenciálna závislosť hospodárstva na zahraničnej pracovnej sile a jeho štrukturálna deformácia, väčšie sociálne výdavky prijímajúceho štátu na imigrantov a ich rodiny. Ak je citeľná časť zahraničných migrantov ekonomicky neaktívna – napr. utečenci, nezamestnaní migranti, rodinní príslušníci a iné skupiny – fiškálne dopady imigrácie na domácu ekonomiku môžu byť signifikantné. Vysoký počet cudzincov s nižšou kvalifikáciou môže na miestnom pracovnom trhu rozšíriť priestor pre nelegálnu formu zamestnávania.

Masovejšia imigrácia výrazne mení identitu spoločnosti prijímajúcej krajiny, jej inštitúcie a kultúru. Napríklad vzniká potreba budovať inštitúcie pre registráciu, integráciu, podporu či vzdelávanie migrantov. Na jednej strane dochádza k procesu obohacovania sociálnej a kultúrnej diverzity, takže heterogénne populácie sa spolu viac-menej úspešne spájajú s množstvom kladných efektov.

Na druhej strane však príliv imigrantov a ich pôsobenie v danej lokalite môže prehĺbiť nedôveru miestnej populácie, ktorá súčasne s prežitou, alebo sprostredkovanou skúsenosťou zaujíma voči novým prisťahovalcom skôr obranný postoj. Miera xenofóbie a rasizmu je závislá predovšetkým na miere odlišnosti v správaní sa nových imigrantov, charakteru obývanej lokality a postojoch miestnej autority (pozri: tabuľka 2). Takisto vysoká koncentrácia usadených cudzincov s nižším sociálnym statusom môže prispieť k zvýšeniu miery kriminality v danom mieste. Vysokým rizikom v komunitách cudzincov je organizovaná kriminalita, kriminalita mládeže a prepojenie zločineckých skupín cudzincov s miestnou kriminálnou subkultúrou. Najrozšírenejším druhom trestnej činnosti týchto skupín je obchod s omamnými látkami, krádeže, organizovanie prostitúcie a obchodu s ľuďmi.

Zo sídelného hľadiska je účinok imigrácie na hustotu osídlenia a rozvoj infraštruktúry územia vysoko pozitívny. Z urbanistického aspektu však často dochádza k degradácii obytných areálov (getá). Prítomnosť vysokého počtu prisťahovalcov s nižším sociálnym statusom môže byť príčinou nežiaduceho delenia územia mesta, alebo regiónu na časti s nízkou bonitou. Táto skutočnosť priamo ovplyvňuje koncepciu stratégie miestneho rozvoja a negatívne pôsobí na plánované investičné zámery. Celkovým výsledkom neriadeného osídľovania môže byť zníženie perspektívy daného územia a vysoké náklady spojené s jeho prípadnou obnovou. Napokon aj vplyvy imigračných tokov na životné prostredie sú skôr nepriaznivé, táto otázka si však vyžaduje ešte hlbšie štúdium.