Prvá Berlínska kríza trvala v období od 24.6.1948 - 12.5.1949. Berlín bol rozdelený na 4 zóny – sovietsku, americkú, britskú, francúzsku. Aby si sovietska okupačná správa zabezpečila vplyv v celom Berlíne, v júni 1948 uzavrela železničnú, cestnú i vodnú dopravu zo Západných zón Nemecka do Západného Berlína (chcela ho „vyhladovať“). USA a Veľká Británia zabezpečili zásobovanie Berlína prostredníctvom leteckého mosta (21.-23.6.1948). Na blokádu, najprv prezentovanú ako technické problémy, neboli západní spojenci pripravení. V západných sektoroch Berlína, ktoré mali vtedy 2,2 milióna obyvateľov a boli úplne závislé na zásobovaní zvonku, sa nachádzali zásoby potravín na 36 dní a uhlia na 45 dní.
Spočiatku spojenci neboli ani zajedno v budúcej politike voči Berlínu. Nakoniec sa presadil americký vojenský guvernér mesta, Lucius D. Clay, ktorý 25. júna 1948 dal povel na zriadenie leteckého mosta (vzdušné koridory blokované neboli). Už ďalší deň pristálo na letisku Tempelhof v americkom sektore prvé lietadlo operácie Vittles, Briti začali s operáciou Plain Fare o dva dni neskôr (používali svoje vojenské letisko Gatow a vodné plochy jazier pre nasadené hydroplány). Na letoch sa neskôr podieľali aj letci z Nového Zélandu, Austrálie, Kanady a Južnej Afriky.
Z počiatočných 120 ton denne sa počas týždňov objem tovaru veľmi rýchlo zvýšil a rekord bol dosiahnutý 16. apríla 1949 s celkom 12 840 ton za jediný deň. Najväčšou položkou (62,8 %) bolo uhlie na vykurovanie a výrobu elektriny, ďalej benzín, pšenica a ďalšie potraviny, lieky a takisto stavebný materiál (na ďalšiu výstavbu letísk – o tri mesiace neskôr bolo uvedené do prevádzky letisko Tegel vo francúzskom sektore). Lietadlá pristávali v minútových intervaloch.
Takmer o rok neskôr, keď bolo jasné, že blokáda nedosiahne pôvodný zámer (anexia západných sektorov), bolo 12. mája 1949 tranzitné spojenie do Berlína opäť otvorené (a tým skončil aj letecký most do Berlína).
Celkom sa uskutočnilo okolo 277 000 letov, pri ktorých bolo prepravených 2,2 milióna ton tovaru. Počas leteckého mostu zahynulo niekoľko osôb: 39 Britov, 31 Američanov a 6 Nemcov. Pripomína ich pomník na námestí pred letiskom Tempelhof.
Napriek dohode Spojencov zaobchádzať so štyrmi okupačnými zónami ako s jedným hospodárskym celkom uskutočnili sa v zónach rozdielne menové reformy. V troch západných okupačných pásmach 21.júna 1948 zaviedli nemeckú marku (DM), ktorá nahradila takmer bezcennú ríšsku marku. Každý Nemec dostal spočiatku 40 DM a neskôr ešte 20 DM. Podniky na každého pracovníka 60 DM. Úspory v ríšskych markách boli devalvované v pomere 100:6,5.
Západná menová reforma vyznela v prospech majiteľov vecných hodnôt, pretože sa netýkala vlastníctva nehnuteľností, pôdy, výrobných prostriedkov a tovaru. Všetky tieto opatrenia čoskoro stabilizovali západonemecké hospodárstvo. Ako odpoveď na postup západonemeckých mocností uskutočnil 23.júna Sovietsky zväz vo východnej zóne takisto menovú reformu, ktorá sa vzťahovala na Berlín. Jednotky sovietskej armády zaviedli 24.júna blokádu všetkých príjazdových ciest do mesta.
Berlín sa pre USA stal symbolom zadržiavania sovietskeho vplyvu v Európe. Rozdelenie na Východ a Západ, ktoré sa v samotnom Berlíne fakticky uskutočňovalo zavedením rozdielnej meny, potvrdil ďalší krok: Uskutočnilo sa zasadnutie mestského zastupiteľstva v západnom Berlíne (6.9.), po ktorom nasledovala voľba nového magistrátu vo východnom Berlíne (30.11.)
Prelomenie blokády
- Blokáda Berlína trvala 11 mesiacov (do mája 1949)
- USA ukázalo hospodársku i technickú prevahu
- ZSSR musel odstúpiť a blokádu zrušiť
- Berlínska kríza uľahčila USA zorganizovať vojenský blok NATO
Berlínska kríza vyvolala veľké medzinárodné napätie. Spolu s februárom 1948 v Česko-slovensku ovplyvnila verejnú mienku i správanie vlád na Západe, uľahčila USA zorganizovať vojenský blok NATO.
K politickému rozdeleniu Berlína došlo v roku 1948 v dôsledku Berlínskej blokády. Situácia sa vyhrotila najmä založením dvoch nemeckých štátov v roku 1949, z nich jeden, NDR, vyhlásil sovietský sektor Berlína za svoje hlavné mesto. K územnému a tým faktickému rozdeleniu mesta došlo potom 13. augusta 1961 stavbou Berlínskeho múru (rozdelenie mesta sa skončilo až pádom Berlínskeho múru 9. novembra 1989).
Takto vzniknutý politický status obidvoch častí mesta nebol opačnou stranou uznávaný. Zatiaľ čo vyhlásenie Východného Berlína za hlavné mesto NDR bolo jasným porušením rôznych dohôd a najmä štvormocenského statusu, SRN (a takisto západné veľmoci) rešpektovala obzvlášť status Západného Berlína. To sa prejavovalo okrem iného pri vysielaní zástupcov mesta do spolkových orgánov a v ich postavení v nich.
Nadobudnutím platnosti Jessufovej-Malikovej dohody uzavretej medzi USA a ZSSR sa končila berlínska blokáda. Aby vláda NDR zabránila masovému odchodu svojich občanov do Západného Berlína a odtiaľ do SRN, dala r 1961 za jedinú noc postaviť medzi východným a Západným Berlínom múr. Prísne strážený Berlínsky múr sa nadlho stal pre celý svet symbolom rozdelenej Európy, stelesnením „železnej opony“. Bol odstránený v decembri r. 1989.
