Konflikty a vojny

Konflikt, často chápaný skôr v negatívnom zmysle, avšak netreba zabúdať, že niektoré typy konfliktov, za určitých situácií môžu prinášať pozitívne výsledky. Pod pojmom konflikt rozumieme proces, v ktorom sa stretávajú strany s rôznymi, často protichodnými želaniami, pričom veria, že "tí druhí" konajú alebo budú konať proti nim s cieľom poškodiť druhú stranu. Konflikt je situácia, do ktorej sa dostáva každý z nás takmer denne a závisí od záčastnených ako sú naklonení komprosmisom, teda spoločným riešeniam, pri riešení vyhrotenej, či hraničnej situácie.

Vojna je organizovaný ozbrojený konflikt s dlhším časovým rámcom často s mocenským podtextom. Vojnové konflikty sú sprevádzané extrémnou agresiou, hospodárskou dezintegráciou, iracionalitou, sociálnymi narušeniami a súčasne i vysokou úmrtnosťou. Vojna by mala byť chápaná ako skutočný, úmyselný a široko rozšírený ozbrojený konfliktu medzi politickými komunitami. Je definovaná ako forma politického násilia, či intervencie. Neprítomnosť vojny sa nazýva mier.

Čínske občianske a revolučné vojny

Čínske občianske a revolučné vojny alebo Čínska občianska vojna (v širšom zmysle) je označenie pre sériu občianskych a revolučných bojov v Číne v prvej pol. 20. stor., ktorých najdôležitejšími “hráčmi” boli Kuomitang – Čínska národná strana, KMT, a Komunistická strana Číny. Skončili sa v roku 1949, kedy komunisti obsadili pevninu a Kuomitang utiekol na Taiwan a iné ostrovy.

Vojna vo Vietname

Vojna vo Vietname 4.0 out of 5 based on 1 votes.

Tomuto obdobiu konfliktu predchádzala vojna Vietnamu s Francúzskom, v ktorom sa porazeným stalo Francúzsko hlavne z dôvodu aplikácie tradičných vojnových operácií a spôsobov boja. Vietnam vďaka svojmu orientovaniu sa na partizánsky spôsob boja, prekonal tohto veľkého súpera. Po porážke francúzskych vojsk roku 1954 pri Dien Bien Phu, francúzske vojská opustili definitívne Indočínu.Tá bola rozdelená na Kambodžu, Laos. Severný Vietnam (Vietnamskú Demokratickú republiku na čele s komunistami v hlavnom meste Hanoj) a Južný Vietnam (Vietnamskú republiku – s vedením v Saigone).

Občianska vojna v Angole

Zákonom o kolóniách z roku 1930 priniesol významné zmeny vo vývoji postavenia Angoly. Tento zákon čiastočne oživil angolské hospodárstvo, ale tým, že Portugalsko aplikovalo na Angolu prísnu ekonomickú kontrolu, obmedzilo snahy o jej politickú autonómiu.

História a problémy v Eritrei

Eritrea sa nachádza na strategicky dôležitom pobreží Červeného mora. Krajinu si chceli podmaniť už egyptskí faraóni. Pozostatky prvých obyvateľov nájdené na tomto území sú 10 000 rokov staré. V 1. storočí sa na severe Etiópie začalo formovať kráľovstvo Aksum, ktoré bolo závislé od eritrejského prístavu Adulis. Eritrejci obchodovali aj samostatne a významným artiklom sa stal obsidián.

Vojna medzi Etiópiou a Eritreou

Etiópska štátnosť nadväzuje na tradíciu Aksúmu a cisárskej dynastie, ktorá na území Etiópie vládla od 13. stor. až do r. 1974. V roku 1490 prvýkrát prišli na územie Portugalci. V 16. storočí kresťanská Etiópia za pomoci Portugalcov odolala útokom moslimských Afarov a Somálcov. V polovici 19. storočia po období rozdrobenosti znovu zjednotili Etiópiu cisári Tewodros a Menelik – rozšíril územie až k súčasným hraniciam. V jeho úsilí o modernizáciu pokračoval i Haile Selassie (1930 – 74). (Tisícročnú nezávislosť Etiópie narušila v r. 1935 – 41 okupácia fašistickým Talianskom.) Cisár však bol vojenským prevratom v r. 1974 zosadený, čo viedlo k nastoleniu marxistického režimu Mengistu Haile Mariama.

Vojna v Alžírsku

Vojna v Alžírsku 0.0 out of 5 based on 1 votes.

Alžírsko bolo 132 rokov pod francúzskou nadvládou, pod ktorú sa dostalo už v roku 1830. Bolo jednou z najdôležitejších francúzskych kolónií, považované dokonca za časť Francúzska a malo štatút dependencie. Nezávislosť dosiahlo v roku 1962 ako jeden z posledných afrických štátov.

Grécka občianska vojna

Grécka občianska vojna prebiehala v rokoch 1946-1949 a predstavuje prvý prípad povojnového protikomunistického odporu. Víťazstvo protikomunistickej vlády priviedlo Grécko do NATO a pomohlo určiť rovnováhu síl v oblasti Egejského mora počas celej Studenej vojny.

Nepokoje v strednej Ázii

Nepokoje v strednej Ázii 4.0 out of 5 based on 1 votes.

Postsovietsku Strednú Áziu tvorí 5 štátov: Kazachstan, Turkmenistan, Uzbekistan, Kyrgyzstan a Tadžikistan. V roku 1991 vyhlásili všetky štáty nezávislosť. Následne okrem Turkmenistanu sa stali členmi Spoločenstva nezávislých štátov, napriek tomu sa každý štát vybral svojou cestou vývoja. Tento región je málokedy centrom záujmu hlavného spravodajstva. Zostáva v tieni susedných krajín, z ktorých najväčšiu pozornosť v posledných obdobiach pútal hlavne Afganistan, pomerne menej už susedia ako Irán, Rusko a Čína. Za zmienku stoja také udalosti ako farebná revolúcia v Kyrgyzstane, úmrtie doživotného prezidenta Saparmurata Nijazova v Turkmenistane, nepokoje vo Ferganskej kotline, občianska vojna v Tadžikistane a posledné voľby v Kazachstane.

Vybrané problémy v Egypte

Ústava z roku 1971 deklaruje Egypt ako republiku s demokratickým, parlamentným, socialistickým systémom. Jedným z hlavných zdrojov legislatívy je islamské právo. Egypt je domovom islamizmu (Moslimského bratstva) a militantní príslušníci fundamentalistických ideológií boli zodpovední aj za smrť prezidenta Sadata.

Prvá Berlínska kríza

Prvá Berlínska kríza 4.0 out of 5 based on 1 votes.

Prvá Berlínska kríza trvala v období od 24.6.1948 - 12.5.1949. Berlín bol rozdelený na 4 zóny – sovietsku, americkú, britskú, francúzsku. Aby si sovietska okupačná správa zabezpečila vplyv v celom Berlíne, v júni 1948 uzavrela železničnú, cestnú i vodnú dopravu zo Západných zón Nemecka do Západného Berlína (chcela ho „vyhladovať“). USA a Veľká Británia zabezpečili zásobovanie Berlína prostredníctvom leteckého mosta (21.-23.6.1948). Na blokádu, najprv prezentovanú ako technické problémy, neboli západní spojenci pripravení. V západných sektoroch Berlína, ktoré mali vtedy 2,2 milióna obyvateľov a boli úplne závislé na zásobovaní zvonku, sa nachádzali zásoby potravín na 36 dní a uhlia na 45 dní.

Turecko-cyperský konflikt

Turecko-cyperský konflikt 5.0 out of 5 based on 2 votes.

Cyprus bol vďaka svojej strategickej polohe v priebehu dejín kolonizovaný rôznymi koloniálnymi mocnosťami východného Stredomoria. Poslednou koloniálnou mocnosťou, ktorá okupovala Cyprus, bola od roku 1878 Veľká Británia. Na území Cypru po stáročia mierovo spolunažívali Cyprioti, Gréci i Turci. Grécki Cyperčania požadovali právo na národné sebaurčenie, ktoré im pod koloniálnou nadvládou chýbalo.

Vojna v Somálsku

Vojna v Somálsku 4.0 out of 5 based on 1 votes.

Somálsko je štát vo východnej Afrike vytvárajúci pobrežnú líniu s Červeným morom. Už od siedmeho storočia zakladali Arabi obchodné stanice na pobreží, ktoré zostalo pod arabským vplyvom až do 19. stor., kedy sa o Somálsko začali zaujímať európske veľmoci.

Sionizmus a Izraelsko - arabský konflikt

Arabsko-izraelské vojny mali svoj pôvod v udalostiach, ku ktorým došlo dlho pred vznikom Izraela, ktorému sa arabské vedenie Palestíny snažilo zabrániť. Zápas o židovský štát sa začal v dobe, kedy Palestína bola ešte stále súčasťou Osmanskej ríše. Zápas zosilnel po vzniku britského mandátu, ktorý formálne uznával, že Palestína je domovom židovského národa a nadobudol krízového rozmeru v 30. a 40. tokoch, kedy sa v Nemecku dostali k moci nacisti.

Jom Kippurská vojna a Izraelsko - arabský konflikt

Nasledujúce obdobie neprinieslo žiadny pokrok z hľadiska urovnania vzťahov medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi. Izrael sa obával dať súhlas so stiahnutím svojich jednotiek na hranice z mája 1967 skôr, než bude mocť sám jednať so svojimi susedmi podmienky vzájomných vzťahov. Určitou nádejou dávali prvé náznaky Násirovho nástupcu Anvara Sadata z jari 1971, že Egypt by bol ochotný uzavrieť s Izraelom mierovú zmluvu.

Tretia vojna v Perzskom zálive - Operácia za irackú slobodu

19. marca 2003 americké a britské vojská začali Tretiu vojnu v Perzskom zálive, konflikt, ktorý sa stal známy ako Druhá vojna v zálive alebo Druhá iracká vojna, či pod inými označeniami. Americká vláda tento konflikt nazýva Operáciou za irackú slobodu. Bez ohľadu na to ako ju však nazveme bol to zďaleka prvý najväčší vojnový konflikt 21. storočia. Viacerými bola považovaná len za ďalšiu časť vojny proti terorizmu, ale v mnohých ohľadoch bola izolovaná a jedinečná vo svojej vlastnej pravde. V oblasti prípravy a potenciálnych dôsledkov, nová iracká vojna zďaleka zatienila skoršiu inváziu Afganistanu

Suezská vojna a Izraelsko – arabský konflikt

Podstata konfliktu spočívala v spore o Suezský prieplav. Suezský kanál bol spoločne vybudovaný francúzskou a egyptskou vládou. Prvá loď ním preplávala 17. februára 1867. Zahraničný dlh, ktorý Egypt nebol schopný splácať viedol k tomu, že svoj podiel v tomto projekte predal Veľkej Británii v roku 1875. Veľká Británia a Francúzsko boli teda dvomi akcionármi pred rokom 1956.

Vojna v Perzskom zálive 1990 - 1991

Vojenský konflikt na Blízkom východe, ktorý sa odohral v rokoch 1990 a 1991 medzi Irakom a Kuvajtom je označovaný „Vojna v Perzskom zálive“. Vojna sa začala irackou inváziou do Kuvajtu 2. augusta 1990. Po tomto nasledovali ekonomické sankcie uvalené OSN na Irak. Vojna vstúpila do ďalšej fázy v januári 1991. Deň po vypršaní ultimáta z Rezolúcie OSN 678, koalícia začala silné vzdušné útoky označované ako Operácia Púštna búrka (Operation Desert Storm): viac ako 1 000 bojových letov denne od skorého rána 17. januára 1991.

Náhorný Karabach

Náhorný Karabach, po azerbajdžansky Dağlıq Qarabağ, čo doslova značí horská čierna záhrada (možno narážka na početné horské ihličnaté lesy), je územie - arménska enkláva s rozlohou 4 400 km² v juhozápadnom Azerbajdžane, z ktorého 145 000 obyvateľov je cca 95 % Arménov.
Metropolou oblasti je Stepanakert.

Pražská jar 1968

Proces budovania socializmu sa začiatkom 60. rokov v ČSSR dostával do morálnej a hospodárskej krízy. Ľudia prestali veriť sľubom o lepšom zajtrajšku a začali čoraz otvorenejšie prejavovať svoju nespokojnosť. Žiadali zrušiť cenzúru, obnoviť otvorenosť v kultúrnej sfére a zbaviť sa pretrvávajúceho dogmatizmu.

Protikomunistický odboj v Poľsku v rokoch 1945 – 81

Na konci 2. svetovej vojny sa stredná podunajská Európa a Balkán (okrem Grécka) dostali do sféry sovietskeho vplyvu. Obdobie rokov 1945 – 47/48 predstavuje v týchto krajinách prechodné obdobie, kedy boli nastolené režimy so socialistickými tendenciami. Antagonizmus medzi socialistickým a západným smerom vývoja sa otvorene prejavil na konci roku 1946. Od tejto doby sa východoeurópske krajiny rýchlo menili, napodobovali sovietsky model a oddelili sa od kapitalistického sveta, bola stiahnutá železná opona. Týmto zároveň mohla byť urýchlená socializácia v jednotlivých krajinách. (Čapek, V. a kol.; 1993)

Revolúcia v Maďarsku 1956

Rovnako ako ostatné komunistické krajiny, bolo aj Maďarsko pod krutovládou diktatúry stalinského typu. Na čele maďarských komunistov stál zúrivý stalinista Matyás Rákosi. Okrem toho, že stál v čele strany, v rokoch 1952-53 pôsobil aj ako predseda vlády.

Vojna v Kórei (1950 – 1953)

Vojna v Kórei (1950 – 1953) 5.0 out of 5 based on 2 votes.

Tento vojenský konflikt bol prvým veľkým stretnutím medzi totalitným a demokratickým režimom po 2. sv. vojne. Kórea bola po vojne rozdelená 38 rovnobežkou na sever pod kontrolou Sovietskeho zväzu a juh pod kontrolou USA.

Zbrane hromadného ničenia v Ázii

Prvé začiatky na kontrolovanie množstva zbraní vo svete začali 1899 – prvý Hágsky dohovor, kde 26 krajín podpisujú dohodu, že nebudú používať ako zbrane otravné plyny ani iné jedy. Nasledovali snahy o odzbrojenie, druhá konferencia v Hágu 1907, ale ďalšia v 1915 sa neuskutočnila (prvá svet. Vojna – boli použité chemické zbrane). Najvýznamnejšie konferencie o odzbrojení boli: Washingtonská (1921-1922), Ženevská (1925) – zakazuje vo vojne použiť chemické a biologické zbrane. Japonci v Číne použili biologické zbrane 1932-1945. Neskôr 1957, 1968 sa dohodli USA, Čína a ostatné štáty o postupnom znižovaní počtu jadrových zbraní, 1995 – Bankogská dohoda o odzbrojení juhovýchodnej Ázie.