Mesto Galanta

Poloha skúmaného regiónu akejkoľvek mierky má vždy obrovský vplyv jednak na vlastnosti daného regiónu a takisto širšie vzťahy s okolím. Mesto Galanta sa nachádza na juhozápadnom Slovensku. Stred mesta Galanta je daný súradnicami 48°11´20 ´´ s. g. š. a 17°43´35´´ v. g. d..

Celé katastrálne územie mesta Galanta sa rozprestiera na Podunajskej nížine, celok Podunajská rovina. Územie má nečlenitý, mierne zvlnený a väčšinou plochý povrch s celkovým spádom k juhu. Stred mesta má nadmorskú výšku 120-121 m n. m. a okraje mesta 118-119 m n. m. (Krampl et al. 2001). Vývojovou osou územia je tok Váhu, ktorý preteká popri východnom okraji katastrálneho územia mesta Galanta. Územie mesta sa zaraďuje do úmoria Čierneho mora. Katastrálne územie mesta Galanta patrí do teplej klimatickej oblasti.

Mesto Galanta sa nachádza podľa správneho usporiadania Slovenskej republiky v Trnavskom samosprávnom kraji. V Trnavskom kraji je mesto Galanta situované v jeho južnej časti. Na základe klasifikácie miest Koncepcie územného rozvoja Slovenska, presnejšie na základe ich terciárnej obslužnosti, resp. predpokladov vytvorenia kvartérnej obslužnosti, sa mesto Galanta zaraďuje do tretej skupiny. V rámci nej do prvej podskupiny tvorenej mestami, ktoré sú sídlami súčasných okresov a možno ich charakterizovať ako centrá regionálneho až nadregionálneho významu s veľkosťou v rozmedzí 12 tisíc až 25 tisíc obyvateľov (KÚRS 2001). K 31. 12. 2006 malo mesto Galanta 15 813 obyvateľov, pričom hustota zaľudnenia je 466 obyvateľov/ km².

Z hľadiska dopravného vybavenia je významná cesta I/75 prechádzajúca ulicou Hlavná. Cesta I/75 plní funkciu komunikačného prepojenia v smere východ-západ. Táto hlavná komunikačná os mesta Galanta je doplnená cestou II/507 (ulica Eszterházyovcov - Hlavná - Bratislavská) a II/561 (Matúškovská cesta - ulica Vajanského) v smere sever-juh. Železničná doprava dopĺňajúca systém dopravnej sústavy v meste Galanta ohraničuje západnú a južnú časť intravilánu mesta. Systém železničnej dopravy je tvorený dvoma traťami, ktoré sú súčasťou Európskych tranzitných koridorov. Sú nimi trať Bratislava - Galanta - Štúrovo a trať Galanta - Leopoldov. Najbližšie medzinárodné letisko je letisko v Bratislave.

Cestná vzdialenosť vybraných centier medzinárodného významu:

  • Galanta - Brno: 185 km,
  • Galanta - Budapešť: 171 km,
  • Galanta - Viedeň: 121 km,
  • Galanta - Győr: 73 km.

Cestná vzdialenosť vybraných centier nadregionálneho významu:

  • Galanta - Bratislava: 55,5 km,
  • Galanta - Trnava: 27 km.

Cestná vzdialenosť centier regionálneho významu:

  • Galanta - Šaľa: 13 km,
  • Galanta - Sereď: 13 km,
  • Galanta - Sládkovičovo: 7 km.

Celková výmera katastrálneho územia mesta Galanta je 3 396 ha. Katastrálne územie mesta má pretiahnutý tvar v smere severovýchod-juhozápad. Územie mesta sa skladá z troch katastrálnych území: Galanta, Hody a Nebojsa. Na severe hraničí s katastrálnymi územiami obcí Gáň, Dolná Streda, na východe s obcami Váhovce, Kajal, Topoľnica, na juhu Matúškovo, Mostová a Čierny Brod a na východe sú susednými obcami obce Košúty, Sládkovičovo a Veľká Mača. Vnútorne sa mesto člení na päť mestských časti: Galanta, Javorinka, Nebojsa, Hody a Kolónia. Celková dĺžka hraníc je 26, 2 km. Hranica katastrálneho územia má prevažne umelý charakter. Výnimku tvorí krátka časť juhovýchodnej hranice tvorená riekou Šárd (dĺžka približne 1 km).

Fyzickogeografická charakteristika

Fyzickogeografická sféra skúmaného územia je v porovnaní s hunánnogeografickou sférou územia relatívne inertná. Vplyv prírodného prostredia by nemal byť prehliadaný. Práve prírodné prostredie determinuje v nemalej miere charakter aktivít a ďalší územný rozvoj každého skúmaného územia a takisto aj mesta Galanta.

Mesto Galanta leží na juhozápadnom Slovensku. Z hľadiska geomorfologického členenia spadá kataster sledovaného územia do provincie Západopanónskej panvy. Presnejšie do Podunajskej nížiny a v rámci nej do Podunajskej roviny. Do juhovýchodnej a juhozápadnej časti katastrálneho územia mesta Galanta zasahuje časť Salibská mokraď.

Súčasný vzhľad skúmaného regiónu formovala hlavne transportačná a akumulačná činnosť vody a vetra v najmladšom geologickom období. Bývalé jazerné a močaristé pôdy boli v kvartéri postupne zanášané sedimentmi. Povrch je celkovo rovinatý, s absolútnymi nadmorskými výškami 116-121 m n. m., so zvyšujúcou sa nadmorskou výškou v smere juh-sever. Z reliéfu vystupuje niekoľko pieskových presypov, ktoré relatívne prevyšujú okolie o 1-3 m. Tieto pieskové presypy sú prevažne orientované severozápadne - juhovýchodným smerom. Možno tvrdiť, že málo členitý povrch katastrálneho územia mesta Galanta nevytvára žiadne bariéry v priestorovom rozvoji.

Z geologické hľadiska je územie mesta Galanta budované fluviálnymi a eoloickými sedimentmi kvartérneho veku, ktoré v prevažnej miere reprezentujú naviate a naplavené piesky, štrkopiesky rôzneho kalibru, štrky a povodňové kalové sedimenty s rôznymi organickými prímesami. Hrúbka kvartérnych sedimentov dosahuje približne 30 m a ich podložie je tvorené neogénnymi pestrofarebnými ílmi s preplástkami štrkov a pieskov s viacerými zavodnenými horizontmi (dosahujú hrúbku viac ako 1000 m).

Z hľadiska inžinierskogeologickej rajonizácie spadá územie mesta Galanta do rajónu piesčito - štrkovitých sedimentov. Na území mesta Galanta nie sú žiadne výhradné ložiská nerastných surovín. Vyskytujú sa tu prognózne zásoby štrkopieskov, ale s ich ťažbou sa vo výhľade nauvažuje. V širšom okolí dochádza k ťažbe štrku na viacerých miestach, napr. v obci Pusté Úľany a štrkovňa sa nachádza aj pri obci Čierna Voda.

Podľa klimatickogeografickej klasifikácie patrí katastrálne územie mesta Galanta do typu nížinná klíma, subtyp teplá. Pre túto skupinu sú charakteristické nasledujúce údaje:

  • suma teplôt 10 °C a viac je 3000-3200;
  • teplota v januári (°C): -1 až -4;
  • teplota v júli (°C): 20,5 až 19,5;
  • ročná amplitúda priemerných mesačných teplôt vzduchu: 22 až 24;
  • ročné zrážky (mm): 530-650 (Tarábek 1980),
  • priemerný relatívny slnečný svit dosahuje najvyššie hodnoty v rámci územia Slovenska, 48 - 50 % (Peterka 1980),
  • počet letných dní je až 70 a viac (Kurpelová 1980a),
  • bezmrazové obdobie dosahuje 200 a viac dní (Kurpelová 1980b),
  • priemerný úhrn zrážok dosahuje len 530-700 mm (Šamaj 1980a) pričom v letnom období je to len menej ako 400 mm (Šamaj 1980b).

V sledovanom území prevládajú severozápadné, západné a juhovýchodné vetry. Vývojovou osou územia mesta Galanta je tok rieky Váh, ktorá preteká východným smerom od záujmového územia. Katastrálnym územím mesta Galanta pretekajú len menšie toky, ktorých vývoj je geneticky spojený s vývojom Váhu. Je to rieka Derňa pretekajúca severovýchodnou časťou katastrálneho územia mesta Galanta a rieka Šárd pretekajúca juhozápadnou časťou katastrálneho územia mesta Galanta. Vo vzdialenosti 6 km od mesta Galanta sa nachádza vodné dielo Kráľová, ktoré je súčasťou tzv. Vážskej kaskády.

V Galante boli v roku 1982-1984 navŕtané dva geotermálne vrty Galanta FGG-2 a Galanta FGG-3 s cieľom využiť teplo na vykurovanie, poľnohospodárstvo a rekreáciu. Geotermálna voda vrtu FGG-3 je vysoko mineralizovaná, alaklicko-hydrogénkarbonátová, chloridového charakteru so značným obsahom jódu a fluoridu. Na základe teploty a vysokej mineralizácia sa môže voda komplexne využívať (teplá úžitková voda, kúrenie, balneoterapii, balneológia, šport a pod.). Vysoký obsah solí a halových prvkov umožňuje vodu vyhlásiť za liečivú. Termálna voda je od roku 1997 využívaná na vykurovanie 1 263 bytov a Nemocnice sv. Lukáša v Galante. Od roku 2007 sa geotermálna voda využíva aj na rekreačné účely v Termálnom centre Galandia. Podzemné vody teda podmieňujú transformačné procesy v energetickom hospodárstve mesta, resp. v oblasti cestovného ruchu a možno ich považovať aj za fyzickogeografický faktor v procese transformácie.

Na území mesta Galanta prevažujú hydromorfné lužné pôdy na rôznom stupni vývoja. Konkrétne dominujú dva pôdne typy, čiernica a černozem lužná, ktoré sú doplnené malou plochou čiernice černozemnej na východnom okraji katastrálneho územia mesta Galanta. Z hľadiska pôdnych druhov celkovo prevládajú na území mesta Galanta pôdy hlinité. Vo východnej časti katastrálneho územia dominujú piesočnatohlinité a v centrálnej časti sú dominantnými pôdami ílovitohlinité (Kováč 1965). Mapa 4 zobrazuje pôdne typy a pôdne druhy na území mesta Galanta.

Pôdy mesta Galanta patria z hľadiska bonity medzi najúrodnejšie a územie sa vyznačuje dlhou tradíciou poľnohospodárstva. Legislatívna ochrana pôdneho fondu zabezpečuje ochranu pôdy aj proti odnímaniu (Zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a jeho novela - Zákon č. 83/2000 Z. z.). Napriek tomu sa aj na území Galanty prejavuje na Slovensku pokračujúci proces ubúdania rozlohy poľnohospodárskeho pôdneho fondu (v roku 2000 tvorila poľnohospodárska pôda 82,17 % z celkovej výmery a v roku 2007 to bolo 80,66 % z celkovej výmery katastrálneho územia mesta Galanta.

Potenciálnu prirodzenú vegetáciu tvoria prevažne jaseňovo-brestovo-dubovo-jelšové lesy, v okolí tečúcich vôd a otvorených vodných hladín vŕbovo-topoľové lesy, na vyvýšených polohách a dunách prevažne suchomilné spoločenstvá s dubovými a dubovo -brestovými lesmi. V súčasnosti je takmer celé katastrálne územia mesta Galanta zbavené prirodzeného lesného porastu. Posledné zvyšky veľmi hodnotných lesných spoločenstiev boli odstránené počas výstavby vodného diela Kráľová. Zachovali sa nepatrné zvyšky tvrdého lužného lesa na východnom okraji katastrálneho územia a brehových porastov Šárdu a vzácny porast monokultúry jelše lepkavej na lokalite Garažd. Z fytogeorafického členenia patrí sledované územie do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum) a okresu Podunajskej nížiny.

Katastrálne územie mesta Galanta sa z hľadiska členenia Slovenska na živočíšne regióny začleňuje do Panónskej oblasti, presnejšie do juhoslovenského obvodu, dunajského okrsku lužného. Z pôvodnej fauny sa tu vyskytujú iba niektoré druhy spevavcov a dravcov a v malých množstvách bežná poľovná zver. Na sledovanom území prevládajú spoločenstvá ľudských sídlisk v rámci intravilánu a spoločenstvá polí a lúk.

Na území mesta Galanta sa nachádza v zmysle zákona č. 543/2003 Z. z. o ochrane prírody a krajiny chránené územie Galantský park. Má rozlohu 3,4 ha a v rámci neho sú všetky stromy chránené. Park je jedinou súvislou zelenou plochou v meste Galanta.

Obyvateľstvo

Mesto Galanta malo k 31.12. 2006 15 813 obyvateľov. Prvý údaj o počte obyvateľov pochádza z tzv. Jozefínskeho súpisu z roku 1787. Podľa neho mala Galanta 1 479 obyvateľov. Prvé sčítanie z roku 1869 udáva počet 2 412 obyvateľov. Graf 1 naznačuje vývoj počtu obyvateľov od prvého sčítania v roku 1869 po posledné v roku 2001. Rast počtu obyvateľov mesta Galanta bol pomerne kontinuálny do roku 1970.

V interzcenzových obdobiach dochádza k vyrovnanému prírastku obyvateľov. Pri porovnaní údajov o počte obyvateľov zo sčítania z rokov 1970 a 1980 zistíme, že v tomto období dochádza k prudkému zvýšeniu počtu obyvateľov mesta Galanta. V roku 1980 malo mesto Galanta takmer 1,5 násobok počtu obyvateľov z roku 1970. Možno skonštatovať, že prudký rast počtu obyvateľov mesta Galanta kopíruje celoslovenský trend v tomto období. Takisto prudký rozvoj mesta bol spojený s rozvojom hospodárskej základne a rozsiahlou bytovou výstavbou. V období rokov 1971-1991 bolo v meste Galanta postavených viac ako 3 760 bytov, ktoré reprezentujú takmer 69 % bytového fondu Galanty v roku 1991.

Celospoločenské zmeny po roku 1989 sa odrážajú aj na vývoji počtu obyvateľov. Od roku 1991 transformačné zmeny prinášajú neistotu, ale aj nové možnosti sebarealizácie, mnohokrát konkurujúce rodine a dochádza tak k úbytku obyvateľstva.

Celkovo možno zhodnotiť, že počet obyvateľov mesta Galanta sa od roku 1991 neustále znižuje. Ubudlo 1 165 obyvateľov. Kým prirodzený úbytok sa začína prejavovať od roku 1999, migračný úbytok je charakteristický pre celé sledované obdobie. Možno predpokladať, že migračný úbytok je spôsobovaný zvýšenou flexibilitou na trhu práce a následne sťahovaním sa obyvateľstva za prácou do iného regiónu, či objavenie tzv. „romantizmu návratu na vidiek“ a časť obyvateľstva mesta Galanta migruje do okolitých vidieckych obcí.

Z celkového počtu obyvateľov mesta Galanta v roku 2006 tvorili prevahu ženy. Ženy sú zastúpené 52,16 % a muži tvoria 47,84 % z celkového počtu obyvateľov.

Obyvateľstvo mesta Galanta starne. V roku 1997 tvorilo predproduktívnu zložku 20,97 % z celkového počtu obyvateľov a poproduktívnu zložku 13,69 % z celkového počtu obyvateľov. V roku 2006 sa zastúpenie v predproduktívnej zložke znížilo na 13,34 % z celkové počtu obyvateľstva a zastúpenie v poproduktívnej zložke sa zvýšilo na 18,83 % z celkového počtu obyvateľstva. Veková štruktúra obyvateľstva mesta Galanta má negatívnu tendenciu. Starnutie obyvateľstva mesta sa prejavuje aj zvyšovaním priemerného veku obyvateľstva mesta Galanta. Kým v roku 1997 priemerný vek obyvateľstva mesta Galanta bol 35,10 roka, v roku 2006 to bolo 37,70 roka. V sledovanom období sa jedná o medziročný rast približne o 0,5 roka.

Obyvateľstvo mesta Galanta má porovnateľný stupeň dosiahnutého vzdelania s celoslovenským priemerom. Podľa stupňa ukončeného vzdelania má 18,96 % obyvateľov mesta Galanta základné vzdelanie ( SR=21,1 %), 22,96 % obyvateľov učňovské a stredné vzdelanie bez maturity (SR=23,5%), úplné stredné odborné a učňovské 21,06 % (SR=20,4%), úplné stredné všeobecné 6,82 % (SR=4,7 %), vyššie 0,7 % (SR=0,5 %), vysokoškolské 7,9 % (SR=12, 2%) a bez vzdelania je 0,09 % obyvateľov Galanty (SR=0,3%). Výnimkami sú obyvatelia s vysokoškolským vzdelaním a podiel obyvateľov bez vzdelania. V budúcnosti je možné očakávať zvýšenie podielu obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním v dôsledku transformácie školstva na území mesta Galanta.

Z hľadiska ekonomickej aktivity má mesto Galanta podľa SODB 2001 približne 54 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Pri porovnaní s Trnavským krajom (51,2 %) a SR (51,1 %) má mesto Galanta vyššie zastúpenie ekonomicky aktívneho obyvateľstva.

Nezamestnanosť

Dôsledky ekonomickej reformy, nové trendy vo vývoji národného hospodárstva a štrukturálne zmeny spôsobili výrazný pokles pracovných príležitostí a následne objavenie sa nového fenoménu, nezamestnanosti. Celkovo v období po roku 1990 došlo k výraznému poklesu počtu pracovných príležitostí, najmä vo výrobných odvetviach. Všetky významné priemyselné podniky a stavebné organizácie znižovali stavy svojich pracovníkov, čo vyústilo do vysokej nezamestnanosti, ktorá kulminovala v roku 2000 (15,68 %).

Nezamestnanosť v meste Galanta začala klesať v roku 2002. V medziročnom meraní (v období 2000-2007 Tabuľka 4) poklesol počet nezamestnaných najvýraznejšie v roku 2003 oproti roku 2002 o 37,4 %. Najvýraznejší podiel na klesanie nezamestnanosti možno prisúdiť spoločnosti Samsung Electronics Slovakia s.r.o., ktorá sa v Galante etablovala práve v roku 2002. V súvislosti s príchodom najväčšieho investora do regiónu sa v meste Galanta a okolitého regiónu etablovali aj subdodávateľské firmy, ktoré takisto prispeli k znižovaniu nezamestnanosti v meste Galanta.

K 31.12. 2007 malo mesto Galanta nezamestnanosť na úrovni 3,33 %. Úroveň sa približuje k okresnej miere nezamestnanosti (3,34 %). Okrem Bratislavy, je to siedma najnižšia hladina nezamestnanosti v rámci Slovenskej republiky v sledovanom období. Miera nezamestnanosti v rámci okresu je hlboko pod celoslovenským priemerom (7,99 %).

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo

Galanta leží v oblasti s priaznivými podmienkami z hľadiska georeliéfu, podnebia a kvality pôd, čo ju predurčilo na poľnohospodársky významnú oblasť s dlhou tradíciou. Jediný nedostatok, množstvo a nepriaznivo rozdelené zrážky v priebehu roku, je kompenzovaný zavlažovacím systémom.

Podľa úhrnných hodnôt druhov pozemkov malo k 11.4.2007 katastrálne územie mesta Galanta 80,66 % poľnohospodárskej pôdy. Stupeň poľnohospodárskeho využitia mesta Galanta je teda vysoký. Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy má najvyššie zastúpenie orná pôda. Stupeň zornenia katastrálneho územia mesta Galanta je 93,52 %. Nepatrné zastúpenie z výmeru poľnohospodárskej pôdy (6,43 %) majú vinice, záhrady a ovocné sady. O to väčšmi sú cenené hospodársky a krajinársky. Trvalé trávnaté porasty sú zastúpené len nepatrne (0,05 % z poľnohospodárskej pôdy).

Rastlinná výroba sa orientuje prevažne na pestovanie obilnín. Zo špeciálnej výroby sa tu pestuje vinič a ovocné stromy. Vinice sa vyskytujú v katastrálnych územiach Nebojsa a Hody. Živočíšna výroba je orientovaná na chov hovädzieho dobytka. Okrem toho je v meste Galanta aj malokapacitný chov koňov a hydiny.

Zastúpenie lesov na území mesta Galanta je veľmi nízke. Jedná sa o 1,3 % z celkovej výmery katastra mesta. Rozprestierajú sa na ploche 43,93 ha a sú v súkromnom vlastníctve. Lesy sú tvorené drevinami lužného typu a v skladbe prevláda jelša lepkavá, dub letný, javor poľný a i.

Priemysel

Mesto Galanta má okrem významnej poľnohospodárskej tradície aj priemyselnú tradíciu, ktorá sa začala naplno rozvíjať po druhej svetovej vojne. Po recesii spôsobenej transformáciou hospodárstva, možno povedať, že v súčasnosti patrí mesto Galanta k významným priemyselným centrám.

V odvetvovej štruktúre priemyslu dominujú elektrotechnický, strojárenský a potravinársky priemysel. Z priestorového hľadiska je väčšina podnikov sústredená do jednotlivých priemyselných zón. Menšia časť je rozptýlená v jednotlivých častiach mesta Galanta. Priemyselné zóny mesta Galanta:

  • Priemyselná zóna juh sa nachádza južne od železničnej stanice a vytvára kompaktnú zónu priemyslu, stavebnej výroby a skladov. Nachádza sa tu napr. Jasplastik s.r.o. (výroba plastov).
  • Priemyselná zóna juhovýchod je situovaná vo východnej a juhovýchodnej časti mesta od železnice smerom na sever. V tejto priemyselnej zóne je situovaný v súčasnosti najvýznamnejší priemyselný podnik v Galante, Samsung Electronics Slovakia s.r.o.
  • Priemyselná zóna severovýchod sa rozprestiera severovýchodne od komunikácie II/507 (smer Sereď).
  • V rozptyle mesta sa nachádza napr. spoločnosť Galimo (výroba sirupov a nealkoholických nápojov), Thermopol s.r.o. (výroba vykurovacích systémov) Samil balenie s.r.o. (výroba plastov) a i.

Pôsobením spoločnosťou Samsung Electronics Slovakia s.r.o. (ďalej SESK) dominuje v Galante elektrotechnický priemysel. Juhokórejský Samsung patrí medzi celosvetových lídrov v tomto odvetví. Globálne pôsobí v 54 krajinách a zamestnáva viac ako 138 000 ľudí. V Galante, v najväčšej európskej výrobnej základne, sa výroba orientuje predovšetkým na produkciu laserových tlačiarní, satelitných súprav, plazmových a LCD televízorov a DVD prehrávačov. Závod v Galante zároveň pôsobí aj ako celoeurópske logistické a distribučné centrum. Ku koncu roka 2007 mala spoločnosť 4 654 zamestnancov

Spoločnosť JASPLASTIK – SK, spol. s r.o. je popredným dodávateľom plastových výrobkov pre elektrotechnický a automobilový priemysel na vstrekovacích lisoch a výrobca polystyrénových výrobkov. Koncom roka 2007 mala spoločnosť 690 zamestnancov a v súčasnosti je z hľadiska počtu zamestnancov spoločnosť druhým najväčším zamestnávateľom v sekundárnej sfére v meste Galanta.

Zástupcom tradičného kovoobrábacieho odvetvia v Galante je firma PEDRAZZOLI SLOVAKIA, s.r.o., ktorá nadviazala na utlmenú výrobu v Továrni obrábacích strojov v roku 2000. V súčasnosti zamestnáva 150 ľudí a výroba sa orientuje na produkciu kotúčových píl.

Spoločnosť BROVEDANI SLOVAKIA s.r.o. po rekonštrukcii haly bývalej práčovne a čistiarne v priemyselnej zóne juhovýchod v roku 2005 začala s produkciou mikrokomponentov zo špeciálnych ocelí používaných v automobilovom priemysle.

Milex Galanta a.s. je najväčším zástupcom potravinárskeho odvetvia v Galante. Stopercentným vlastníkom akciovej spoločnosti Milex Galanta je libanonská firma Amine Aour Middle East Foods S.A.L. Libanonská firma bola počas uplynulých 10 rokov obchodným partnerom Milexu Galanta ako jeden z najvýznamnejších odberateľov syra zo slovenskej spoločnosti. Milex Galanta je jednou z najväčších mliekární na Slovensku. Mliekáreň v Galante patrí medzi najvýznamnejších slovenských vývozcov syrov.

Celkovo je na území mesta Galanta v priemyselnej výrobe zamestnaných 5 734 ľudí.

Doprava a technická infraštruktúra

Mesto Galanta má výbornú dopravnú polohu a pomerne dobre vybavenú komunikačnú sieť. Pri hodnotení dopravnej infrašruktúry je potrebné vychádzať aj z polohy územia k prvkom nadregionálneho významu. Z hľadiska cestnej komunikácie sa mesto nachádza v blízkosti rýchlostnej komunikácie R1 na ktorú je napojená prostredníctvom štátnej cesty druhej triedy II/507 smerujúcej na sever, smer mesto Sereď. Hlavnú cestnú komunikačnú os katastrálneho územia mesta Galanta tvorí cesta I/75. Prechádza centrálnou mestskou časťou v smere východ-západ a nadväzujú na ňu dva základné vstupy do územia mesta Galanta zo smeru Bratislava a Nové Zámky. Cesta prechádza ulicami Bratislavská a Hlavná. V kontexte celoslovenskej siete reprezentuje prepojenie druhého rádu južného cestného ťahu v úseku Bratislava - Lučenec. Základná komunikačná os je dopĺňaná cestou II/507 (Eszterházyovcov - Hlavná - Bratislavská) a cestou II/561 (Matúškovská cesta - Vajanského). Cesta II/507 je súčasťou regionálnej cesty druhého rádu vedenej v dopravnom koridore Považia. Vytvára severnú komunikáciu a vchádza do územia zo smeru mesta Sereď. Cesta II/561 v najširších dopravných vzťahoch nadväzuje na hraničný prechod Slovensko - Maďarsko (Medveďov) a sprostredkúva dopravné vzťahy vychádzajúce z južného Slovenska. Cestná sieť na území mesta Galanta má celkovú dĺžku 46,6 km. Z celkovej dĺžky tvoria väčšinu miestne komunikácie (38,5 km).

Nemotorová a pešia doprava reprezentuje v rámci dopravnej vnútrosídelnej práce najväčší podiel. Dôležitosť hlavných peších trás určujú pravidelné cesty za prácou, školou a vybavenosťou a majú v zásade radiálny charakter v smerovaní do centrálnej časti mesta. Celková dĺžka vybudovaných chodníkov je 23 km. Bicyklová doprava parí medzi významné spôsoby dopravnej obsluhy. Intenzita cyklistickej dopravy je najvyššia v úsekoch ciest II/561, I/75 a II/507.

Nárast automobilovej dopravy nezodpovedá požiadavkám na počet parkovacích miest. V súčasnosti je počet parkovacích miest 1 050 a stacionárna doprava je na ploche 16 912,5 m².

V meste Galanta premávajú tri linky mestskej hromadnej dopravy. Od 1. januára 2008 začala premávať autobusová linka po trase železničná stanica - cintorín - sídlisko Sever - domov dôchodcov - okresný úrad - sociálna poisťovňa - kaštieľ - štadión (TC Galandia), ktorá má za úlohu zjednodušiť dochádzku k Termál centru Galandia.

Systém železničnej dopravy je v meste Galanta tvorený dvoma traťami ŽSR. V rámci kategorizácie železničných tratí je nadradenou trať Bratislava - Galanta - Štúrovo. Trať Bratislava - Štúrovo je súčasťou tranzitného medzinárodného koridoru I.a kategórie. Druhá trať, Galanta - Leopoldov je súčasťou medzinárodnej tranzitnej trate I.b kategórie.

Celkovo možno skonštatovať, že mesto Galanta disponuje dobrou technickou infraštruktúrou. Pôvodná vodovodná sieť bola vybudovaná v rokoch 1970-1979. Vodovod je v súčasnosti zásobovaný z diaľkového vodovodu Jelka - Nitra. Akumulácia vody je zabezpečená vežovým vodojemom s kapacitou 1 200 m3. V roku 2006 bolo 94 % z trvalo bývajúcich obyvateľov napojených na zásobovanie z verejného vodovou. Kanalizačná sieť bola vybudovaná ako jednotná a v roku 2006 bývalo 91 % obyvateľov v domoch napojených na kanalizačnú sieť. Mesto Galanta má čističku odpadových vôd a odvádzajú sa z nej vyčistené odpadové vody do toku Šárd. Účinnosť ČOV je v dôsledku zastaralej technológie iba necelých 69 %.

Súčasťou projektu pre aglomeráciu Galanta (vrátane mestských častí Kolónia, Javorinka, Hody a Nebojsa) a ďalších 11 obcí okresu pod názvom Povodie Váhu a povodie Dunaja - odvedenie a čistenie odpadových vôd a zásobovanie pitnou vodou - aglomerácia Galanta je výstavba kanalizačnej a vodovodnej siete a rekonštrukcia poškodených jestvujúcich potrubí. Termín realizácie je do konca roku 2008 a financovanie vo výške 1,2 mld. Sk je zabezpečené z Kohézneho fondu.

Západoslovenská energetika, a.s. zásobuje mesto Galanta elektrickou energiou cez kombinované vedenie (vzdušné a káblové) a stav siete v meste Galanta je v dobrom technickom stave s nízkou poruchovosťou. V roku 2006 bola zrealizovaná rekonštrukcia verejného osvetlenia, ktorou sa usporilo necelých 58 % nákladov na odber elektrickej energie.

Galanta má rozvodnú sieť plynu, no v súčasnosti sa javí potreba výstavby novej regulačnej stanice, ktorá by pokrývala aj nové požiadavky výrobného a technického rozvoja a rozvoja bytového fondu. V meste Galanta sa nachádzajú dvaja veľkoodberatelia zemného plynu a výrobcovia tepla, Bysprav s.r.o. a GALANTATERM s.r.o. Spoločnosť Bysprav s.r.o. zabezpečuje výrobu tepla prostredníctvom dvoch centrálnych kotolní a jednej domovej, pod správu Byspravu spadá 93 objektov.

V rámci Slovenska je tepelná energia geotermálnej vody využívaná v troch lokalitách, v Topoľníkoch, Podhájskej a v Galante (Fendek et al. 1999). Geotermálna voda ako energetický zdroj v Galante je využívaná spoločnosťou GALANTATERM s. r.o. Spoločnosť GALANTATERM s.r.o. bola založená v roku 1996 mestom Galanta spolu s ďalšími partnermi. Mesto Galanta si ponechalo majoritný podiel a okrem neho sú v súčasnosti spoločníkmi aj SLOVGEOTERM, a.s., Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a islandská spoločnosť Orkuveita Reykjavíkur. GALANTATERM s.r.o. využíva geotermálnu energiu na vykurovanie a výrobu teplej úžitkovej vody nepriamo, nakoľko vplyvom fyzikálno-chemických vlastností vo zvýšenej miere vytvára inkrustáciu a koróziu rozvodného potrubia. Používa sa teda ako primárne teplonosné médium cez výmenníky tepla, kde odovzdáva svoju tepelnú energiu sekundárnej vode, čiže upravenej vode prúdiacej vo vykurovacom systéme. Jej tepelná energia sa využíva kaskádovite t.j. prechádza kaskádovito radenými výmenníkmi tepla za účelom dosiahnutia jej maximálneho vychladenia pri minimálnom odbere. Geotermálny systém je riadený počítačom, ktorý zaznamenáva všetky dôležité parametre zdroja ako napr. prietok, teplota vody, tlak.

Galantský geotermálny systém je otvorený, využitá geotermálna voda sa vypúšťa do recipientu, ktorým je rieka Váh. Na území mesta Galanta sa teda nenachádza tzv. reinjektážny vrt, čím by sa značne predĺžila životnosť vrtu. Podľa vyjadrenia riaditeľa GALANTATERMU, pána Horvátha je to spôsobené tým, že „podložie na ktorom sa rozprestiera mesto Galanta nie je podľa dnešných posúdení vhodné na reinjektáž“.

Záložným zdrojom tepla je plynová kotolňa, ktorá sa uvádza do činnosti ak je energia z vrtov nepostačujúca, či sa preruší dodávka geotermálnej vody.

Zásoby geotermálnej energie neboli dostatočne využité. Bol pripravený projekt termálneho kúpaliska s celoročnou prevádzkou. Odpadová voda o teplote od 28 do 42 °C pomocou výmenníkovej stanice využíva teplo z geotermálnej vody a zohrieva ním vodu v bazénoch. Energeticky využitá voda je následne vypúšťaná do recipientu.

Pri porovnaní ceny tepla (rok 2007) za jeden GJ vyrobenej spoločnosťou Bysprav s.r.o. (531 Sk/GJ) a GALANTATERM s.r.o. (418,90 Sk/GJ) možno konštatovať, že geotermálna energia je finančne výhodnejšia. Nezanedbateľný je aj environmentálny aspekt. Ako príklad slúži zníženie emisií o 60 % ako následok zníženia spotreby plynu kotolne na sídlisku Sever v Galante.

Mesto Galanta má na dostatočnej úrovni vybudované telekomunikačné vedenie a v meste je vybudovaná digitálna telefónna ústredňa. Podľa SODB (2001) bolo v meste Galanta 215 bytov vybavených osobným počítačom s internetom.

Obchod a služby

Sieť obchodu a služieb na území mesta Galanta je koncentrovaná v prevažnej miere v centrálnej časti mesta, na ulici Bratislavská a sídlisku Sever. Možno skonštatovať, že najväčšie sústredenie zariadení obchodu a služieb je v obchodnom dome (ďalej OD) HM Univerzál, OD Mladosť, OD GALAXIA, na ulici Bratislavská a v polyfunkčných objektoch na ulici Šafáriková, ulici Vajanského a Clementisovych sadoch.

V sortimentnej skladbe zariadení obchodu prevládajú predajne potravín. Z obchodných reťazcov pôsobí na území mesta Galanta Coop Jednota, Billa, Lidl, Tesco, CBA a Balla. V štádiu príprav je nová investičná aktivita obchodného domu Kaufland.

Ďalšími dominujúcimi sortimentmi zo siete obchodu na území mesta Galanta sú predajne odevov a textilu, obuvi, drogérie.

Rozmiestnenie služieb na území mesta Galanta má podobný charakter ako rozmiestnenie segmentu obchod. Väčšina prevádzok je koncentrovaná do centrálnej časti mesta, prípadne širšieho centra. V ponuke prevláda najmä kaderníctvo, kozmetika či v súvislosti s potrebami trhu vznikajúce poradenské služby a personálne agentúry.

Administratíva v meste Galanta je koncentrovaná na Mierovom námestie, kde sídli napr. Mestský úrad, Obvodný úrad, Obvodný úrad životného prostredia, Správa katastra v Galante.

V meste Galanta sa nachádza jediný hotel, Markiza - City hotel s kapacitou lôžok 85. Hotel bol obnovený v auguste 2007, avšak je dlhodobo prenajatý kórejskou spoločnosťou, preto ubytovanie v ňom pre bežných návštevníkov nie je možné. Na území mesta Galanta je v prevádzke 7 ubytovní s celkovou kapacitou 819 lôžok.

Sieť stravovacích zariadení na území mesta Galanta je dostatočne rozvinutá. Na území mesta je 22 reštaurácií, 4 pizzérie, 15 kaviarní a barov. Rozšírená je aj ponuka zariadení typu bufet.

Na území mesta Galanta pôsobí 8 bánk a rovnaký počet poisťovní. Spomedzi bánk má najväčší počet bankomatov Slovenská sporiteľňa, a.s. (5), ďalej VÚB, a.s. (4), TATRA banka, a.s. (2) a po jednom bankomate majú na území mesta Galanta nasledovné banky: OTP bank Slovensko, a.s., ČSOB Československá obchodná banka, a.s., Istrobanka, a.s., UniCreditBank, a.s. a Ľudová banka a.s. Celkovo možno skonštatovať, že finančné inštutúcie sú v meste Galanta koncentrované v centrálnej zóne. Výnimkou je Wüstenrod poisťovňa lokalizovaná na západnom okraji intravilánu mesta.

Školstvo, zdravotníctvo a sociálne zariadenia

Na území mesta Galanta pôsobí sedem predškolských zariadení, štyri základné školy, tri gymnáziá, dve strené školy, jedno konzultačné stredisko vysokej školy dve základné umelecké školy a jedno centrum voľného času.
V súlade s zákonom 416/2001 Z. z., o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky je mesto Galanta zriaďovateľom základných škôl a školských zariadení na území mesta Galanta.

Možno povedať, že materské a základné školy sú priestorovo pomerne rovnomerne rozložené na území mesta. Najnavštevovanejšími materskými školami sú materské školy, MŠ Sever a MŠ SNP. Spomedzi základných škôl je najnavštevovanejšou ZŠ SNP. Na území mesta Galanta sa nachádza aj Špeciálna ZŠ. Najväčšou strednou školou je Združená stredná škola obchodu a služieb, ktorá má 9 učebných a 6 študijných odborov. Na území mesta Galanta sa nachádzajú aj školy s vyučujúcim jazykom maďarským. Konkrétne je to MŠ Nová Doba, ZŠ Z. Kodálya a Gymnázium Z. Kodálya.

Doplnkové vzdelávanie je zabezpečované prostredníctvom Základnej umeleckej školy s hudobným a výtvarným odborom a Centrom voľného času.

Na území mesta Galanta pôsobí Bankovní institut Vysoká škola Praha, a.s. prostredníctvom konzultačného strediska Akadémia vzdelávania pobočka Galanta. Študijné odbory sa orientujú na oblasť bankovníctva. Akadémia vzdelávania okrem toho poskytuje aj možnosť mimoškolského celoživotného vzdelávania.

V meste Galanta je zdravotná starostlivosť zabezpečovaná prostredníctvom jedného zdravotníckeho zariadenia, Nemocnice s poliklinikou svätého Lukáša (kapacita 501 lôžok na 16 oddeleniach), 60 neštátnych ambulancií prvého kontaktu a špecializovaných ordinácií. Zdravotnícka sieť je dopĺňaná 10 lekárňami (1 štátna lekáreň, 9 súkromných lekární). Možno povedať, že zdravotnícke zariadenie, ambulancie a ordinácie sú v meste Galanta koncentrované na severnom okraji mesta. Sieť lekární je rozmiestnená pomerne rovnomerne, v širšom centre mesta.

V súčasnosti je na území mesta Galanta päť zariadení sociálnych služieb. Domov dôchodcov Patria (DD Patria) sa nachádza na sídlisku Sever a má kapacitu 160 miest. Poskytuje celoročnú nevyhnutnú starostlivosť vrátane stravovania a opatrovania. V domove dôchodcov Patria je zriadený aj útulok s kapacitou 10 miest. Prostredníctvom DD Patria je v meste poskytovaná aj opatrovateľská služba. Centrum sociálnych služieb pre starších občanov - Samaritán je zriadený Cirkevným zborom evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a má kapacitu 30 miest. V roku 2007 bol Samaritán zrekonštruovaný.

Nezisková organizácia Čistý deň - Hody poskytuje komplexnú starostlivosť ľuďom závislých od psychotropných látok. Má kapacitu 20 miest. V Domove sociálnych služieb pre deti a dospelých je poskytovaná komplexná starostlivosť (stravovanie, ubytovanie, zaopatrenie, výchova, pracovná terapia, rehabilitačná činnosť atď.) pre zdravotne postihnuté, zaostalé deti a dospelých. Má kapacitu 5 miest s denným pobytom a 15 s týždenným.

Cestovný ruch

Územie mesta Galanta sa na základe Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike začleňuje do Dolnopovažského regiónu, ktorý má nadregionálny význam s vynikajúcimi podmienkami pre zdravotný turizmus. Mesto Galanta sa nachádza v regióne, ktorý mesto svojimi fyzickogegrafickými predpokladmi predurčuje na letnú turistickú sezónu.

Územie možno charakterizovať ako mimoriadne vhodné pre letnú rekreáciu s jej najvýznamnejšími atribútmi - kúpaním a vodným športom, športovým rybolovom, letnou turistikou a poznávacím turizmom. Možno povedať, že samotné mesto Galanta bolo až do augusta 2007 atraktívne vďaka architektonickým pamiatkam: Renesančnému kaštieľu, Neogotickému kaštieľu, Vlastivednému múzea, či každoročným podujatiam: Kodályove dni (súťaž detských speváckych zborov) a Galantské trhy (tradičné predajné trhy spojené s prezentáciou ľudových remesiel a kultúrnym programom). Prípadne vyhľadávané vďaka pomerne širokej základni reštauračných a stravovacích zariadení návštevníkmi atrakcií okolitého regiónu (termálne kúpalisko v Sládkovičove a Horných Salibách, vodná nádrž Kráľová a.i.). Otvorením Termál centra Galandia s celoročnou prevádzkou v roku 2007 sa oblasť ponúkaných služieb cestovného ruchu rozširuje a dochádza k zatraktívneniu mesta nielen počas letnej sezóny.

V roku 2007 bol otvorený na severnom okraji intravilánu mesta Galanta Agroturistický areál zameraný na chov koní a jazdectvo.

História

Galanta do r. 1237

Počiatky dejín dnešného územia mesta Galanta siahajú do obdobia praveku. Priaznivé prírodné podmienky, ktorými boli vyvýšené prirodzené útvary, pieskové pokrovy a terasy v blízkosti vodných tokov Šárdu a Derne, umožnili intenzívne osídlenie územia Galanty už od konca mladšej doby kamenej. Najstaršie stopy osídlenia Galanty pochádzajú z mladšej doby kamennej (neolit, 5 000-2000 pred n. l.). Archeologický materiál z tohto obdobia dokazuje pestovanie kultúrnych plodín, chov domácich zvierat, výrobu hladených kamenných nástrojov, stavbu trvalých obydlí a výrobu keramiky.

Krátko po zmene letopočtu prežila Galanta dva veľké historické nárazy. Zo severozápadu prenikli na územie mesta germánski Kvádi, ktorí severne od Dunaja obsadili územie Dákmi podrobených Keltov. V tom čase si svoje postavenie upevnili aj Rimania. Z doby rímskej a sťahovania národov (1.-4. stor. n l. resp., 5.-6. stor. n .l. ) sa našlo len málo nálezov. Toto však nezodpovedá skutočnému obrazu osídlenia, lebo v okolí Galanty je niekoľko lokalít z tohto obdobia (napr. Sládkovičovo, Košúty, Čierny Brod), preto sa v budúcnosti očakáva objavenie nových nálezísk na území mesta Galanta.

V 5.-6. stor. n. l. sa na území Galanty objavili prví Slovania. Usadzovali sa v nížinatom teréne v povodí rieky Váh. Vyhľadávali najúrodnejšie oblasti s dostatkom vody, čo vedeli dobre využiť pre svoje hospodárstvo a obranu. Náleziská tohto typu osídlenia (staroslovanské pohrebisko) sa našli v oblasti ležiacej juhovýchodne od Galanty a severovýchodne od Matúškova, neďaleko železničnej trate Galanta - Nové Zámky.

Začiatkom 9. stor., v období Veľkomoravskej ríše, rástol počet obyvateľstva a nastal mohutný proces osídľovania na tomto území. O tom svedčia mnohé nálezy, napríklad kostrové pohrebisko ležiace severozápadne od obce Hody.
Na konci 9. stor. a začiatku 10. stor. nastali ďalšie historické zmeny, ktoré súviseli s príchodom starých Maďarov na územie Galanty. Veľká Morava útokom staromaďarských kmeňov nakoniec podľahla, čo znamenalo citeľný zásah do etnika, ovplyvnilo to ďalšie osídlenie, hospodársky život, sociálny a kultúrny vývoj tunajšieho obyvateľstva.

V stredoveku bolo v chotári Galanta viacero osád, ktoré však postupne zanikli. Jedna bola severovýchodne od Javorinky, ďalšia lokalita so starým miestnym názvom Pogány dűlő označujúcim bývalú pieskovú dunu juhovýchodne od Matúškova. Ďalší miestny názov Ó Galanta - Stará Galanta sa vyskytuje na starších historických mapách. Označuje lokalitu severovýchodne od dnešného mesta

Galanta od r.1237 po 18. storočie

O ďalšom postupe osídlenia oblasti Galanty v stredoveku nás úž informujú písomné pramene. Najstaršia zachovaná listina v ktorej sa spomína názov Galanta pochádza z obdobia rokov 1237-1240. Názov Galanta sa v tejto listine vyskytuje viackrát (Vlastivedné múzeum v Galante 2007). V roku 1297 vznikla ucelená metácia Galanta. Jej hranica začínala vedľa zeme turčianskeho kláštora (dnešná Kráľová nad Váhom), pokračovala k Mŕtvemu Váhu (oddeľoval Šaľu od Diakoviec). Dejiny Galanty boli v stredoveku úzko späté s výlučne šľachtickou držbou pôdy, preto sa v Galante v stredoveku nevytvorili podmienky pre premenu na sídlisko mestského charakteru, alebo aspoň charakteru zemepanského mestečka.

Od roku 1530 do roku 1553 ohrozovali Galantu turecké nájazdy. V roku 1554 prešla Galanta etapou obnovy výstavby po tureckom plienení. V druhej polovici 16. stor. získala Galanta právo konať dva jarmoky ročne a v súvislosti s tým bola povýšená z dediny na privilegované mestečko (lat. oppidum). Tým získala Galanta veľké možnosti ekonomického vzrastu, najmä pokiaľ ide o rozvoj remeselnej výroby a obchodu. Toto povýšenie sa realizovalo kráľovským privilégiom - výsadnou listinou, vydanou v rokoch 1564-1570. V listinách do roku 1564 sa Galanta označovala ešte ako dedina, no v listinách od roku 1570 sa uvádza ako mestečko.

V roku 1583 bol uskutočnený súpis domov so stavebnými pozemkami na základe ktorého je možné urobiť si predstavu o intraviláne mesta Galanta v tomto období. Obsahuje 44 položiek zachytávajúcich asi 48 stavebných pozemkov aj s obývanými domami. V roku 1635 získala Galanta ďalšiu výsadnú listinu, ktorou sa mestu povolilo konať štyri výročné jarmoky a pribudlo k nim aj konanie týždenných trhov.

Galanta od 18. storočia po 2. svetovú vojnu

V 18. storočí bol v Galante výrazný rozmach remesiel, dôkazom toho bolo aj založenie cechu obuvníkov a cechu čižmárov. Neskôr si založili cech aj krajčíri. Postupne pribúdali aj iní remeselníci, ktorí vyrábali tovar každodennej spotreby miestneho obyvateľstva a najbližšieho okolia. Podobne ako remeselná výroba sa v Galante v 18. storočí rozvíjal aj obchod. Prisťahovaní židia, ktorí tak ako remeselníci dostávali od miestnych zemepánov do prenájmu domy, čoraz viac sústreďovali obchod do svojich rúk.

O urbanistickom vzhľade mestečka v prvej polovici 18. storočia nás informuje súpis domov z roku 1729. Galanta mala vtedy jednu ulicu s dvomi radmi domov. V prvom rade bolo 25 domov a v druhom rade 33 domov. V súpise sa vyskytuje škola, fara, nemocnica a krčma. Pomerne najvernejší obraz o počte a sociálnej štruktúre obyvateľov Galanty podáva Jozefínsky súpis z roku 1787, podľa ktorého bolo v Galante 98 domov a Galanta mala 1 479 obyvateľov.

Koncom 18. storočia a v prvej polovici 19. storočia prekvitali v Galante najmä obchod v rukách židovských obchodníkov, podomových obchodníkov a remeslá. Nesporným znakom rozvoja remeselnej výroby bol vzrast počtu remesiel a počtu remeselníkov a vytvorenie nového cechu krajčírov a obuvníkov a v roku 1815 vytvorenie spoločného cechu všetkých ostatných remeselníkov. O obyvateľstve a jeho sociálnom zložení na začiatku druhej štvrtiny informuje súpis mestečka z roku 1828 podľa ktorého bolo v Galante 251 domov a 1855 obyvateľov.

V roku 1850 sa utvorili civilné dištrikty, ktoré sa delili na župy a tie na dištriktné okresy. Galanta sa stala sídlom vonkajšieho okresu tejto župy. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní došlo k úprave okresov. Galantský okres bol rozdelený do troch obvodov, ale sídlom zostala Galanta.

Galanta bola v roku 1872 klasifikovaná ako veľká obec, no v roku 1875 sa označovala ako malá obec. V období rokov 1848-1918 sa vzhľad Galanty značne zmenil, začalo sa s úpravou ulíc. Od roku 1909 bolo mesto osvetlené elektrickými lampami.

Veľkú úlohu vo vývoji a transformácii mesta Galanta zohrala výstavba železnice. Mesto Galanta malo výhodnú polohu voči Budapešti. Mesto Budapešť malo významnú úlohu vo výstavbe železníc na území Slovenska v tomto období. Záujmy maďarských vládnúcich tried sa prejavili snahou o vytvorenie jednotného celouhorského trhu, s vejárovite sa zbiehajúcimi železničnými traťami do Budapešti. Mestom Galanta viedla trať spájajúca Viedeň s Budapešťou. Premávka na úseku Bratislava - Vacov cez Galantu začala v decembri v roku 1850. Prípravné práce na odbočke Galanta - Sereď sa začali v apríli 1883, vlaky začali premávať v novembri 1883 (Bányiová et al. 1987). Galanta sa tak stala dôležitým železničným uzlom. Výstavba železníc ovplyvnila aj sieť miest a mestá získali svojou polohou na železnici. Možno tvrdiť, že železnica v meste Galanta mala nespornú úlohu v jeho ďalšom rozvoji.

V roku 1910 bolo podľa úradných štatistík v Galante 341 domov a 3 269 obyvateľov. Obyvatelia Galanty boli zamestnaní najmä ako nádenníci, poľnohospodári a remeselníci. O význame a dlhej tradícii poľnohospodárstva v skúmanej oblasti svedčí i to, že od roku 1898 boli organizované osvetové prednášky k tejto problematike. Konali sa v zimných mesiacoch a boli orientované na rôzne témy, napr. pestovanie ovocných stromov, pestovanie cukrovej repy, využívanie umelých hnojív. Dôležitosť poľnohospodárstva pre Galantu dokazuje aj to, že v auguste 1913 sa tu konala Medzinárodná výstava poľnohospodárskych strojov. Na výstave sa zúčastnilo asi dvadsať tovární, prevažne zo zahraničia.

Galanta bola už pred prvou svetovou vojnou okresným centrom. Po vzniku ČSR v roku 1918 bola Galanta hospodársky zaostalá. Rozvoj kapitalistických výrobných vzťahov bol na nízkej úrovni a mesto malo prevažne poľnohospodársky charakter. V tomto období bola postavená Bratislavská ulica a niektoré ďalšie uličky. V roku 1930 bolo postavené aj verejné kúpalisko, ktoré bolo po druhej svetovej vojne zatvorené z hygienických dôvodov (Liszka 1999).

V medzivojnovom období mala Galanta skôr vidiecky charakter. Napriek výbornému železničnému spojeniu nebolo mesto v tomto období významné z hľadiska priemyselnej a obchodnej činnosti. Galanta bola v rokoch 1938-1945 pričlenená na základe Viedenskej arbitráži k Maďarsku. Galanta bola oslobodená v marci 1945.

Galanta od konca 2. svetovej vojny po rok 1989

Dôležitým krokom pre obnovu hospodárskeho života bolo založenie prvého finančného ústavu Samostatnej sporiteľne a organizácia a výstavba priemyslu. V roku 1947 sa začala výroba v Kovových závodoch a začalo svoju prevádzku aj Stavebné a podnikateľské družstvo. Paralelne s organizáciou priemyselnej výroby sa začala obnova poľnohospodárstva. Prvou investíciou na Štátnom majetku v Galante bola výstavba sušiarne tabaku. V tomto období dochádza k prvým krokom kolektivizácie poľnohospodárskej výroby. V roku 1949 bolo založené JRD v Galante. Kým v roku 1949 vlastnilo 32 ha poľnohospodárskej pôdy, v roku 1950 obrábalo už 447 ha. V roku 1946 vzniklo slovenské gymnázium, ktoré ako prvé začalo svoju činnosť spomedzi stredných škôl v meste.

V roku 1949 bol v Galante založený Hostiteľský a dopravný kombinát, z ktorého sa postupne vyvinul Okresný priemyselný podnik, Okresný stavebný podnik, Komunálne a rekreačné služby okresu Galanta a Reštaurácie a jedálne. Ďalej bola v tomto období založená v Galante Továreň obrábacích strojov špecializujúca sa na výrobu sústruhov a Západoslovenské nábytkárske závody. Továreň obrábacích strojov (TOS) bola dlhoročným popredným zamestnávateľom v meste Galanta. Založením TOS bola zároveň rozbehnutá výrobná tradícia v Galante na ktorú nadviazal v súčasnosti zahraničný investor.

V roku 1952 boli postavené výrobné haly Milexu. Od roku 1954 začala so spracúvaním mlieka z okolitých poľnohospodárskych podnikov. Ďalším významným podnikom pôsobiacim v období pred rokom 1989 bol Medos. Medos bol pôvodne založený v roku 1957 v Bratislave, kde mal problémy s priestormi, a preto bol presunutý do Galanty. Medos bol v tom období jediným podnikom na Slovensku zameraným na spracovanie medu.

Transformácia v oblasti poľnohospodárstva v meste Galanta podliehala trendu intenzifikácie procesu kolektivizácie v tomto období. V roku 1960 boli spojené JRD Galanta a JRD Hody, v roku 1973 sa pridali aj JRD Matúškovo, JRD Topoľnica, JRD Javorinka a v roku 1975 aj JRD Váhovce.

V roku 1960 bola Galanta povýšená na mesto. Aj na území mesta Galanta sa prejavili integračné zmeny, charakteristické pre úzenno - správne zmeny na Slovensku v tomto období. K mestu Galanta boli pridružené okolité vidiecke obce Nebojsa, Štefánikovo (dnešná Javorinka) a Hody. V roku 1971 bola pričlenená ďalšia obec, obec Matúškovo. Obce mali poľnohospodársky charakter. Obec Hody mala v čase zlúčenia s Galantou približne 600 obyvateľov, Nebojsa a Javorinka do 500 obyvateľov. Obec Matúškovo 2 560 obyvateľov.

V roku 1958 začala premávať miestna autobusová doprava. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia boli parné lokomotívy na trati Štúrovo - Nové Zámky - Galanta - Bratislava postupne nahradené elektrickými a v roku 1979 bola elektrifikovaná aj trať Galanta - Sereď.

Najviac bytových jednotiek sa postavilo v rokoch 1960-1965 a v rokoch 1970-1975. Na porovnanie, v roku 1945 bolo v Galante 1 263 bytových jednotiek a v roku 1980 už 4 683. Od šesťdesiatych rokov boli postupne vybudované štvrte Nová Doba, Zornička, Clementisove sady a Jas. V severnej časti mesta bolo postavených veľa rodinných domov v rámci individuálnej bytovej zástavby. V osemdesiatych rokoch bolo postavené najväčšie sídlisko v Galante, sídlisko SEVER.

V socialistickom období mesta Galanta transformácia obchodnej siete a služieb smerovala k strate súkromného vlastníctva a podliehala pod pôsobnosť zopár organizácií. Vtedajší Mestský Národný Výbor riadil dve cukráreň Galante, espresso v Matúškove a cukráreň v Hodoch. Podnik Zelenina mal v meste päť obchodov a stánkov, Jednota - spotrebné družstvo mala dvanásť obchodov a trinásť pohostinstiev. Reštaurácie a jedálne riadili šesť pohostinstiev a jedální. Najviac druhov služieb, dvadsaťšesť, poskytovali Komunálne a rekreačné služby okresu Galanta. Mestským orgánom nepriamo podliehali očná optika, opravovňa hodín, poisťovne, sporiteľne a ďalšie. SLOVODEV šil na mieru dámske a pánske ošatenie. Komunálny podnik poskytoval pranie a čistenie ošatenia. V meste Galanta bolo päť stánkov Poštovej novinovej služby. V januári 1962 bola zriadená poliklinika. V roku 1983 bola odovzdaná do užívania Nemocnica s poliklinikou.

Vývoj mesta Galanta po roku 1989

Rok 1989 je spojený s výraznými zmenami v celej spoločnosti. Vo všeobecnosti možno povedať, že sa jedná o transformačné procesy ako ekonomická a politická liberalizácia. Z hľadiska územno-administratívneho usporiadania sa objavujú aj v meste Galanta dezintegračné trendy v tomto období. Uznesením ONV v Galante č.22/1990 bolo schválené odčlenenie mestskej časti Matúškovo z Galanty a vytvorenie samostatnej obce Matúškovo.

Likvidácia najväčších priemyselných podnikov a zamestnávateľov v meste Galanta (Západoslovenské nábytkárske závody, Továreň obrábacích strojov, Pozemné stavby a i.) spôsobili znižovanie zamestnanosti.

Jeden z negatívnych dopadov transformácie, nezamestnanosť, sa prejavil aj na území mesta Galanta. Nezamestnanosť kulminovala v roku 2000, kedy dosiahla úroveň 15,7 %. Príchodom juhokórejskej spoločnosti Samsung Electronics Slovakia s.r.o. v roku 2002 bola vyplnená absencia významnejšieho zamestnávateľa v meste Galanta. Po roku prevádzky sa nezamestnanosť znižuje na necelé 4 %.

Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie sa prejavuje aj na regionálnej úrovni. Možnosť čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov využilo aj mesto Galanta. K najvýznamnejším projektom patrí projekt Dôstojný stánok kultúry - vyššia kvalita života prostredníctvom ktorého bolo zrekonštruované Mestské kultúrne stredisko v Galante. V roku 2005 mesto Galanta získalo príspevok vo výške 130 mil. Sk na realizáciu projektu výstavby termálneho kúpaliska s celoročnou prevádzkou. Termálne kúpalisko Galandia bolo otvorené v roku 2007 a mesto Galanta tak získalo výrazný prvok v oblasti cestovného ruchu.

1 1 1 1 1 1 1 1 1 1