Všetko čo vplýva na vznik vývoj a vlastnosti pôd a súčasne na ich rozšírenie, resp. priestorové rozdiferencovanie pedosféry, možno zhrnúť pod názov pôdotvorné faktory, resp. činitele. V pôdoznaleckej literatúre sa väčšinou rozlišujú tieto pôdotvorné faktory: pôdotvorný substrát (materská hornina), rastlinné a živočíšne organizmy, klíma, reliéf, povrchová a podzemná voda, vek krajiny a hospodárska činnosť človeka.

Pôdotvorný substrát (materská hornina):

Podstatná časť pôdnej hmoty (s výnimkou organogénnych pôd) pochádza z hornín, z ktorých sa vytvorili pôdy. Preto sa tieto horniny označujú ako "materské" pôdotvorné. Vhodnejší názov je pôdotvorný substrát, lebo v niektorých prípadoch súčasná, recentná pôda nevznikla z hornín, ale zo staršieho pôdneho materiálu, ktorý je už väčšinou premiestnený geomorfologickými procesmi. Pôdotvorný substrát má zvláštne pôstavenie medzi faktormi v tom zmysle, že je akoby "pasívnym" materiálom, na ktorý pôsobia "aktívne" vonkajšie činitele.

Pôdotvorný substrát pôsobí v dvoch hlavných smeroch:

  • svojim mineralogickým a teda i chemickým zložením ovplyvňuje mineralogické a chemické zloženie pôdy
  • ovplyvňuje morfologické a fyzikálne vlastnosti pôdy - najmä jej hĺbku a zrnitosť a tým aj hydrotermický režim.

Príklad rozhodujúceho ovplyvnenia pôdotvorného procesu minerálne silnou horninou poskytujú vápence a dolomity, na ktorých sa tvoria rendziny i v rozmanitých bioklimatických pomeroch. Podstatný je tu vplyv množstva Ca a Mg v materskej hornine, ktorá vo veľkej miere podmieňuje nasýtenosť sorpčného komplexu, nedovoľuje vnútropôdne zvetrávanie a vplýva na biologickú aktivitu.

Geomorfologické podmienky:

Budeme rozlišovať reliéf - formy pevného zemského povrchu a geomorfologické procesy

Vplyv reliéfu na pôdny kryt

Reliéf je hlavným "rozdeľovateľom" slnečnej radiácie a atmosférickej vody. Jeho rozdeľovací vplyv sa prejavuje veľmi výrazne už na malé vzdialenosti.
Základný význam v rozdeľovaní radiačnej energie má existencia strání rôznej expozície vzhľadom na Slnko. Stráne južnej expozície dostávajú viacej tepla ako stráne severné, preto pôdy na južných stranách (za inak rovnakých podmienok) sú teplejšie ako na stranách severných. Rozdiely termického režimu pôd na svahoch rôznej expozície spôsobujú aj rozdiely vo vodnom režime, v charaktere vegetácie, v rýchlosti humifikácie atď. Čím je reliéf silnejšie rozčlenený a čím sú stráne dlhšie, tým silnejšie sa bude uplatňovať vplyv expozície.

Príklad vplyvu reliéfu cez expozíciou rozdiferencovanú topoklímu na rozdiferencovanie vlastností pôdneho krytu a vegetácie (na rovnakom substráte).

  1. Stráň južnej expozície: pôdy silne prehrievané a vysychavé, málo humózne s teplomilnou dúbravou,
  2. Stráň severnej expozície: pôdy chladné, vlhké, viac humózne s bučinou,
  3. Pplošina medzi stranami: pôdy prechodných vlastností s dubohrabinou

Na Záhorskej nížine v oblasti kremitých viatych pieskov so zvlneným reliéfom vidíme na vyvýšeninách podzemnou vodou neovplyvnené kambizeme dnes porastené borom a v zamokrených depresiách ležia glejové až rašelinové pôdy s jelšovými lesmi. Ďalší príklad poskytuje Podunajská rovina. Pôdy na agradačných valoch ovplyvňuje podzemná voda slabo alebo dnes už vôbec, ležia tam černozeme lužné, lužné pôdy černozemné až typické. Pôdy depresií medzi valmi alebo na okrajoch roviny, ktoré sú tiež znížené, sú viac pod vplyvom blízkej hladiny podzemnej vody. Tu nájdeme napr. lužné pôdy typické až glejové.

Vplyv geomorfologických procesov na pôdny kryt. Denudácia (erózia) pôdy

Podstatná časť pedosféry sa vyvíjala a existuje za súčasného pôsobenia geomorfologických procesov. Ide tu najmä o procesy stranovej modelácie, deflácie, ako aj o eróziu vodných tokov. Denudácia (erózia) pôd je súbor procesov rozrušovania pôdy a premiestňovania produktov tohto rozkladu tečúcou vodou a vetrom. Denudácia neprestajne odsstraňuje vrchnú časť pôdneho krytu, v dôsledku čoho sa do sféry pôdotvorenia dostávajú čoraz hlbšie ležiace vrstvy pôdotvorného substrátu. Pôda ako by sa týmto ustavične "omladzovala" a pomaly "vrastala" do litosféry. V prírodných podmienkach, keď sa pôda vyvíja "pod ochranou" pôvodného vegetačného krytu, denudácia prebieha veľmi pomaly, takmer nepozorovane. Ide o normálnu, prirodzenú denudáciu, resp. eróziu, ktorá neodstraňuje pôdny kryt ani v silne členitom území. Výnimku tvoria len niektoré horksé, púšťové a piesočnaté pôdy bez súvislého rastlinného krytu.

Vplyv urýchlenej vodnej, plošnej erózie na rozdiferencovanie pôdneho krytu

  • pôdny kryt pred pôsobením urýchlenej erózie
  • 1 - pôda na samotnej plošine prakticky nie je ovplyvnená, na prechode do stráne vidíme stenčo-vanie pôdneho profilu, 2 - pôdny kryt na stráni je úplne zmytý, často chýba aj vrchná časť sub¬strátu, 3 - pôvodný pôdny kryt je akumulovaný (zanesený) pôdnym, resp. aj horninovým materiá¬lom z priľahlej stráne; akumulovaný materiál predstavuje antropogénne kolúvium

Intenzita erózie je rôzna v závislosti od mnohých podmienok. K nim patrí: podnebie - najmä množstvo a rozdelenie zrážok (čím ich je viac a čím je väčšia ich intenzita, tým je erózia silnejšia); charakter samotnej pôdy (napr, čím je pôda štruktúrnejšia a priepustnejšia, tým je erózia slabšia); morfometrické vlastnosti reliéfu - uhol sklonu, dĺžka a tvar stráne; rastlinný kryt - patrí k najvýznamnejším činiteľom (čím je lepšie vyvinutý, tým je erózia slabšia a naopak)

Klimatické faktory a podmienky

Klimatickými faktormi rozumieme ovzdušie, atmosférickú vodu a slnečnú radiáciu. Klimatické podmienky majú dve stránky pôsobenia:

  1. Priamy vplyv na pôdu
  2. Nepriamy vplyv na pôdu cez iné faktory, či podmienky (charakter vegetačného krytu, živočíšstva, charakter substrátov, reliéfu, charakter vplyvu človeka, atď.).

Pod priamym vplyvom klimatických podmienok sa formuje vodný a tepelný režim pôd, ktoré súhrnne dávajú hydrotermický režim pôd. Sú to periodické (denné a sezónne) zmeny zohrievania a ochladzovania, prevlhčovania a vysušovania pôd, ktoré podstatne ovplyvňujú charakter fyzikálnych, chemických a biologických procesov prebiehajúcich v pôdach. Možno povedať, že hydrotermický režim podstatne ovplyvňuje charakter celej pedogenézy.

Tepelný režim atmosféry na zemskom povrchu je určovaný radiačnou bilanciou, ktorá sa mení v závislosti od geografickej šírky a ročného obdobia.
Poznáme 4 základné typy vodného režimu:

  • premyvný
  • periodicky premyvný
  • nepremyvn
  • výparný

Mimo posledného typu prevláda zostupný pohyb vody.

3 ďalšie typy:

  • typ vodného režimu pôd s večným ľadom
  • močiarový
  • irrigačný typ (podmienený závlahovými vodami)

Hydrologické faktory a podmienky

Sem zahrňujeme podpovrchovú (najmä podzemnú) a povodňovú vodu. Existuje množstvo rozlične veľkých území, ktorých pôdy sa vyvíjali a dodnes sú pod vplyvom podpovrchovej, prípadne aj povodňovej vody. Podpovrchová voda ovplyvňuje pedogenézu najmä v aluviálnych nivách či rovinách, ako aj v rôznych terénnych depresiách mimo aluviálnych oblastí. Povodňová voda sa uplatňuje len v aluviálnych oblastiach - v rozlične širokých pruhoch pozdĺž vodných tokov.

Podzemné voda podmieňuje glejový proces spojený s prínosom rôznych minerálnych látok, ktoré ovplyvňujú pôdny profil. Treba brať do úvahy tak kvalitu, ako aj hĺbku a režim podzemnej vody. Napr. vody obsahujúce rozpustený uhličitan vápenatý môžu "zavápniť" pôdny profil; vody obsahujúca rozličné ľahko rozpustné soli môžu podmieniť zasolenie pôd; stagnujúce podzemné vody majú málo kyslíka, a preto spôsobujú intenzívnejšie redukčné procesy ako pohybujúce sa podzemné vody bohatšie na kyslík. Od hĺbky a režimu podzemnej vody závisí, či pôdny profil je ovplyvnený až po povrch alebo len v spodnej časti, ako aj charakter zmien tohto vplyvu počas roka.

Biologické faktory - rastlinstvo a živočíšstvo

Biologické faktory sa pokladajú za vedúce, pretože bez organizmov by nemohli vzniknúť pôdy - povrch súše by pokrývali len "mŕtve" zvetraliny. Vplyv biologických faktorov je priamy, bezprostredný a nepriamy - cez iné činitele.

Priamy vplyv biologických faktorov zahrňuje:

  1. Činnosť pôdnych mikroorganizmov, ktoré sa aktívne zúčastňujú na procesoch rozkladu a syntézy minerálnych i organických látok
  2. Funkciu vyšších rastlín, ktoré intereagujú a pôdou prostredníctvom výmeny látok a energie a sú hlavným zdrojom organickej časti pôdy
  3. Činnosť pôdnych živočíchov

Pôdne mikroorganizmy majú podstatnú úlohu v biochemických procesoch, ktoré vedú k rozkladu organických zvyškov (rastlinného i živočíšneho pôvodu) a k syntéze humusových látok. Množstvo pôdnych mikroorganizmov, druhové zloženie ich spoločenstiev, ako aj ich aktivita sú v úzkom vzťahu s podmienkami, ktoré im poskytuje pôdne prostredie; tieto podmienky sú zasa vo vzťahu k celkovému charakteru geografických komplexov. Z pôdnych podmienok má najväčší význam množstvo a zloženie organických látok, predstavujúcich základnú "potravu" pre mikroorganizmy a hydrotermický režim pôd.

Vyššie rastliny, tvoriace vegetačný kryt, sú hlavným zdrojom organických látok, z ktorých vzniká organická neživá zložka pôdy - humus. Celkové množstvo odumretej organickej hmoty, ktoré sa stáva súčasťou pôdy a tiež jej zloženie, je geograficky silne diferencované a závisí od charakteru vegetačného krytu.

Nepriamy vplyv rastlinstva: rastlinný kryt vytvára osobitnú mikroklímu, spomaľuje vyparovanie vody, zabraňuje odstraňovaniu pôdnych častíc, atď. Charakter rastlinstva ovplyvňuje aj vodný režim pôdy. Korene stromov sú z hlavnej časti rozmiestnené v hlbších vrstvách pôdy, čo spôsobuje

  1. Odčerpávanie značného množstva podzemných vôd,
  2. Intenzívny postup vody - aj atmosférickej - z vrchných vrstiev pôdy do vrstvy maximálnej hustoty koreňovej sústavy, čo napomáha diferenciácii pôdneho profilu.

Pod trávnym porastom je opačná tendencia: trávy majú prevažnú časť koreňovej sústavy rozloženú v najvrchnejších vrstvách, a preto pôdna vlaha orientuje svoj pohyb zdola nahor a zabraňuje tak vyplavovaniu látok.

PRÍKLADY NA PÔDOTVORNÉ PROCESY A ICH VZŤAH K PÔDOTVORNÝM FAKTOROM

Pôdotvorný (pedogenetický) proces je súhrn rozličných fyzikálnych, chemických a biologických javov prebiehajúcich v pôdach a podmieňujúcich príslušné zloženie a vlastnosti pôdnej hmoty. Pôdotvorný proces vzniká v dôsleku za spolupôsobenia klimatických podmienok - výpar prevažuje nad infiltráciou, spodnej vody a vplyvu reliéfu - depresie

Zasolenie pôd - solončakový proces

V podmienkach suchého podnebia, kde sa pôda nepremýva, ľahkorozpustné soli (vznikajúce pri zvetrávaní a pôdotvorení) sa úplne neodstraňujú z pôdneho profilu, hromadia sa a začínajú pôsobiť v pedogenéze. Zvlášť veľké nahromadenie ľahkorozpustných solí prebieha v depresiách reliéfu, kde zasolené podzemné vody ležia blízko pri povrchu. Voda kapilárna vzlína nahor, vyparuje sa a v nej rozpustené soli sa vyzrážajú. Vyparovaná voda sa kapilárnym zdvihom zasolenej vody doplňuje a soli sa hromadia. Ak je podzemná voda dostatočne blízko k povrchu, soli sa dostávajú nielen do hornej časti pôdy, ale až na povrch, kde môžu vytvoriť bielu slanú kôrku. Veľké množstvo solí vylučuje možnosť rastu väčšiny rastlín. Len nemnohé halofyty môžu zniesť vysoký osmotický tlak pôdnych roztokov.

Pôdotvorný proces pod vplyvom vegetácie - ihličnaté lesy

Podzolizácia (podzolový proces)

V najcharakteristickejšej podobe prebieha v chladnom, boreálnom podnebí pod ihličnatými lesmi, v ktorých sa hromadí veľmi kyslý surový humus (moor) s pomalou humifikáciou. Podzolizácia sa vyskytuje aj inde - napr. v teplejšom miernom podnebí, ale na minerálne veľmi chudobných horninách, alebo vo vyšších pohoriach pri hornej hranici lesa a v kosodrevinovom stupni. Vždy je však spojená s kyslým humusom.

Podzolizácia je pedogenetický proces, pri ktorom dochádza k hlbokému chemickému rozkladu minerálnej časti pôdy vplyvom najmä kyslých humusových látok, k uvoľneniu sesquioxidov a k ich presunu spolu s organickými látkami z vrchnej časti pôdy do spodnej, kde sa hromadia. Kým pri illimerizácii prebieha mechanická translokácia ílových častíc bez ich chemickej premeny, a to v stredne až mierne kyslom prostredí, pri podzolizácii dochádza k chemickému rozkladu ílu v kyslom až veľmi kyslom prostredí a k posunu produktov tohto rozkladu. Translokácia uvoľnených sesquioxidov sa deje v komplexe s nízkomolekulárnymi organickými látkami, najmä s fulvokyselinami.

Pri podzolizačnom procese sa silne ochudobňuje vrchná časť pôdy - ležiaca bezprostredne pod pokryvným humusom - a to najmä o živiny a sesquioxidy; relatívne sa hromadí kremeň, ktorý je odolný proti procesom rozkladu. Tak sa formuje eluviálny, ochudobnený horizont. Pod ním vzniká iluviálny, obohatený horizont s nahromadením najmä Fe2O3 a Al2O3 a prípadne aj humusových látok.

Pôdotvorný proces podmieňený spodnou a povrchovou vodou

Glejovatenie (glejový proces) a oglejovanie (pseudoglejovatenie)

Oba procesy sú podmienené stálym alebo periodickým prevlhčením pôdnej hmoty, ktoré sťažuje alebo až znemožňuje prístup kyslíka a tým spôsobuje anaeróbne a redukčné podmienky. Keď toto prevlhčenie zapríčiňuje podzemná voda, hovoríme o glejovatení; keď ho zapríčiňuje na pôde alebo v pôde periodicky stagnujúca voda povrchová, hovoríme o oglejovaní.

Pre oba procesy sú charakteristické redukčné procesy, pri ktorých sa redukujú najmä zlúčeniny trojmocneho Fe a trojmocného a štvormocného Mn na zlúčeniny dvojmocného Fe a Mn, a to za spolupôsobenia anaeróbnych mikroorganizmov. Súčasne pôsobia nízkomolekulárne organické zlúčeniny, ktoré vylučujú korene rastlín, alebo ktoré vznikajú pri mikrobiálnom rozklade organických látok v anaeróbnych podmienkach. Redukciou vzniknuté zlúčeniny môžu byť v pôde premiestňované, resp. z nej celkom odstránené. Tak vzniká svetlosivé zafarbenie ("vybielenie") pôdnej hmoty. Niekedy pozorujeme modrastý odtieň podmienený síranom železnatým a vivianitom alebo zelenkastý odtieň podmienený hydratáciou ílových minerálov, alebo komplexmi organických látok s dvojmocným Fe, či silikátmi s obsahom dvojmocného Fe. V obdobiach preschnutia pôdnej hmoty nastávajú oxidačné pomery, ktoré za spolupôsobenia aerobných mikroorganizmov vedú k vyzrážaniu zlú¬čenín Fe a Mn v podobe konkrécií, povlakov a škvŕn čiernohnedej (Mn), hrdzavohnedej, okrovohnedej až oranžovej farby.

Pri glejovatení, ktoré je podmienené podzemnou vodou, dochádza k najintenzívnejším redukčným procesom v spodnej časti pôdy, ležiacej stále v priestore podzemnej vody. Tu vzniká tzv. glejový redukčný horizont - G s prevahou svetlosivej farby. Vyššie, kde aspoň periodicky preniká kyslík, dochádza k oxidácii a k vzniku najmä hrdzavých škvŕn - tzv. oxidačný glejový horizont - GO. Pri glejovatení dochádza aj k značnému zaíleniu, ktoré vzniká intenzívnym rozkladom minerálnej časti pôdy rôznymi kyselinami. Keď glejový horizont obsahuje hodne ílu a vody, je mazľavý, lepkavý - odtiaľ názov glej.

Pri oglejovaní (vplyv povrchovej vody) dochádza k redukčným procesom preferovane na stenách chodieb koreňov, trhlín, na plochách štruktúrnych agregátov, kde sa organické látky buď bezprostredne vylučujú (napr. trieslové kyseliny koreňami), buď kade najľahšie môže prenikať kyselinami obohatená voda. Takto vznikajú v pôdnej hmote redukované svetlosivé ("vybielené") jazyky, škvrny a rôznym smerom prebiehajúce pásy a žilky, ktoré sa striedajú s hrdzavohnedými oxidovanými partiami. Preto profil týchto pôd pripomína niektoré druhy mramorov (odtiaľ: "mramorovane" pôdy).

Odporúčané weby