1 1 1 1 1 Rating 0.00 (0 Votes)

tektonické jednotky (podľa Vašša)
1. čelná priehlbina
2. flyšové pásmo
3. bradlové pásmo
4. jadrové pohoria
5. veporské pásmo
6. gemerské pásmo
7. Zemplínske vrchy
8. vnútrokarpatský paleogén (podtatranská skupina – dnešný názov)
9. vnútrohorské panvy a kotliny
10. neovulkanity
11. kvartér

 

čelná priehlbina
- je pomerne úzky sedimentačný priestor
- vyvinutý na Morave medzi Znojmom a Ostravou, u nás sa nevyskytuje
- je vyplnená neogénnymi sedimentmi – íly, piesky, sliene,...

flyšové pásmo
- buduje severnú časť Slovenska
- horniny f1yšového pásma vznikali v hlbokom mori, časté zemetrasné otrasy. Tieto spôsobovali zvírenie nespevneného úlomkovitého materiálu, ktorý sa dostával do h1bokých častí oceánskej panvy, kde sa ukladal a spevňoval. Vznikol mohutný komplex hornín (5 a 7 km), v ktorom sa mnohonásobne striedali najmä ílové bridlice a pieskovce vo vrstvách rôznej hrúbky – označujú sa flyš.
- všetky tektonické jednotky flyšu boli v treťohorách zvrásnené a presúvané na sever v podobe príkrovov
- flyš je chudobný na skameneliny
- časté stopy po pohybe organizmov a materiálu na morskom dne - hieroglyfy
- striedanie ílovcov, ílovitých bridlíc a pieskovcov

bradlové pásmo
- lemuje okraj Centrálnych Západných Karpát
- tiahne sa v dĺžke viac ako 600 km, od východného okraja viedenskej panvy, stredným Považím na Oravu, odtiaľ do Poľska, na územie Slovenska sa vracia v Pieninách, odkiaľ pokračuje na východné Slovensko, na Ukrajinu a do Rumunska
- max. šírku dosahuje medzi Púchovom a Považskou Bystricou (15-20 km)
- bralá predstavujú šošovky vápencov najmä druhohornými (jura a spodná krieda) o veľkosti od niekoľko metrov do niekoľko km, sú obklopené mäkšími ílovitými a slienitými horninami vrchnej kriedy a paleogénu, ktoré tvoria zníženiny medzi nimi.
- bradlové pásmo je najzložitejšia geologická jednotka. Opakované vrásnenia spôsobili, že pôvodne široká sedimentačná oblasť bola pri pohyboch litosférickych platní stlačená a veľmi zredukovaná
- Vršatecké bradlá – Biele Karpaty

jadrové pohoria
- je najsevernejším pásmom Vnútorných Západných Karpát
- od veporského pásma je oddelené Čertovicou zlomovou líniou, ktorá má výrazný morfologický prejav (sedlo Čertovica)
- názov je odvodený od typického fenoménu, ked’ v centrálnej časti pohoria (jadre) vystupujú horniny kryštalinika - granitoidy (žula, granodiorit, kremenný diorit) a kryštalické bridlice (ruly, svory, fylity, amfibolity, migmatity) prvohorného, príp. staršieho veku.
- jadro je eróziou obnažené a lemované mladoprvohornými a druhohornými horninami obalu a príkrovov. Kryštalinikum spolu s obalom sa označuje tatrikum, na ktoré boli počas kriedového vrásnenia nasunuté príkrovy: spodné - fatrikum, stredné - hronikum a vrchné - silicikum. Príkrovy pôvodne predstavovali rozsiahle doskovité telesá, kĺzajúce sa po takmer rovnom alebo slabo naklonenom podklade. Presúvali sa na vzdialenosť viac než 50 km od juhu na sever a tvoria ich najmä druhohorné horniny. Dnes po nich ostali len zvyšky.
- obal tvoria mladoprvohorné a druhohorné horniny - najmä vápence a dolomity
- jadro nevystupuje na povrch – Chočské a Humenské vrchy

Ďumbierske N.T.- ďumbierska žula (granodiorit), prašivská žula

veporské pásmo
- zaberá podstatnú časť Slovenského Rudohoria
- od gemerského pásma je oddelené margeciansko-ľubeníckou zlomovou líniou, pričom gemerské pásmo je nasunuté na veporské pásmo
- základnou jednotkou veporského pásma je veporikum tvorené kryštalinickým podkladom. Sú v ňom zastúpené granitoidy ako aj kryštalické bridlice (ruly, migmatity, svory a fylity). Obal tvoria rôzne usadené horniny mladších prvohôr a druhohôr. Pri alpínskom vrásnení boli tieto horniny tlakovo premenené
- nachádzajú sa i vápence

gemerské pásmo
- tvorí najjužnejšiu jednotku Vnútorných Západných Karpát
- do gemerského pásma sa radia tektonické jednotky gemerikum, príkrov Bôrky, meliatikum, turnaikum a silicikum.
- základ gemerského pásma tvorí gemerikum. Vystupuje v centrálnej časti Vo1ovských vrchov. Je budovaný predovšetkým usadenými horninami (vápence a rôzne kremité horniny a sopečnými horninami (ryolity, bazalty). Sú pomerne málo premenené. Celé gemerikum podstieľajú granitoidné horniny, ktoré a mnohých miestach vystupujú na povrch. Horniny starších prvohôr lemujú obalové sekvencie najmä mladoprvohorného veku, s rôznymi úlomkovitými sedimentami, bazaltami a vápencami zmenenými na magnezit.
- v silicikume prevládajú rôzne typy vápencov, zastúpené aj bridlice a pieskovce

Zemplínske vrchy
- zlepence, pieskovce, bridlice, JV-časť vápence a dolomity, lokálne vulkanické horniny (ryolity, andezity)

vnútrokarpatský paleogén – podtatranská skupina
- nachádza sa J a JZ od bradlového pásma
kotliny: Podtatranská, Hornádska, Turčianska - SV, Žilinská, časť Horehronského podolia, Hornonitrianska
+ Šarišská vrchovina, Spišská Magura, Levočské vrchy, Oravská vrchovina, Skorušinské vrchy, Súľovské vrchy, Bachureň
- v horninovom zložení sú hrubozrnné zlepence s okruhliakmi vápencov, brekcie tvorené dolomitom, vápnité a dolomitické pieskovce, ako aj flyšové vrstevné súbory s rôznym zastúpením ílovcov a pieskovcov



vnútrohorské panvy a kotliny
- vypĺňajú ich predovšetkým usadené horniny ml. treťohôr
- pôvodne predstavovali morské panvy, ktoré postupne sa vysladzovali a zanikli
mladotreťohorné panvy: Viedenská, Dunajská, Juhoslovenská, Východoslovenská, kde hrúbka sedimentov dosahuje 5 a 6 km

kotliny: Považské podolie, Turčianska, Hornonitrianska, Žiarska, Pliešovská, Zvolenská, Košická, Oravská
- kotliny sú vyplnené prevažne jazenými a riečnymi sedimentami
panvy
Viedenská panva (Záhorská nížina) – zlepence, íly, piesky, pieskovce, štrky, riasové vápence-
ml. treťohôrné
Dunajská panva – štrky, piesky, íly, riasové vápence, piesčito-vápnité íly, prachovce, riasové
vápence
Juhoslovenská panva – zlepence, pieskovce, riasové vápence, i sopečné horniny (v menšej miere)
Východoslovenská panva – pieskovce, vápnité íly, štrky, zlepence, tufy, tufity, uhoľné slojky, lignit, ložiská kamennej soli

vnútrohorské kotliny
Považské podolie – zlepence, pieskovce, sliene, íly, štrky, piesky
Turčianska – - ll - + tufity a uhoľné sloje
Hornonitrianska kotlina – - ll - + tufity a uhoľné sloje
Žiarska kotlina – - ll - + tufity a uhoľné sloje
Zvolenská - - ll - + tufity a uhoľné sloje
Oravská kotlina – podložie flyš prikrytý neogénnymi ílmi so slojkami lignitu

neovulkanity
- andezity, ryolity a ich tufy, tufity, v menšej miere bazalty a ich tufy
- posledné produkty vulkanizmu majú pliocénny a kvartérny vek

kvartér
- je v každej jednotke
- kvartér predstavuje najkratšie geologické obdobie vo vývoji Západných Karpát
- char. znak striedanie chladnejších období (glaciály) s teplejšími (interglaciály)
- kvartérne sedimenty zaberajú na Slovensku viac ako 2/3 plochy územia a prekrývajú rôznou hrúbkou všetky geologické jednotky
- niekoľko genetických typov:

- glaciálne sedimenty vznikali činnosťou ľadovcov. Dnes sú súčasťou akumulačných foriem georeliéfu - morén. Morénová akumulácia je tvorená netriedeným úlomkovitým materiálom rôznej veľkosti (balvany, štrk, piesok, hlina).
- fluviálne sedimenty - činnosťou rieky. Alúvium tvoria opracované riečne sedimenty charakteru štrkov, pieskov a kalových hlín. Sú súčasťou riečnych nív. Alúvium je tridené podľa veľkosti - najťažší materiál je naspodku. Riečne terasy vznikali počas glaciálov a interglaciálov v starších štvrtohorách
- proluviálne sedimenty - sedimenty náplavových kužeľov, formujú sa činnosťou riečnych tokov, predovšetkým na kontakte pohoria s nížinou alebo kotlinou. Majú neopracovaný alebo len slabo opracovaný materiál, vo zvislom reze netriedený (prolúvium). V horizontálnom smere je materiál zrnitostne triedený
- eolické sedimenty sú dokonale opracovaoé. Delia sa podľa zrnitosti na hrubšie zrnité naviate piesky a jemnejšie zrnitý prach - spraš
- elúvium – zostali na mieste vzniku a plynule prechádzajú do materskej horniny
- delúvium – vznikli pohybom zvetralín na svahu
- kolúvium – pod svahom, má väčšiu hrúbku
- organogénne sedimenty – rašeliny, travertíny a penovce

priestorové rozmistnenie kvrtérnych usadenín
vysokohorská – nad 1500 m
- glaciálne, periglaciálne, glacifluviálne i fluviálne sedimenty
stredohorská – pohoria do 1500 m
- fluviálne a proluviálne, svahové sedimenty
nížinná oblasť – najviac
- fluviálne, eolická sedimentácia

travertín – vzniká vyzrážaním uhličitanu vápenatého z teplých alebo studených minerálnych prameňov za spolupôsobenia niektorých rias a rastlín
penovec- čiastočne spevnený sediment travertínu
eolické usadeniny-spraše- vznikali vyvievaním jemného prachovitého materiálu zo zvetralín silnými S a SZ vetrami (Podunajská pahorkatina, Borská nížina)