Štvrtohory sú najmladším a najkratším obdobím vo vývoji Zeme, pretrvávajúce až do dnes. Delia sa na dva útvary – pleistocén (starší) a holocén (mladší). V pleistocéne došlo k výraznému ochladeniu klímy. Niekoľkokrát sa vplyvom podnebných pomerov vystriedali ľadové obdobia (glaciály) s miernejšími medziľadovými obdobiami (interglaciály). Povrch Zeme bol zaľadnený oveľa viac ako v súčasnosti a ako v treťohorách.
Dôsledkami týchto klimatických pomerov sa detailne dotváral povrchový obraz našej krajiny - rieky si vytvorili viac stupňov riečnych terás, vietor naniesol pokrovy spraší a viatych pieskov, z prameňov vznikali travertíny, utvárali sa rašeliniská, svahové (soliflukčné) sedimenty, ľadovce akumulovali morénové sedimenty, doznela sopečná činnosť.
Mladšie kvartérne sedimenty vo veľkej miere pokrývajú základnú geologickú stavbu nášho územia. Vyvýšené časti pohorí pokrývajú nesúvislé stráňové a podstráňové sedimenty (delúvia, kolúvia), glaciálne a polygenetické miešané sedimenty. Nížiny, kotliny a úpätia pohorí sú pokryté eolickými, fluviálnymi, proluviálnymi, glaciálnymi a glaci-fluviálnymi sedimentami.
Eolické sedimenty
Sú to naviate sedimenty – usadeniny vzniknuté činnosťou vetra.
Spraše a sprašové hliny:
Spraše a sprašové hliny boli vyviate vetrami prevažne Z smeru zo zvetralín tundier a riečnych nánosov. U nás poznáme 3 základné typy spraš. sedimentov:
- typické spraše (najmä v nížinách)
- sprašové hliny (soliflukciou alebo ronom prenesené spraše, prevažne odvápnené, výskyt hlavne vo vyšších pahorkatinách, v kotlinách a na úpätiach pohorí)
- močiarové spraše (vo vlhkých depresiách)
Spraše budujú sprašové pahorkatiny – tabule. Spraše sú výborným pôdotvorným substrátom – vznikli na nich hlavne černozeme a hnedozeme. Sprašové územia sú zvyčajne odlesnené a slúžia na poľnohospodárske účely, prípadne sa ťažia ako materál na výrobu tehál.
Viate piesky
Viate piesky sú vyviate prevažne z nánosov riečnych nív a terás (preto sa u nás viažu na nížiny - Záhorská = nekarbonátové, Poddunaj. = karbonátové). Viate piesky obsahujú málo živín, sú to málo úrodné, vysýchavé pôdy. Využívajú sa hlavne na ťažbu pre stavebné účely.
Fluviálne sedimenty
Fluviálne sedimenty sú usadeniny vzniknuté činnosťou riek. Zväčša sedimentuje viac ako 25% neseného úlomkovitého materiálu, ktorý sa usádza v korytách, na bokoch riečnej doliny, v nivách, v aluviálnych plošinách, v náplavových kužeľoch, riečnych terasách Zrnitostne sú rozmanité (od veľkých blokov, cez štrky, piesky a íl) – veľkosť zrna sa zmenšuje smerom po toku rieky a narastá zaoblenie. U nás sú zastúpené najmä štrkami, pieskami a ílmi – rieky ich naniesli v miestach nižšej transportačnej sily (nížiny, kotliny, doliny). Štrky a štrkopiesky sa používajú ako stavebný materiál – po vyťažení vznikajú bágrovíská, ktoré často krát slúžia na rekreáciu.
Proluviálne sedimenty
Proluviálne sedimenty sú uloženiny nahromadené vodou vytekajúcou z pohorí. Sú vyvinuté najmä na úpätiach pohorí. hromadia sa v podobe kužeľov (karpatské kotliny). Proluviálne sedmienty predstavujú štrkovito – hlinitý, slabo opracovaný materiál.
Glacifluviálne sedimenty
Glacifluviálne sedimenty sú usadeniny, ktoré vznikli účinkami vôd v predpolí ľadovcov. Predstavujú vyplavený ľadovcový morénový materiál (štrky, piesky).
Glaciálne sedimenty
Vnikli priamym pôsobením ľadovca. Glaciálne sedimenty nie sú vytriedené ani zvrstvené. Predstavujú ostrohranný materiál rozličnej zrnitosti od ílov, piesku, štrku až po bloky hornín. Sú uchované v úpätných tatranských morénach.
Organogénne sedimenty
Vznikajú nahromadením organických zvyškov najrôznejšieho druhu. Je to hlavne rašelina, travertín a penovec.
Stráňové sedimenty podľa miesta vzniku:
- elúvium – zostali na mieste vzniku a plynule prechádzajú do materskej horniny
- delúvium – vznikli pohybom zvetralín na svahu
- kolúvium – pod svahom, má väčšiu hrúbku