Nielen mnohé z chránených rastlín a živočíchov dnes na Slovensku nachádzame predovšetkým vďaka chráneným územiam. Sú to i krásne výhľady, tajuplné lesy, čoraz vzácnejšie ticho, či priezračná voda v čistých potokoch. Celková rozloha národných parkov, chránených krajinných oblastí a maloplošných chránených území zaberá na Slovensku takmer 10 000 km2.

Tatranský národný park (TANAP)

Z národných parkov je najznámejší a najvyhľadávanejší Tatranský národný park (TANAP). Nachádza sa na severe stredného a východného Slovenska a jeho severná časť je súčasne hranicou s Poľskom. Na reliéfe Tatier sa okrem tektonických pohybov podpísalo predovšetkým viacnásobné zaľadnenie v období štvrtohôr.

Tatry sa delia na Západné a Východné, ktoré ešte členíme na Vysoké a Belianske Tatry. Vysoké Tatry sú považované za najmenšie veľhory na svete. Na veľmi malej ploche je skoncentrované s výnimkou ľadovcov a kozorožcov všetko, čo ponúkajú i rozsiahle Alpy. V posledných rokoch sa však alpský lyžiarsky formát snažia Tatrám nanútiť najmä developerské projekty.

Najvyšším pohorím Vysokých Tatier a súčasne aj celých Karpát je Gerlachovský štít (2654 m n. m.).
Za najkrajšiu časť Západných Tatier sú považované Roháče. Rozsiahlu Roháčsku dolinu lemuje veniec veľmi pekných končiarov, ktoré nie sú ani v najväčšej turistickej sezóne tak zaplnené návštevníkmi ako Vysoké Tatry.

Belianske Tatry majú sú tvorené druhornými vápencami a dolomitmi v dôsledku čoho majú odlišný charakter ako ostatné časti Tatier. Vďaka tomuto geologickému zloženiu sa v Belianskych Tatrách vyvinulo mnoho krasových útvarov. Verejnosti je však prístupná iba Belianska jaskyňa.  

Okrem spomínaného kamzíka možno v Tatrách pri troche šťatia zazrieť i svišťa vrchovského alebo orla skalného.

Národný park Nízke Tatry

Rozlohou najväčším národným parkom Slovenska je Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Západná časť (Ďumbierske Tatry) je známa najmä veľmi pekne vyvinutými krasovými útvarmi. K najznámejším prístupným jaskyniam patrí Demänovská jaskyňa slobody a Demänovská ľadová jaskyňa, ktorá je druhou najväčšou ľadovou jaskyňou na Slovensku.

Nízke Tatry majú podstatne menej ľadovcových jazier (plies) ako TANAP. Najväčším z nich je Vrbické pleso. Najvhodnejším obdobím pre návštevu týchto dvoch pohorí je jeseň, ktorá je zo všetkých ročných období najstabilnejšia a tatranské lesy i vresové porasty vyfarbuje do krásnych hrejivých farieb.

Pieniny

Prvým medzinárodným parkom v Európe sa v roku 1932 stal Pieninský národný park. Slovenská časť Pienin sa nachádza v rázovitom regióne Zamagurie. Unikátnym prírodným výtvorom Pienin je prielom rieky Dunajec, ktorá sa prerezáva priamo cez bralný masív. Počas sezóny sa týmto prielomom možno preplaviť na jednej z drevených pltí, ktoré kormidlujú sympatickí pltníci.

Poloniny

Ešte ďalej na východ, na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou, sa nachádza ďalší národný park. Vyhláseniu NP Poloniny predchádzalo ešte v roku 1993 zaradenie tohto územia medzi biosférické rezervácie UNESCO. Dôvodom ochrany je najrozsiahlejší komplex prirodzených bučín v Európe. Bukový prales možno neponúka také fascinujúce výhľady do krajiny ako iné pohoria, no prechádzku  človekom nedotknutým lesným porastom si možno dopriať už iba v málo európskych krajinách. Celá oblasť je navyše ďaleko vzdialená od väčších miest a vďaka veľmi nízkemu znečisteniu svetelným smogom je ideálna na pozorovanie nočnej oblohy.

Slovenský raj

Za samotou sa vám zrejme zacnie na hlavných turistických trasách v Národný park Slovenský raj. Ide o krasovú planinu, ktorá je rozrezaná nádhernými tiesňavami na niekoľko menších plošín. Ich osviežujúci chlad v horúcom lete si z plošín upevnených na skalách a rebríkov prekonávajúcich inak neprestupné časti, každoročne dopriavajú milovníci prírody z celej Európy. Pookrianie na Tomášovskom výhľade vie v chladnejšej jeseni naopak príjemne rozohriať.

Muránska planina

Ďalším národným parkom, ktorý je známy len minimálnym vplyvom človeka je NP Muránska planina. Lesy zaberajú až 86 % jeho rozlohy. Spomedzi lesa vystupuje niekoľko veľmi pekných masívov. Na jednom z nich, Cigánke (985 m n.m.), sa nachádzajú zrúcaniny jednoho z najvyššie položených hradov v Európe. Na svahoch Cigánky rastie i azda najvzácnejší slovenský endemit, jedovatý krík lykovec muránsky.

Raritou Muránskej planiny je taktiež chov polodivých ťažných koní. Stretnúť ich možno na Veľkej lúke, kde je od r. 1950 zriadený žrebčinec.

NP Muránska planina je súčasťou geomorfologického celku Spišsko-gemerský kras. Jeho druhou časťou je NP Slovenský kras. Jeho názov je odvodený od toho, čím je tento národný park najviac charakteristický. Nachádza sa tu pravdepodobne najrozvinutejšia krasová oblasť v strednej Európe. Dvanásť tunajších jaskýň bolo v r. 1995 zaradených na zoznam svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Verejnosti je prístupná Gombasecká jaskyňa s bohatou kvapľovou výzdobou. Je priamo napojená na Silickú ľadnicu, ktorá je však verejnosti neprístupná. Druhou prístupnou jaskyňou je Domica, ktorá je súčasťou jaskynného systému Baradla ležiaceho v susednom Maďarsku. Obe jaskyne sa nachádzajú v podzemí najväčšej krasovej planiny na Slovensku - Silickej planiny (132 km2).

Malá a Veľká Fatra

Náš sprievod národnými parkami Slovenska sa končí medzi mestami Žilina, Martin a Ružomberok, ktoré sú cieľovými stanicami návštevníkov Národných parkov Malá a Veľká Fatra. Veľká Fatra je známa hlbokými lesmi, v ktorých nachádza útočisko nielen medveď, ale i rys, vlk alebo divá mačka.

Pri prechádzke rozsiahlou hôlnou časťou (vysokohorské pastviny) pohoria, či hlbokou Gaderskou dolinou vám nad hlavou môže krúžiť i orol skalný. Harmanecká tisina je považovaná za najväčší prirodzený výskyt tisa obyčajného v celej Európe.

Malá Fatra ponúka  impozantné výhľady z jej ústredného chrbáta, v rámci ktorého sú skutočnými čerešničkami na torte Veľký (1610) a Malý (1343) Rozsutec. Pod severným svahom Veľkého Rozsutca sa nachádzajú dve nádherné tiesňavy Dolné a Horné Jánošikove diery, v ktorých si možno zaspomínate na rebríky v Slovenskom raji.

Odporúčané weby