Cieľom tohto dokumentu je rozšíriť a prehĺbiť podobné predstavy hlavného geopolitického smerovania z pohľadu ruskej ortodoxie. Snažia sa obhájiť a odôvodniť ruský imperializmus, ktorý nie je len pozostatkom z nedávnej minulosti, ale je podstatným prvkom ruského geopolitického chápania bez ohľadu na politickú orientáciu autorov. Dokument sa zameriava na oživenie myšlienky v dnešnom postimperiálnom Rusku a pomáha pochopiť vzťah náboženstva a geopolitiky pomocou často prehliadanej oblasti ruskej ortodoxne orientovanej geopolitiky.

Hlavným cieľom je poskytnúť prehľad súčasného ruského geopolitického zmýšľania z pohľadu ruskej ortodoxnej odnože kresťanstva. S prihliadnutím na riziko prehnaného zjednodušenia sa zdá, že väčšina pozoronosti západných autorov venujúcich sa oživeniu geopolitického zmýšľania v post-sovietskom Rusku sleduje iba dva geopolitické prúdy: ruské znovuzblíženie so Západom (Westernizmus) a znovu vystupujúca do popredia alternatíva ruskej jedinečnosit v Eurázii (Eurazianizmus). Avšak v ruskej politike bolo vždy niečo tretie, čo bolo zámerne prehliadané alebo nedostatočne prezentované. Dokument rozoberá ruské geopolitické zmýšľanie zvnútra, ktorého vývoj siaha do minulosti niekoľko storočí späť.

Hlavná symbolika ruskej geopolitiky

Ruská ortodoxia je viac ako len náboženstvo v krajine. Od dávnej histórie zohrávala najdôležitejšiu politickú a geopolitickú úlohu krajiny. Napríklad prijatie byzantskej vetvy kresťanstva (ortodoxia) v roku 988 pomohlo k vytvoreniu Kyjevskej Rusi. Taktiež po nájazdoch Tatárov a Mongolov prispela k obnoveniu a vytvoreniu ruských kniežatstiev v okolí Moskvy. V roku 1453 sa Byzantská ríša dostala do rúk Turkov. Centrum ruskej viery padlo. Iba pár rokov neskôr boli ázijskí kočovníci porazení. Rusom sa zdalo, že oslobodenie spod mongolskej nadvlády bolo dané od Boha, lebo si vybral Moskovskú Rus za sídlo Tretieho Ríma – nástupcu Druhého Ríma (Konštantinopol), ktorý padol Turkom. Moskovská Rus bola vtedy jediným pravoslávnym štátom okrem Gruzínska, ktorý zostal nezávislý. V 15. storočí Moskva prijala myšlienky nástupcu Ríma a Byzancie. Tieto myšlienky sa pôvodne týkali len náboženstva, nie štátu alebo impéria. Pád Tretieho Ríma by z hľadiska náboženstva predstavoval apokalypsu.

Duchovné vodcovstvo Tretieho Ríma nabralo koncom 19. a začiatkom 20. storočia svoj politický rozmer. Najznámejší ruský autor Berdiaev vysvetľoval boľševizmus ako novú formu ruského mesianizmu. Komunistický imperializmus bol chápaný ako moderná reinkarnácia dávnej ruskej túžby stať sa Tretím Rímom. V rokoch 1943 – 1948 mal Stalin plány vytvoriť tzv. Moskovský Vatikán ako centrum východného ortodoxného sveta. Narazil na odpor patriarchov, ktorí odmietali odovzdať svoje právomoci do rúk nového centra. Zároveň sa mu nepodarilo dostať Izrael do sovietskej sféry vplyvu. Po druhej svetovej vojne sa na tieto myšlienky zabudlo.

Dokument sa snaží zdôrazniť prehliadaný pilier ruskej geopolitickej rétoriky. Nijak neschvaľuje súčasnú pozíciu eurazianizmu a westernizmu. Ruská ortodoxia sa prejavila v minulosti v troch smeroch.

Typy post-sovietskeho Tretieho Ríma

Tretí Rím bol často vnímaný ako najdôležitejší koncept formujúci ideológiu a charakter Moskovského štátu. Pôsobil na Rusov niekoľko ďalších storočí. Je súčasťou ruskej povahy a ruskej geografickej identity. Tento koncept sa objavuje vždy v zlomových bodoch ruskej histórie. Pád sovietskeho impéria obnovil myšlienky geopolitického imperializmu, hlavne myšlienky Tretieho Ríma. Majú však trojakú podobu.

1. Tretí Rím ako ostrov

Ortodoxní nacionalisti, fundamentalisti

Ruská ortodoxná cirkev a jej patriarcha sa obyčajne nevyjadrujú k otázkam geopolitiky. Ideológia nacionalistov a fundamentalistov pochádza z konzervatívnych kruhov vo vnútri alebo mimo cirkvi.

Medzi súčasných najvplyvnejších autorov patrí Michail Nazarov. Je to najotvorenejší ruský nacionalista. Výnimočným ho robí jeho štýl. Publicitu získava od prípadu k prípadu. Vydal rozsiahlu knihu s názvom K vládcovi Tretieho Ríma. Jeho pohľad na svet je založený na myšlienke mnícha Filofeja. Rusko je podľa neho v protiklade voči svetu ako jediná krajina, ktorá môže zachrániť svet pred príchodom anti-kresťanského kráľovstva. Svet považuje Rusko za svojho nepriateľa. Ak Rusko zlyhá pri budovaní Tretieho Ríma, svet údajne už nič nezachráni pred kolapsom.

Projekt vytvorený ortodoxnými nacionalistami v boji proti „smrteľnej" globalizácii má obmedzené možnosti aktívne uplatňovať svoje zámery. Pri obnovovaní Tretieho Ríma chcú získať stratené územia. Nazarov chce uplatniť svoju moc v hraniciach Ruskej ríše pred rokom 1917. Zároveň predpokladá miesta konfliktov. Ďalej chce prekročiť hranice a začleniť aj iné pravoslávne národy. Nazarov by mal byť chápaný hlavne ako izolacionista. Expanzia je len krok k ideálnej izolácii. Jeho myšlienky sú všeobecne známe, aj keď sú extrémne.

Podobne zmýšľajúci je aj fundamentalista Jegor Cholmogorov, ktorý píše viac pre inteligenciu ako pre masy. Majú podobné názory na obnovu Tretieho Ríma. Ale odsudzuje spoluprácu Nazarova s úradmi.

Jeho myšlienky majú 2 hlavné smery. Jedna je Rusko ako tzv. katechón, ktorý udržuje na uzde svetové sily. Rusko sa musí zamerať na také ciele, ktoré mu zabezpečia status silného štátu. Druhý je geopolitika Byzantizmu s cieľom vytvorenia ortodoxného politického poriadku v oblastiach, kde je ortodoxia faktor identity.

Geoapokalyptika postmoderny

Najzaujímavejší prúd, hoci najviac prehliadaný, tvoria práce filozofov ako Alexander Neklessa a Vadim Cimburskij. Rešpektovaní odborníci a prispievatelia do rôznych odborných časopisov. Pramenia z ortodoxnej teológie, filozofických prúdov a sú blízke geopolitickým mysliteľom minulosti. Odsudzujú ruských liberálov, ktorí nenavrhujú vlastné koncepty a nacionalistov, ktorých koncepty sú nedostatočne rozvinuté. Sami seba nazývajú postmodernistami, pretože veria, že svet vošiel do novej epochy. Preto ich Grigorij Nikolajev nazval geoapokaliptykmi.

Cimburskij je autor niekoľkých inovatívnych konceptov. Spochybňuje Huntingtonove kontaktné línie civilizácií zvýraznením medzicivilizačných priestorov, kde chýba jednoznačná civilizačná identita a ktoré môžu byť začlenené do susedných civilizačných platforiem. Cimburskij kritizuje snahu o expanziu do Európy namiesto snahy o expanziu do priestorov s nejednoznačnou identitou, ktoré sú hlavne na juhu. Za najreálnejší projekt považuje „Ostrov Rusko". Tvrdí, že každá civilizácia narába so svojím priestorom podľa určitého vzoru. Rusko nepovažuje za „nekonečnú rovinu", ale skôr za „ostrov". Súčasné Rusko považuje len za časť historického Ruska.

Nový geoekonomický prístup bol navrhnutý v konceptoch Alexandra Neklessu. Deľba práce vytvára ostro vyhraničené časti sveta, ktoré závisia od modernizácie ekonomiky a postavenia vo svete. Vysoko rozvinutý Sever (prípadne Západ) je ekonomicky a politicky dominantný. Dostáva sa do postindustriálnej fázy s rozvojom vyspelých technológií a myšlienok. Novými vodcami priemyselnej výroby sa stáva Východ, hlavne oblasť Pacifiku. Juh zažil problémy so zlyhaním modernizácie a vyčerpaním prírodných zdrojov. Nová epocha vytvorila nové svety: tzv. kvázi-Sever, ktorý závisí na nových post-ekonomikách spojený s globalizáciou a medzinárodným obchodom a tzv. hlboký Juh s degradovanými štátmi, vládou terorizmu a kriminality. Na obnovu Tretieho Ríma má najpesimistickejší pohľad.

2. Tretí Rím s Európou

Moderní ortodoxní neo-panslavisti

Zakladateľ panslavizmu Danilevskij vytvoril utopickú predstavu vytvorenia Východnej ríše všetkých slovanských národov, v ktorej zdôrazňoval jej univerzálnosť a neruskosť s hlavným mestom nie Petrohrad, ale Carihrad. Moderný panslavizmus sa odmieta zmieriť s faktom, že nie všetci Slovania sú ortodoxní. Podľa autorky Naročnickej myšlienka Tretieho Ríma nebola vlastná Moskve. Myšlienka byzantského dedičstva pre Moskvu bola navrhnutá Západom aby sa Rusko stalo spojencom v boji proti Turkom. Skutočným dôvodom bolo rozšíriť katolicizmus na východ v momente, kedy by Rusko bolo oslabené po bojoch s Otomanskou ríšou.

Panslavizmus je v porovnaní s ostatnými smermi menej populárny. Narozdiel od nacionalistov akceptuje hodnoty iných civilizácií. Moderný postoj neo-panslavistov je nejednoznačný a vníma sa ako rozšírená verzia ruského nacionalizmu. Najrozsiahlejší rozbor myšlienky podal autor Mitrofanov, ktorý vidí len jednu možnosť výberu, a to vytvoriť silný centralizovaný štát, ktorý sa stane členom Európskej únie a následne vytvoria globálnu super-civilizáciu.

3. Eurázijský Tretí Rím

Eurazianizmus vznikol v 20. rokoch 20. storočia. Na rozdiel od všeslovanskej únie dávali do popredia myšlienku kontinentálneho štátu. Eurazianistov stotožňovali v tom čase s ortodoxnými myšlienkami. Islam tiež považovali za určitý druh ortodoxie. Verili, že politika je len jeden z nástrojov dosiahnutia náboženských cieľov. Najvýznamnejší je autor Alexander Dugin, ktorý žiada zjednotenie všetkých tradicionalistických a antiglobalistických ideológií. Sovietsky zväz považoval za stelesnenie Tretieho Ríma. Neo-eurazianisti začleňujú do ortodoxného sveta nielen slovanské krajiny, ale všetky krajiny nezápadných náboženstiev, medzi nimi aj Irán, Indiu a Turecko. Tým sa z nej stáva globálna ideológia.

Nová chronológia

Je založená na myšlienkach moskovských profesorov, že história je narušená, zostavená z mnohých zdrojov a je plná duplikácií historických udalostí. Podľa novej chronológie Prvým Rímom bola Alexandria, druhým Jeruzalem a Tretí Rím sa rozdelil na Rím, Konštantinopol a Moskvu. Podľa nich človek si môže vybrať krajinu, kde bude žiť ale aj históriu krajiny.

Neo-ortodoxní komunisti

Po strate svojich mocenských pozícií po páde ZSSR sa komunisti snažia nájsť svoje miesto v post-sovietskej politike. Snažia sa nájsť marxistickú doktrínu v populárnych ideológiách. Najznámejší propagátor týchto myšlienok je ruský politik Gennadij Zjuganov.

Záver

Po páde jedného z najmocnejších impérií sa do popredia znova dostáva otázka nového statusu. Nacionalisti aj fundamentalisti schvaľujú izoláciu a pád impéria má podľa nich náboženské príčiny. Cieľom dokumentu bolo odhaliť prehliadané fakty prameniace z niekoľko storočí starého pohľadu ruskej ortodoxie na svet. Dôvody prehliadania a ignorovania vplyvu ortodoxie na politiku sú tri. Prvý je, že ortodoxia sa považuje za záležitosť histórie. Druhý dôvod: ortodoxia sa doteraz skúmala, ale len z pohľadu historického alebo náboženského. Chýbali práce geopolitické. Tretí dôvod je dedičstvo Studenej vojny a toto samotné obdobie je najmenej prebádané.

Zdroj: Dmitrij Sidorov » Post-Imperial Third Romes: Resurrections of a Russian Orthodox Geopolitical Metaphor, Taylor & Francis Group, LLC, ISSN: 1465-0045

Odporúčané weby