Povrch Rakúska pokrýva, až na malú oblasť severne od Dunaja a na východe, mohutný masív Álp. Rakúsko je po Švajčiarsku druhý najhornatejší štát Európy. Celé Východné Alpy sa delia na tri súbežné pásma, z ktorých najväčšie výšky dosahuje stredné pásmo vo Vysokých Taurách (Großglockner - 3797 m) a Ötztalských Alpách (Wildspitze - 3774 m).
Jednotlivé pásma sú navzájom oddelené dlhými pozdĺžnymi údoliami riek Inn, Satzach (Salica), Enns (Enža), Drau (Dráva), a Mur (Mura). Severné pásmo, tvorené vápencami, začína pri Bodamskom jazere Algavskými Alpami, pokračuje Severotirolskými a Salcburskými Alpami a končí Rakúskymi Alpami (Dachstein - 2995 m) a Viedenským lesom. Najmohutnejšie je stredné pásmo, z tvrdých kryštalických hornín, tvoria ho Ötzalské Alpy, Zillertalské Alpy (Hochfeiler - 3510 m), Vysoké Taury, Nízke Taury (Hochgolling - 2863 m), Norické a Cetické Alpy na východe. Z južných vápencových Álp sú v Rakúsku pohraničné Karnské Alpy (Kellerwand - 2770 m) a Karavanky. Alpské predhorie tvorí na severe k Dunajskej kotline sa tiahnuca Rakúska žulová plošina a Hauskuck. Územie severne od Dunaja vypĺňa najjužnejšia časť Českej vysočiny. Z nej patrí Rakúsku čiastočne južná Šumava, Novohradské hory, a hlavne na ne nadväzujúci rozsiahly Dunkelsteinský les.
Väčšina územia Rakúska je patrí do povodia Dunaja až na malé územie odvodňované Rýnom. Rakúsky tok Dunaja je celý splavný a meria 350 km. Ostatné rieky nie sú pre prudký spád splavné, ich význam je však značný, pretože v riečnych údoliach sa sústreďuje hospodársky vývoj štátu. Na juhu sú najväčšie toky Dráva (Drau 720 km), a Mura (483 km). Z jazier sú najvýznamnejšie Bodamské jazero, Neziderské a Atterské jazero. Podnebie má výrazný alpský ráz s nižšími teplotami a vysokými zrážkami, na východe sa výraznejšie prejavuje kontinentalita.
Rakúsko je parlamentne demokratická spolková republika pozostávajúca z 9 spolkových republík. Rozloha krajiny je 83 858 km² a počet obyvateľov je 8,2 milióna. Hlavným a výrazne najväčším mestom je Viedeň s 1,6 miliónom obyvateľov. Ďalšie mestá sú Steierdorf (240 000), Linz (180 000), Saltzburg (140 000) a Innsbruck (110 000). Urbanizácia rakúska dosahuje hodnotu 65%. 85% Rakušanov sú Katolíci a približne 5% protestanti. 90% obyvateľov sú Rakušania, z ostatných národností sú to najmä Chorváti, Slovinci a Turci.
V poľnohospodárstve pracuje okolo 3% obyvateľstva, ale poľnohospodársku výrobu zabezpečujú najmä veľké moderné podniky, ktoré ekonomicky prinášajú do poľnohospodársva vysokú efektivitu. Sekundárnom sektore pracuje približne 30% obyvateľov. Nezamestnanosť dosahuje hodnoty okolo 5%, inflácia okolo 2,5% a HDP na obyvateľa okolo 25000 USD.
Na zahraničnom obchode sa podielajú najmä stroje, vozidlá a hotové výrobky. Najvýznamnejší obchodný partneri sú Nemecko, Taliansko a Švajčiarsko. Z poľnohospodárskej výroby sú najvýznamnejšie plodiny menej náročné obilniny (raž ovos, jačmeň) a zemiaky. Na východe územia taktiež pšenica, cukrová repa a kukurica. Z trvalých kultúr vinice a ovocné záhrady. Chovajú sa najmä ovce a kozy kvôli väčšej nadmorskej výške, významné je taktiež rybnikárstvo a včelárstvo. Približne 38% územia pokrývajú lesy, no drevo je prevažne dovážané. Rakúsko má veľké zásoby nerastných surovín. Hutnícky priemysel je najrozvinutejší v Štajersku, kde sa spracováva hnedé uhlie, železná a mangánová ruda, magnezit (2.najväčší producent na svete), zinkové a olovené rudy. Podobný ráz má aj ťažba v Tirolsku, v okolí Salzburgu sú významné náleziska kamennéj soli a medi. Vyskytujú sa aj vzácne kovy, ako striebro, zlato.
Hoci sa uhlie ťaží na viacerých miestach, je ho nedostatok a musí sa dovážať. Priemysel je výrazne centristicky lokalizovaný do okolia Viedne, ostatné významnejšie lokality sú v okolí miest Graz a Linz. Najvýznamnejší priemysel rakúska je najmä strojársky, automobilový, chemický (celulóza) a elektrotechnický. Rakúskemu cestovnému ruchu výrazne vládne cestovný ruch zimných športov.
Rakúsko bolo v rokoch 1999 – 2000 ekonomicky a politicky sankciované ostatnými krajinami EU, kvôli účasti nacionalistickej strany FPÖ, na čele s Jörgom Haiderom, vo vláde. V regióne je taktiež významná proti atomová politika Rakúska, najmä protestmi proti českému Temelínu a pri prístupových rokovaniach Slovenska sa výrazne zaujímalo o atómovú elektráreň Jaslovské Bohunice. Rakúsko má v štátnej zmluve z roku 1955 zakotvenú väčnú neutralitu, preto nie je v žiadnych vojenských zväzkoch s inými štátmi, len v ekonomických. Najvýznamnejšími sú Európska únia, Rada Európy, OECD a OSN.