materská hornina ovplyvňuje
chemizmus hornín vytvára minerálnu silu pôdy:
• pôdy minerálne veľmi silné: vznikajú najmä na gabrách, diabázoch, dioritoch, čadičoch, melafýroch a ich tufoch, na niektorých vápencoch a slieňoch
• pôdy minerálne silné: sa tvoria predovšetkým na znelcoch, andezitoch, amfibolitoch, vápencoch, dolomitoch, na niektorých ílovitých bridliciach (s CaCO3), na slieňoch, sprašiach a na hlinitých až ílovito aluviálnych sedimentoch
• pôdy minerálne stredne silné: nájdeme na bohatších žulách až granodioritoch, na rulách, na rôznych pieskovcoch, arkózach, ílovitých bridliciach (bez CaCO3), na sprašových hlinách
• pôdy minerálne slabé: sa viažu na kremité žuly, porfýry, ruly, svory, fylity, na niektoré peskovce, droby, piesky
• pôdy minerálne veľmi slabé vznikajú na kremencoch, kremitých pieskoch, kremitých štrkoch, kremitých viatych pieskoch a i.
obsah skeletu:
• nemajú skelet: spraše, sprašové hliny, viate piesky
• pôdy slabo skeletnaté (do 20%): ílovitá bridlica, flyšové pieskovce, sliene, ľahko zvetrávajúce horniny - tufy
• pôdy stredne skeletnaté (20-50%): granit, granodiorit, amfibolit, andezit, čadič, rula, svor
• pôdy silno skeletnaté (>50%): kremence, amfibolity, čadiče, andezity, ryolity, vápence a dolomity, korytová fácia
vplyv pôdotvorného substrántu na zrnitosť pôdy:
Každá hornina produkuje zvetraliny, resp. pôdy určitej zrnitosti. Je to úzky vzťah medzi horninou a textúrou pôdy, ktorá z nej vznikla.
• hlinito-piesočnaté pôdy až piesočnaté pôdy: ryolity, kremence, terasové štrkopiesky, viate piesky
• piesočnato-hlinité pôdy: žuly, granodiority, piesočnato-hlinité aluviálne náplavy, materiály náplavových kúželov
• hlinité pôdy: čadiče, amfibolity, melafýry, andezity, ruly, fylity, piesočnaté vápence a sliene, veľká časť spraší, stredne ťažké aluviále náplavy
• ílovito-hlinité pôdy pôdy: sprašové hliny, ílovité bridlice, spraše, vápence, dolomity, tufity
• ílovité pôdy a íly: neogénne íly a aluviálne náplavy z ílu
pH:
• karbonatický charakter pH = 7 (travertín, spraše, vápence, dolomity, karbonatické iluviálne náplavy)
• bázické pôdy pH > 8,5 vznikajú v okolí mineralizovaných prameňov
• kyslé pôdy vznikajú predovšetkým v dôsledku kyslého humusu a z neho sa tvoriacich organických kyselín, ktoré majú výrazný vplyv na chemizmus pôdy
(k tejto otázke som nenašiel niečo konkrétne v nejakých knihách a tak som dal dohromady niečo z poznámok, ďalej si myslim že sa dá využiť niečo z otázky o podotvorných faktoroch a procesoch)
ďalej si myslím že by sa dalo hovoriť o:
• vplyve spôdnej a povrchovej vody na chemické vlastnosti pôdy napr. pri výparnom režime s hladinou spodnej vody dostatočne blízko pri povrchu dochádza k vzlínaniu ľahko rozpustných solí k povrchu a k zasolovaniu pôd
• množstve a charaktere tvorby humusového materiálu vzávislosti od typu rastlinných spoločenstiev teda či ide o trávnaté spoločenstvá, lesy - ihličnaté, listnaté
• vplyve rastlinstva na rýchlosť odnosu jemnozeme prostredníctvom veternej a vodnej erózie
• reliéfe a geomorfologických faktoroch vplývajúcich na insoláciu a teda na výhrevnosť a vodný režim pôd a tiež morfometrické vlastnosti vplývajú na rýchlosť odnosu jemnozeme a splytčovanie pôdy
Zložky pôdy:
edafón: tvoria živé organizmy v pôde a delia sa na:
• pedobionty - nemôžu mimo pôdy existovať
• pedoxény - časť života žije v pôde a časť mimo
• pedofili - náhodne migrujú do pôdy
edafón delíme na:
fytoedafón (huby, riasy, baktérie) a zooedafón (prvoky, červy, larvy, nálevníky)
makroedafón (pozorovateľný voľným okom) a mikroedafón (min 75x)
humus:
surový humus/opad - všetok odumretý materiál na povrchu alebo vnútri pôdy
pravý humus - odumretý organizmus » rozklad na jednotlivé zložky » resyntetizácia (vznik vysokomolekulárnych látok, fulvokyseliny a humínové kyseliny) » premiešanie vysokomolekulárnych látok s pevnou časťou pôdy
humus je schopný viazať živiny a vodu
plynná fáza:(pôdny vzduch)
podobné zloženie ako atmosferickývzduch, CO2, H2S, SOx, NH3, NOx, CH4
kvapalná fáza:
voda môže byť v pôde v 3 skupenstvách (ak ľad = kryogénne pôdy)
formy vody v pôde:
• konštitučná - (chemicky pevne viazaná) vytesňuje sa pri vysokých teplotách 700-900°C z minerálu
• kryštalizačná voda - niektoré látky majú dvojakú podobu (sádra Ca2SO4)
• obalové vody:
hydratačná voda - jedna až dve molekuly viazané na štruktúru, voda je vysoko prilnavá, nepohybuje sa, 700-900°C
hygroskopická voda - viditeľný povlak na povrchu, pohybuje sa z miesta vyššej koncentrácie na miesto nižšej koncetrácie, rastliny nie sú schopné ju čerpať
lentokapilárna voda - ak rastliny začnú čerpať túto vodu sú v bode vädnutia
kapilárna voda - má tendenciu vypĺňať malé póry, maximálny kapilárny zdvih je 4 metre v dôsledku priľnavosti a súvisí s hladinou podzemnej vody (podoprená alebo zavesená kapilárna voda)
pôdny ľad - buď všetky pôdy alebo ihličkový ľad
pevná fáza:
vzniká z pôdotvorného substrátu a z materskej horniny
obsahuje častice rôznej veľkosti
textúra: >2mm skelet, <2mm jemnozem
skelet: aspekty hodnotenia (veľkostné; petrologické - z čoho vznikol; vekové - mladší starší; stupeň zaoblenia - s dĺžkou trasnportu sa zmenšuje veľkosť a zväčšuje zaoblenie; objemová hmotnosť skeletu v pôde %)
jemnozem:
• 2mm - 0,05mm piesok
• 0,05mm - 0,01mm prach
• 0,01mm - 0,001mm ílovité častice v celku
• 0,001mm - 0,0001mm fyzikálny íl
• <0,001mm disperzióny
• 10-7 - 10-9m disperzoidy - koloidy = nepravé roztoky
• <10-9m pravé roztoky