Medzi najzávažnejšie demografické problémy Severnej Ameriky, tak ako aj väčšiny vyspelých štátov patrí starnutie obyvateľstva, nízka pôrodnosť, zvýšenie mier úmrtnosti, zvyšovanie sobášneho veku, znižovanie prírastkov obyvateľstva a vznikajú tiež problémy s migračnými pohybmi obyvateľstva.
USA a Kanada sú tradičnými prisťahovaleckými krajinami, od začiatku 50. rokov sa stali cieľom trvalej emigrácie mnohých obyvateľov z rozvojových krajín. V krajinách severnej Ameriky sa začína prejavovať tiež podreprodukčná plodnosť, ktorá indikuje menej narodení ako je potrebné k dosiahnutiu dlhodobej populačnej stability. Dlhodobá populačná stabilita je dosahovaná vtedy, ak na jednu ženu pripadá prírastok najmenej 2.1 detí počas jej života. V niektorých štátoch USA sa prejavuje aj neprirodzená pohlavná nevyváženosť, keď na 100 dievčat pripadá viac ako 110 chlapcov. Ďalším problémom je tiež narastanie mier úmrtnosti, ktorý môže byť spôsobený rozširovaním HIV/AIDS, ale tiež inými faktormi ako sú kardiovaskulárne choroby alebo požívanie alkoholu. Na demografiu Severnej Ameriky však môžu mať vplyv aj prírodné podmienky krajiny. Na Floride sa napríklad zvýšila pôrodnosť potom, ako sa tade prehnali tri hurikány a bol zaznamenaný 26 % -ný nárast pôrodnosti.
Kanada
Kanada má viac ako 30 miliónov obyvateľov, z toho asi 10 miliónov obyvateľov má anglický pôvod cez 6 miliónov je francúzskeho pôvodu, okolo 2 miliónov sú Škóti, Íri tvoria komunitu cca 1,7 mil., Nemci 1,3 mil., pôvodného obyvateľstva - Indiánov je okolo 300 tisíc, ale žijú tu aj Eskimáci, okolo 17,0 tisíc. Celkovo má Kanada asi 50 národností, ale tvorí spolu jedno obyvateľstvo (národnosť) – kanadské. Zbytok tvoria ostatní prisťahovalci. Okrem prirodzeného prírastku hustota zaľudnenia stúpa imigráciou.
Priemerný ročný prírastok cudzincov je okolo 160,0 tisíc. Čechov a Slovákov je dohromady viac ako 70 tisíc. Žijú hlavne v Ontáriu (28.800) , Saskatchewane, Alberte (8.200) , Britskej Kolumbii (8.700) , Yukone (60 Slovákov) a v Severozápadom teritóriu (70 Slovákov). Hustota obyvateľstva je veľmi malá (na 1 km² pripadajú len traja obyvatelia). Najväčšia hustota obyvateľstva je na ostrovoch Princa Edwarda (21,9 obyvateľov na km²) , New Scotland (16,8 obyvateľov na km²) , Ontário (9,4 obyvateľov na km²) , Alberto (3,5 obyvateľa na km²) . 60% obyvateľstva Kanady žije na juhu . V Kanade sú úradnými jazykmi angličtina a francúzština. Anglicky hovorí viac ako 90% obyvateľov a francúzsky hovorí viac ako 83% obyvateľov. Kanada žije veľmi zdravo - priemerný vek u mužov je 74 rokov a u žien 81 rokov.
Aj napriek tomu, že Kanada je krajinou prisťahovalcov, podľa OSN je to krajina s najlepšími životnými podmienkami a mimoriadne vyvinutou demokraciou bez náznakov akejkoľvek diskriminácie či už z dôvodu sexuálnej orientácie, rasy, vierovyznania, národnosti alebo pohlavia. Tento kanadský „model" spočíva na rešpektovaní kultúrnych a sociálnych špecifík prisťahovalcov ale zároveň aj na tom, že všetci občania dodržiavajú základné hodnoty, na ktorých je postavená kanadská spoločnosť – toleranciu a nenásilné riešenie sporov. Kanaďania so svojou aktívnou imigračnou politikou vidia prisťahovalectvo skôr ako pozitívny jav. Kanada má jednu z najprijateľnejších imigračných politík, a to nielen najvyššou kvótou pre prisťahovalcov, ale tiež najmäkšími kritériami, ktoré musia žiadatelia splniť. Kanada ročne prijme 250 000 ľudí, na budúci rok plánuje tento počet dokonca zvýšiť o ďalších 100 000 imigrantov. V roku 2000 sa prisťahovalo do Quebecu 32000 nových usadlíkov, podporovaný je najmä prisťahovalectvo francúzsky hovoriacich imigrantov.
Ideálny vek žiadateľa je 21 – 49 rokov, vyžadované je ukončené úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou pričom postačuje základná znalosť angličtiny.
Kanada je treťou krajinou na svete, ktorá povolila homosexuálne sobáše. Dokonca ponúka jedinečnú možnosť získania trvalého pobytu pre osoby s inou sexuálnou orientáciou. Kanada považuje žiadateľov zo Slovenskej a Českej republiky za diskriminovaných, nakoľko v oboch krajinách nie je možný ani sobáš ani možnosť oficiálneho partnerského zväzku. Kanada umožňuje týmto osobám sobáše i adopciu detí.
USA
V Spojených štátoch amerických žije viac ako 281 miliónov obyvateľov. Stredná dĺžka života mužov je 74 rokov a žien 80 rokov. Podiel 15 – 65 ročných je 62,7 %. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2000, žilo v USA 281 421 906 obyvateľov. V porovnaní s rokom 1990 pribudlo 33 mil. obyvateľov, t.j. o 13 %, bol to najväčší prírastok v dejinách zeme. Najväčší prírastok (85%) vykazovala oblasť Las Vegas v štáte Nevada. Značný nárast demografi vysvetľovali vysokým legálnym aj ilegálnym prisťahovalectvom. Najviac obyvateľov je v štátoch: Kalifornia, Texas, najmenej na Aljaške, vo Vermonte a Wyoming-u.
Demografické trendy v USA sa vymykajú spomedzi demografických trendov vyspelých krajín, a to najmä západných krajín. V USA je trend starnutia miernejší ako v západnej Európe. Podľa projekcií vývoja svetovej populácie do roku 2025 celková populácia v západnej Európe bude klesať a v USA bude v tom istom období vzrastať. V USA bude v roku 2025 viac mladých ľudí ako dnes. V Európe sa bude populácia ľudí mladších ako 55 rokov neustále zmenšovať. Príčinami odlišného demografického vývoja v USA môžu byť americké prístupy individualizmu, patriotizmu a religiozity.
Demografické problémy však neobchádzajú ani USA. Aj tam sa prejavuje starnutie obyvateľstva. Američania žijú dnes zdravšie a dlhšie ako kedykoľvek predtým. Keď v roku 1935 začala fungovať Sociálna poisťovňa, priemerný 65-ročný Američan sa mohol tešiť na 12,5 roka ďalšieho života, a tým aj dôchodku. Dnes je to už 17,5 roka a zdá sa, že dĺžka dožitia sa bude stále predlžovať. Okrem toho od roku 2008 začne odchádzať do dôchodku 79 miliónov príslušníkov generácie "baby boomers". Počas 30 rokov bude zrazu v Amerike dvakrát toľko dôchodcov ako teraz. V roku 1960 pripadalo na jedného dôchodcu až 5,1 zamestnaných ľudí. V súčasnosti sa tento pomer znížil na 3,3 ku jednej a v roku 2031 klesne na 2,1 ku jednej. Je zrejmé, že Sociálna poisťovňa bude mať veľký finančný problém.
Na rozdiel od väčšiny vyspelých krajín je Amerika demograficky relatívne mladou krajinou, v čom jej výdatne pomáha prúd imigrantov z Mexika a iných štátov sveta.
Do Spojených štátov každoročne príde asi milión cudzincov legálne a ďalších 500- tisíc nelegálne. Od roku 2000 sem oboma spôsobmi vstúpilo 4,3 milióna imigrantov. Najpočetnejšie etnickými skupinami v USA sú Hispánci, Ázijčania a černosi. Tí budú už o pár desaťročí predstavovať väčšinu obyvateľstva USA. Podľa modelového výpočtu amerického Úradu pre sčítanie obyvateľstva so sídlom vo Washingtone budú práve tieto skupiny tvoriť v roku 2050 polovicu obyvateľstva USA. Až o trojnásobok sa zvýši počet osôb z Ázie a hispáncov, počet belochov poklesne zo súčasných 69 na 50 percent. Podľa demografických prepočtov sa taktiež do roku 2050 zvýši počet obyvateľstva Spojených štátov o 49 percent na 420 miliónov. V Kalifornii by už o pätnásť rokov mali tvoriť absolútnu väčšinu Hispánci. Napriek týmto predpovediam sa prezident Bush rozhodol udeliť štatút obyvateľov s trvalým pobytom asi ôsmim miliónom nelegálnych prisťahovalcov. Teda najmä Mexičanom, ktorí protiprávne prekročili hranice, v USA sa neoficiálne usadili a pracujú tam načierno. Bush, ktorý hovorí dobrou španielčinou, vedel Hispáncov vždy osloviť. Mnohí z nich preto Bushovi v guvernérskych a prezidentských voľbách rozumeli a volili ho.
Jedinou šancou na vysťahovanie sa Slovákov do USA je takzvaná Lotéria o Zelenú kartu, ktorú ak získate nemusíte ani preukazovať vaše jazykové schopnosti. Nutnosťou je ukončená stredná škola a záujemcovia o ňu musia mať nad 18 rokov.
Ako jediný z 50 štátov USA postavil sobáš homosexuálov na úroveň sobášom heterosexuálov v roku 2004 štát Massachusetts. Štáty Vermont a Connecticut umožňujú zväzky osôb rovnakého pohlavia, nie však svadby. Americký zákon všeobecne definuje manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy. Manželstvá homosexuálov nie sú v USA dovolené.
Záver:
Najrozvinutejšie krajiny sveta, ako aj štáty Severnej Ameriky sú dávané za pozitívny príklad sociálneho, ekonomického a politického života. Severná Amerika je porovnávaná hlavne s Európou, treba však hľadieť aj na to, že Amerika je oveľa mladším kontinentom ako Európa. Demografické problémy, ktoré dnes zužujú Európu môžu Severnú Ameriku o pár desaťročí postihnúť v oveľa väčšom meradle. Prevažnú väčšinu tvoria potomkovia európskych prisťahovalcov. V USA je veľké percento černochov. Ich predkov privliekli ako otrokov na práce na subtropických plantážach. V ostatnom čase zosilnelo prisťahovalectvo z Ázie. Miešanie rás, kultúr a náboženstiev je pre tento región typické.
Kanada je považovaná za krajinu s najlepšími životnými podmienkami, najlepšie prepracovanou migračnou politikou, najnižšou nezamestnanosťou, najlepšie rozvinutým a najkvalitnejším postgraduálnym vzdelávaním, najväčším počtom počítačov na obyvateľa. Kanada má jeden z najlepších systémov zdravotníctva, ochrany životného prostredia a ochrany ľudských práv na svete. Práve svojou migračnou politikov môže prísť o svoje superlatívy a multikulturalizmus sa môže stať najväčším problémom. Takáto situácia sa začína rozmáhať v Spojených štátoch amerických. Stúpa tu nielen počet Černochov, ale aj Aziatov a Hispáncov. Amerika nie je vlastne krajinou imigrantov, ale osadníkov. Zatiaľ čo imigranti z rôznych krajín a kultúr sa musia prispôsobiť väčšinovej kultúre, do ktorej prichádzajú, osadníci prinášajú a rozvíjajú svoju kultúru, svoje zvyky a predstavy a často krát aj násilie. Preto môže o pár rokov dôjsť k odtrhnutiu južnej časti USA, kde už v mnohých štátoch a mestách prevláda mexická a hispánska populácia (štáty Kalifornia, Florida, mestá Los Angeles, Miami), ktorá nielen zmenila k nepoznaniu ich charakter, ale aj kultúru a jazyk. Prevláda tu Španielčina, mnohí sa vôbec nenaučia anglický jazyk. Populačná krivka Hispáncov stúpa a podiel bielej rasy klesá. Hrozba hispánizácie je teda reálna a môže vyvolať silnú vlnu nevôle, nenávisti a možno aj vojnu.
Na obmedzenie ilegálneho prisťahovalectva sa vytvárajú v USA nové opatrenia. George Bush zvolil metódu „cukru a biča". Prílevu imigrantov, najmä zo susedného Mexika, majú zabrániť prísnejšie a dokonalejšie technické kontrolné systémy na hraniciach, posilnenie hraničnej polície a prijatie zákonov umožňujúcich rýchlejšie vyhostenie zadržaných imigrantov. „Cukor" Bushovho návrhu spočíva v udeľovaní časovo obmedzených pracovných povolení a povolení na pobyt ľuďom, ktorí v USA už načierno žijú a pracujú. Demografi tieto krajiny kritizujú kvôli sekularizácii, pozitívnej diskriminácii a multikulturializmu. Varujú pred zničujúcimi dôsledkami masových migrácii z Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky do USA. Upozorňujú najmä na islamské krajiny, ktoré majú najvyššiu plodnosť na svete a zachovali si teda túžbu po ďalšom pokračovaní svojej civilizácie. Tieto problémy môžu mať dopad na bezpečnosť štátu, morálne trendy, kultúrne štandardy, politickú moc, demografické smerovanie, genetický potenciál.
Použitá literatúra:
- Brian Hunter: The statesman´s year-book, 133rd edition, 1996-1997
- Lexikon zemí 2002
- www.blisty.cz
- www.prop.sk
- www.usainfo.sk
- www.pch.gc.ca
- www.hnonline.sk
- http://www.sme.sk/clanok-1304463.html
- http://open-site.org/Regional/North_America/Society_and_Culture/