Prevažná väčšina riek Slovenska patrí do úmoria Čierneho mora a 4% do úmoria Baltského mora (hranica úmorí prebieha cez nasledovné pohoria  - Turzovská vrchovina, Moravsko-Slezké Beskydy, Kysucké a Oravské Beskydy, Štrbské sedlo a Kozie chrbty, Levočské vrchy, Čergov).

Povrchové vody Slovenska

Hlavné európske rozvodie medzi Čiernym a Baltským morom - 96 % slovenských riek patrí k úmoriu Čierneho mora (povodie riek vtekajúcich do Dunaja na západe – odvodňuje 64 % územia, a povodie riek vtekajúcich v Maďarsku do Tisy – odvodňuje 32 % územia, rozvodnica medzi nimi tvorí hlavné slovenské rozvodie), 4 % k Baltskému moru (povodie Dunajca a Popradu)

Riečna sieť sa prispôsobuje geologicko-geomorfologickým pomerom, rieky majú tendenciu sledovať oblúky kotlín, pričom obtekajú alebo prerezávajú horské masívy. Perovitá riečna sieť – stredné povodie Váhu, Hron, Ipeľ (krátke priame prítoky); stromovitá – Morava, horný Váh (rozvinutá); vejárovitá– Bodrog, Slaná (prítoky sa zbiehajú v určitom priestore); najmenšia hustota riečnej siete na krasových planinách, najväčšia na flyšových pohoriach

Odtokový koeficient predstavuje podiel vody odtečenej riekou z vody spadnutej zrážkami v danom povodí.  Najväčší odtokový koeficient majú tatranské potoky, vyše 90 % (nepriepustné horniny, zväčša nepokryté pôdou a rastlinstvom, malé vsakovanie aj výpar); na nížinách tento koefivient klesá na 20 % (priepustné horniny, veľké vsakovanie aj výpar).

Špecifický odtok udáva, koľko litrov za sekundu odtečie z plochy 1 km2; najväčšie hodnoty v Tatrách (50 l/s na km2). Vysoký je taktiež v Nízkych Tatrách, Malej Fatre, vysokých flyšových pohoriach. Najnižší špecifický odtok majú povodia riek v najsuchších, najteplejších a rovinatých územiach nížin a územia s priepustným podložím (1-2 l/s na km2)

620 km našej hranice tvoria rieky Dunaj, Morava, Ipeľ a Dunajec.

Dĺžka slovenských riek a ich prietok (km, m3/s):

Dunaj (172 km, 2045m3), Morava (119 km, 109 m3), Váh (403 km, 152 m3)
Turiec (66 km, 10,9 m3), Nitra (197 km, 18,1 m3), Hron (298 km, 49,5 m3)
Ipeľ (234 km, 20,6 m3), Hornád (286 km, 19,4 m3), Bodrog (15 km,110 m3)

Bilancia vody a jej odtok z povrchu predstavuje na Slovensku dlhodobo 735 mm  – z toho 35 % odtečie a 65 % zahŕňa priesak do podzemných vôd a odpar.

Vodný režim riek

Prechodne snehový režim odtoku

Rieky na Slovensku, ktoré majú prechodne snehový režim odtoku sa nachádzajú vo vysokohorskej oblasti Nízkych Tatier a Vysokých Tatier (Belá, Poprad, Čierny Váh). Najviac vody majú rieky v tejto oblasti počas apríla až júla. Koeficient odtoku je 70 – 80 %. Špecifický odtok predstavuje 30 – 60 l.s-1.km2  (koľko l/s odtečie z 1 km2)

Snehovo-dažďový typ odtoku

Snehovo-dažďový typ odtoku majú slovenské rieky v stredohorskej oblasti (Orava, Kysuca, horný tok Váhu a Hrona, Hnilec a Hornád). Najviac vody majú v mesiacoch marec – máj. Koeficient odtoku je 40 – 60 %. Ššpecifický odtok 15 – 30 l.s.km2.

Dažďovo-snehový režim odtoku

Dažďovo-snehový režim odtoku majú rieky vrchovinovo-nížinnej časti Slovenska (Myjava, Nitra, Žitava, Ipeľ, Bodrog s prítokmi). Najviac vody majú uvedené rieky vo februári a najmenej koncom leta. Koeficient odtoku predstavuje 10 – 30 %. Špecifický odtok je 1,5 – 10 l.s.km2.

Jazerá

Na Slovensku sa nachádzajú najmä jazerá vzniknuté ľadovcovou činnosťou. Ich počet je 175. Najväčšie je Veľké Hincovo pleso (20,08 ha). Štrbské pleso (19,76 ha). V Nízkych Tatrách je len jedno Vrbické pleso.

Jazerá prehradené zosuvom sú Morské oko – Vihorlatské vrchy, Veľká Izra – Slánske vrchy a Jezerské jazero v Spišskej Magure. V medzidunových depresiách vzniklo Lakšárske jazero – Borská nížina.

Umelé vodné nádrže

Najstaršie vodné nádrže na Slovensku vznikali už v 15. - 16. storočí a využívali sa na chov rýb, plavenie dreva a pri banskej činnosti.

  • Rybníky - Senné rybníky v okrese Michalovce
  • Tajchy - 16. - 18. storočie, slúžili na pohon vodných čerpadiel (Počúvadlo, Evičkino jazero, jazero Klinger, Dolnohodrušské a Richňavské jazero)
  • Klauzy - boli budované v 19. storočí na plavenie dreva. (Biely potok v Slovenskom raji).
  • Vodné nádrže z 20. storočia - Bolo  vybudovaných 54 väčších (nad 1 mil.m3 vody) a 284 menších nádrží najmä na energetické účely, zásobovanie vodou, vyrovnávanie vody a rekreáciu. Zásobárňami vody sú dnes – Gabčíkovo, Orava, Zemplínska šírava, Liptovská Mara, Veľká Domaša, Starina na Ciroche, Hriňová na Slatine, Málinec na Ipli, Bukovec na Ide, Klenovec na Klenovskej Rimave, Nová Bystrica na Bystrici, Turček na Turci, Rozgrund pri Banskej Štiavnici. Najviac vodných nádrží je na Váhu tzv. Vážska kaskáda.

Podzemné vody Slovenska

Výskyt, množstvo, chemické a fyzikálne vlastnosti podzemných vôd závisia od geologického zloženia územia (priepustnosť hornín, akumulačná schopnosť, uloženie jednotlivých vrstiev, výskyt tektonických porúch a puklín, mineralogické zloženie), reliéfu a od doplňovania vodou zo zrážok alebo riek.

Celok kvartérnych sedimentov

Celok kvartérnych sedimentov predstavuje najväčšie zásoby podzemých vôd. Kvartérne uloženiny nížin a kotlín charakterizuje dobrá priepustnosť, značný rozsah a mocnosť (štrky a piesky nív, terás a náplavových kužeľov), sú dopĺňané priesakom vody z riek, výdatnosť viac ako 20 000 l/s.

Veľké zásoby týchto vôd má Žitný ostrov - 10 mld. m3 (1978 – chránená vodohospodárska oblasť).

Ďalšie významné oblasti vôd kvartérnych sedimentov sú pozdĺž riek Morava, Váh, Nitra, Žitava, Hron, Slaná a v celej Východoslovenskej rovine. Menší význam majú v eolických pieskoch na Borskej nížine a Východoslovenskej rovine (2-6 l/s)

Vody v eolických pieskoch

Tieto vody sa nachádzajú v Borskej a Východoslovenskej nížine a majú veľmi slabú výdatnosť(2 – 6 l/s).

Podzemné vody v neogénnych sedimentoch

Sú to vody v štrkoch a pieskoch známe ako artézske vody (striedanie vrstiev štrkov a pieskov s nepriepustnými ílmi v panvách, napätá hladina, hlboký obeh) - čím sú hlbšie, tým sú teplejšie a viac mineralizované). Vody neogénnych sedimentov sa nachádzajú v Podunajská nížine (okolie Galanty a Nových Zámkov) a taktiež v Juhoslovenskej kotline, Záhorskej a Východoslovenskej nížine. Ich výdatnosť činí niekoľko dl po 5-7 l/s.

Vody vo vápencoch a dolomuitoch

Vody vo vápencoch a dolomitoch sú tzv. krasové vody. Charakteristická je dobrá priepustnosť a rozpukanosť hornín, ktorá vytvára sústav podzemných tokov; vyvieračky 100 až viac ako 1 000 l/s. Je to tzv. tvrdá voda, obsahuje veľa hydrogénuhličitanu vápenatého. Tieto vody sa nachádzajú v krasových územiach  Nizkych Tatier, Chočských vrchov, Veľkej a Malej Fatry, Malých Karpát a Strážovských vrchov.

Vody v kryštalických horninách

Kryštalické horniny sú granitoidné horniny s puklinovou priepustnosťou. Predstavujú relatívne dobré podmienky na tvorbu podzemných vôd. Výdatnosť prameňov je do 5 l/s.

Dobré podmienky na tvorbu podzemnej vody sú v miestach tektonických línií a poruchových pásiem. Kryštalické bridlice sú menej priepustné. Výdatnosť dosahuje len výnimočne viac ako  1 l/s. Charakteristický je plytký a rýchly obeh. Tento druh podzemných vôd sa nachádza v  jadrových pohoriach, alebo napríklad v Slovenskom rudohorí.

Vody v paleogénnych flyšových horninách

Paleogénne flyšové horniny predstavujú zlé podmienky na tvorbu podzemnej vody (priepustné pieskovce izolované vrstvami nepriepustných ílovcov). Charakteristické je veľké množstvo prameňov s malou výdatnosťou (desatiny l/s), ktoré v lete vysychajú.

Zásoby vody sú 0,01 až 4 l/s. Lepšie podmienky sú tam, kde je flyš v pieskovcovom vývoji. Vznikajú tam vrstevnaté a puklinové pramene (10 l/s) - Oravské Beskydy, Biele Karpaty, Javorníky, Levočské vrchy, Skorušinské vrchy.

Vody v neovulkanických horninách

Neovulkanické horniny predstavujú podobne ako kryštalické horniny relatívne dobré podmienky na tvorbu podzemných vôd. Podzemné vody sa tvoria v andezitoch (dobrá puklinová priepustnosť) a sú viazané na zlomy (Neresnice pri Podzámočku, 5-30 l/s).

Najvýznamnejsie zásoby takýchto vôd sú v pohoriach Kremnické a Štiavnické vrchy, Javorie, Poľana, Krupinská planina.

Priemerné zásoby predstavujú 2-4 l/s na km2, vo Vihorlatských vrchoch 4-6 l/s. Vody v neovulkanických horninách majú plytký a krátky obeh (sú málo mineralizované).

Minerálne a termálne vody na Slovensku

Okrem obyčajných podzemných vôd rozlišujeme taktiež minerálne a termálne vody. V litri takejto vody je prítomný viac ako gram pevných rozpustných látok, vyvierajú z prirodzených alebo zachytených prameňov a vrtov.

Časť predstvuje zachované zvyšky morskej vody v horninách pri ich sedimentácii, časť bola vytlačená z morských organizmov pri vzniku uhľovodíkov (voda naftového typu), malá časť vznikla v hĺbke zemskej kôry kondenzáciou vodných pár (juvenilná voda)

Výskyt minerálnych vôd teda závisí od geologického vývoja, horninového zloženia, tektonických, geomorfologických a hydrogeologických pomerov.

Termálne vody majú teplotu viac ako 15 °C.  Hypertermálne vody predstavujú vody s teplotou nad 42 °C.
Na Slovensku sa nachádza 1470 výverov termálnych vôd.

Minerálne vody flyšového pásma

Tieto vody znikli presakovaním cez priepustné vrstvy flyšu, ale aj neflyšové horniny i fosílne vody morského pôvodu. Charakteristickou je jodo-brómová sírovodíková soľanka v Oravskej Polhore, alkalicko-slaná železnatá kyselka v Bardejovských Kúpeľoch.

Minerálne vody bradlového pásma

V bradlovom pásme sa vyskytuje pomerne málo minerálnych vôd (nepriaznivé hydrogeologické pomery a malá rozloha). Možno sem zaradiť sírovodíkové studené pramene v Červenom Kláštore a v Tvrdošíne, studené kyselky v okolí Púchova a Hornej Súče.

Minerálne vody vnútrokarpatského pásma

Vnútrokarpatské pásmo s výskytom vápencov je najvýznamnejšie a obsahuje najviac kyseliek najmä v okolí Považského Inovca a Strážovských vrchov, v doline Váhu medzi Ružomberkom a Kraľovanmi, studené sadrovcové zemité železité kyselky v Korytnici (kúpele), kyselky na Horehroní v Brusne, v okolí Mýta pod Ďumbierom, Jarabej, Bacúcha, Beňuša, Pohorelej, Donovalov a inde. Termálne vody v tejto oblasti predstavujú sírovodíkové sadrovcové teplice v Trenčianskych Tepliciach a v Piešťanoch

Minerálne vody v kotlinách

Kotliny sú infiltračné oblasti v susedných pohoriach ako Liptovská kotlina – sadrovcová zemitá teplica v Lúčkach a Liptovskom Jáne; Popradská kotlina – teplá zemitá kyselka vo Vyšných Ružbachoch (najvýdatnejší minerálny prameň na Slovensku, 100 l/s); Hornádska kotlina – stolová voda v Baldovciach, pramene v okolí Gánoviec a inde; Turčianska kotlina – sadrovcová teplica v Turčianskych Tepliciach, navŕtaná prírodná liečivá voda Fatra v Záturčí a minerálna voda v Kláštore pod Znievom

Minerálne a termálne vody v kúpeľoch Slovenska

Termálne a minerálne vody sa využívajú na liečenie ochorení v 17 kúpeľoch na Slovensku. Najznámejšie kúpele sú Rajecké Teplice v Žilinskej kotline, Bojnice v Hornonitrianskej kotline, Sliač a Kováčová vo Zvolenskej kotline (teplé kyselky sadrovcové); Juhoslovenská kotlina – kyselky v okolí Modrého Kameňa, v Maštinej, Lučenci a inde, jódo-brómová alkalická voda v Číži.

Minerálne vody v sopečných a nížinných oblastich a kotlinách

Sopečné oblasti zahŕňajú najmä sadrovcové teplice v Sklených Tepliciach a zemité teplice vo Vyhniach, obyčajná termálna voda navŕtaná v juhovýchodnej časti Krupinskej planiny

Nížiny vznikli v treťohorných alebo pod nimi ležiacich druhohorných vápencových horninách; Záhorská nížina – v neogénnych usadeninách. Nachádza sa tu sírovodíková slaná alkalická jódová voda naftového typu v Smrdákoch; Podunajská nížina – teplá kyselka v Dudinciach, stolové minerálne vody Santovka a Slatina, termálne pramene v okolí Komárna, Štúrova, Patiniec, Galanty; Východoslovenská nížina – sírovodíková kyselka v okolí Sobraniec. Zaradiť sem možno taktiež studené alkalické slané pramene vo viacerých lokalitách.

Košická kotlina je známa soľankami v okolí Prešova, teplá slaná alkalická zemitá kyselka v Herľanoch (gejzír).

Odporúčané weby