Do terciárneho sektoru zaraďujeme širokú škálu nevýrobných činností. Viacerými autormi je tento sektor považovaný za akúsi nadstavbu nad primárnym a sekundárnym, teda výrobnými sektormi. Rozvoj terciéru súvisí najmä s mobilitou obyvateľstva, transportom výrobkov, celkovým rozvojom priemyselnej výroby, sociálnej starostlivosti, kultúrno-osvetovej činnosti, zdravotníctva a školstva.
Doprava patrí bezpochyby k najvýznamnejším rozvojovým faktorom územia funkčného mestského regiónu Dubnica nad Váhom. Hlavná dopravná os regiónu má severo – južný priebeh a je súčasťou pan-európskeho dopravného koridoru VA (Trieste – Ljubljana – Budapest/Bratislava – Uzgorod – Lviv), ktorý sa napája na koridor VI (Gdańsk – Warszawa – Žilina). V rámci týchto koridorov prechádzajú FMR Dubnica dôležité cestné ťahy a významná železničná trať. Intravilánom Dubnice nad Váhom, Ilavy, Košece a Ladiec prechádza cesta prvej triedy I/61. Táto je troma privádzačmi (v Dubnici nad Váhom, Ilave a Ladcoch) napojená na diaľničný ťah D1 (Bratislava – Žilina – Košice), ktorý prechádza extravilánom uvedených obcí.
Okrem týchto hlavných cestných komunikácii vedie po pravom brehu Váhu cesta II. triedy II/507, ktorá pokračuje mimo náš región na západe do Nemšovej a na východe v smere do Púchova. V rámci FMR Dubnica sa na hlavné cestné ťahy z cesty II/507 možno pripojiť premostením cez Váh umožňujúcim automobilovú prepravu z obcí Pruské a Bolešov. Dôležitou dopravnou križovatkou je mesto Ilava. Cesta I/61 sa priamo v intraviláne mesta križuje s cestou II/574, ktorá pokračuje do okresu Prievidza. Na pravom brehu rieky Váh sa cesta II/574 križuje s cestou II/507, čím umožňuje spojenie „pravobrežných“ obcí s hospodárskym jadrom regiónu. Spomínané komunikácie sú v regióne doplnené sieťou zberných, obslužných a peších komunikácií.
Mobilita obyvateľov je v dostatočnej miere zabezpečovaná hustou sieťou liniek prímestskej a medzimestskej autobusovej dopravy. V meste Ilava má svoju prevádzku SAD Trenčín, a.s. . V regióne sa nachádza cestný hraničný prechod do Českej republiky: Červený Kameň / Nedašova Lhota. Frekventovanejšie hraničné prechody s ČR sa nachádzajú mimo územia nášho regiónu: Horné Sŕnie / Brumov-Bylnice a Lysá pod Makytou / Střelná.
Železničná trať č. 120 (Bratislava – Žilina – Košice) prechádza v našom regióne paralelne s diaľnicou D1. Je to dvojkoľajná elektrifikovaná trať s maximálnou prepravnou rýchlosťou 120 km/h. Pričom po ukončení súčasnej modernizácie sa uvažuje až o 160 km/h. V osobnej doprave je využívaná vlakmi IC (Eurocity) a EC (Eurocity). V nákladnej doprave je súčasťou trás AGTC (dohoda o preprave v kombinovanej doprave). Najbližšie železničné uzly na tejto trati s prepojením na hraničné prechody do ČR sú v Trenčianskej Teplej (prepojenie na hraničný prechod Nemšová / Vlársky průsmyk) a Púchove (Lúky pod Makytou / Horní Lídeč).
V obci Slavnica sa nachádza malé športové letisko, ktoré prevádzkuje Slovenský národný aeroklub. Vzletová a pristávacia dráha tohto letiska má trávnatý povrch s dĺžkou 1180 m a šírkou 150 m. Najbližšie letisko s pravidelnou medzinárodnou dopravou sa nachádza v Bratislave. Nepravidelná vnútroštátna a medzinárodná doprava sa vykonáva na letisku v Trenčíne.
Vo viacerých rozvojových a iných dokumentoch sa spomína Vážska vodná cesta, ktorá má byť realizovaná ako súčasť multimodálneho č. V (Komárno – Žilina) a s prepojením na koridor č.VI (Žilina – Čadca) ako vodná cesta E-8 má umožňovať ďalšími trasami cez Českú republiku prístup k Baltickému moru. Z nášho pohľadu sa však takéto úvahy javia ako súčasť strednodobých dokumentov irelevantné.
V roku 2006 bolo na území FMR Dubnica prepravených 465,5 tisíc ton tovaru, čo predstavovalo 16,3 % z celkovej prepravy tovaru na území Trenčianskeho kraja. Oproti roku 2005, kedy sa tu prepravilo 25,5 % z celkového množstva tovaru Trenčianskeho kraja to bol pokles 206,7 tisíc ton. Tržby za nákladnú dopravu predstavovali 248,9 mil. Sk resp. 10,7 % tržieb Trenčianskeho kraja a oproti roku 2005 vzrástli bezmála o 143 %. Uvedené hodnoty nasvedčujú tomu, že preprava tovaru zohráva v hospodárstve regiónu významnú úlohu a nepriamo potvrdzujú rozvinutú sieť jeho dopravnej infraštruktúry. Netreba však zabúdať na to, že doprava predstavuje nemalú záťaž na životné prostredie.
S intenzívnou dopravou sa spája i veľká produkcia škodlivín (najmä CO, CO2 a Pb), hlučnosť a prašnosť. S rozvojom dopravy teda odporúčame priebežne monitorovať jej vplyv na životné prostredie a to najmä v obytných zónach situovaných v zázemí frekventovaných úsekov ciest. Takouto zónou je napríklad Wolkerová ulica v meste Ilava (mestská časť Klobušice), nachádzajúca sa v blízkosti logistického centra (LC) Kaufland, ktoré je intenzívne zásobované nákladnou kamiónovou dopravou. Napriek tomu, že v zámere výstavby LC sa v opatreniach na zmiernenie nepriaznivých vplyvov činnosti počíta s elimináciou hluku a zachytávania emisií prostredníctvom izolačnej zelene, nebola tu táto doteraz vysadená.