Trnavský kraj sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenskej republiky. Hraničí s troma štátmi – s Českou republikou, Rakúskom a Maďarskom, (rieka Morava-súčasťou Dolnomoravského úvalu).
Západnú a severozápadnú časť územia zaberá Záhorská nížina - delí na dva krajinné celky – Borskú nížinu a Chvojnícku pahorkatinu. Celú strednú a južnú časť územia kraja zaberá Podunajská nížina - delí na dva krajinné celky – Podunajskú rovinu a Podunajskú pahorkatinu.
Podunajská a Záhorská nížina sú oddelené Malé Karpaty (Záruby – 768 m n. m). Nachádza sa tam kvapľová jaskyňa Driny. Na juhu predstavuje hranicu rieka Dunaj. Významný tiež Váh. Na týchto troch riekach a na ich prítokoch boli vybudované viaceré vodné nádrže, ako napríklad - Boleráz, Buková, Kunov, Drahovce, ako aj najznámejšie vodné dielo – Gabčíkovo.
Na území kraja sa nachádzajú pôvodné lužné lesy s bohatou faunou a flórou, úrodné polia s vysokou bonitou pôdy a borovicové porasty s pieskovými presypmi. (Číčovské mŕtve rameno, ostrov Orliaka morského, Dubník, Zelienka, Červený rybník, Záruby).
Pre rozvoj kraja majú mimoriadny význam geotermálne a liečivé pramene, ktoré sa využívajú na liečebné a rekreačné účely. Medzi najznámejšie miesta patria Piešťany, Sládkovičovo, Smrdáky, Dunajská Streda, Vincov Les.
Základná charakteristika Trnavského kraja
- Rozloha v km2: 4 148
- Počet obyvateľov k 31. 12. 2002: 550 911
- Hustota obyvateľstva: 132, 8 obyvateľov na km2
- Počet okresov: 7 (Dunaj. Streda, Galanta, Hloh., Piešťany, Senica, Skalica, Trnava)
- Počet miest: 16
- Počet obcí: 251
Obyvateľstvo v Trnavskom kraji
Trnavský kraj možno z tohto hľadiska charakterizovať ako pomerne vyspelú oblasť. Zásadnou demografickou črtou regiónu je pomerne silné zastúpenie maďarskej populácie, najmä v okresoch Dunajská Streda a Galanta. Hlavným závažným nedostatkom je trend klesajúceho počtu obyvateľov. Najlepšie je na tom okres Dunajská Streda, ktorý sa celkovo ukázal ako región s najlepším potenciálom.
Ako jediný zaznamenáva prirodzený prírastok (PP). V okrese je totiž najpočetnejšia rómska menšina v celom kraji. Taktiež aj z hľadiska migrácie vykazuje najvyššie počty, čo je spôsobené najmä procesom suburbanizácie. Pomerne dobré celkové prírastky (CP) majú aj okresy Trnava a potom Skalica. Najhoršie tieto výsledky má okres Senica, ktorý sa aj celkovo vykreslil ako najmenej potenciálny región. Ako jediný to všetkých okresov zaznamenáva celkový úbytok (CÚ).
Z hľadiska PP je na tom ešte horšie ako okres Senica okres Galanta, ktorý to však kompenzuje takmer najvyšším migračným prírastkom (MP). Vzdelanostnú štruktúru ovplyvňuje nepriaznivý severo-južne pretiahnutý tvar Trnavského kraja, ktorý je rozhodujúci aj pri iných ohľadoch. Najpriaznivejší je trojuholník Piešťany, Trnava a Hlohovec. Dôvodom je blízkosť univerzitného mesta Trnava.
Okresy s výrazným podielom maďarskej populácie (Dunajská Streda a Galanta) majú vzdelanostnú štruktúru najhoršiu. Čo sa týka vekovej štruktúry, najväčší podiel detskej zložky je v okresoch Skalica a Senica, ktoré majú aj najmenšie indexy starnutia. Bude to pravdepodobne spôsobené vysokým podielom veriacich v daných okresoch.
Najvyšší podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku je v okrese Piešťany čo je zas možno spôsobené prítomnosťou liečebných kúpeľov. Vysoký podiel poproduktívneho obyvateľstva je charakteristický aj pre okres Trnava, ten však je zastúpený aj vysokým počtom produktívneho obyvateľstva, ktoré tu (v Trnave), ako vo funkciovo najdôležitejšom meste celého kraja, nachádza početné výhody.
Však najvyšší podiel obyvateľstva v produktívnom veku je v okrese Dunajská Streda, kde je teda ekonomicky zaťaženie najmenšie. To je spôsobené najmä migračným prírastkom.
Okresy Hlohovec a Piešťany majú výraznú absenciu produktívneho obyvateľstva, tým pádom majú aj najvyššie miery ekonomického zaťaženia. Obzvlášť Piešťany majú špeciálne negatívnu zvláštnosť, a síce, že počet mužov v poproduktívnom veku prevyšuje počet mužov v predproduktívnom veku.
Po zhrnutí, na demografické ukazovatele vplývajú najmä poloha a väzby voči najväčším centrám. To ovplyvňuje migračné toky, ktoré sú alfou-omegou demografickej štruktúry. Zaujímavosťou je susedstvo kraja s našimi tromi susedmi (Česko, Rakúsko a Maďarsko), čo spôsobuje v niektorých prípadoch výrazné národnostné rozdiely.
Priemysel a doprava v Trnavskom kraji
Trnavský samosprávny kraj je priemyselno-poľnohospodárskym regiónom, v ktorom sú zastúpené takmer všetky odvetvia priemyslu:
- strojársky priemysel - oprava železničných nákladných a osobných vozňov, výroba spojok pre osobné a nákladné automobily, výroba ložísk, ložiskových uložení a príslušenstva pre automobilový priemysel a zdravotnícku techniku
- textilný priemysel - výroba pánskej konfekcie, výroba kravát, šatiek, šálov, výroba pletenej spodnej bielizne, vrchného ošatenia a úpletov
- kovovýroba a hutnícka druhovýroba – výroba drôtu a výrobkov z neho, výroba plechov a pozinkovaných výrobkov
- elektrotechnický priemysel – výroba a montáž spotrebnej elektroniky, elektrotechnických súčiastok
- potravinársky priemysel – spracovanie mlieka a výroba mliečnych výrobkov, spracovanie mäsa a výroba mäsových výrobkov, výroba cukroviniek a trvanlivého pečiva, výroba šumivých vín, výroba cukru
- drevársky priemysel – výroba drevotrieskového dyhovaného nábytku, spracovanie drevnej hmoty
- papierenský priemysel – výroba obalov, etikiet a polygrafickej produkcie
- chemický priemysel – výroba čistiacich prostriedkov, liekov a liečebnej kozmetiky, výroba viskózového a polyesterového vlákna, výroba plastov
- sklársky priemysel – výroba sklených vlákien
- energetický priemysel
Trnavský kraj je svojou polohou veľmi významný v systéme dopravy. Región má pomerne hustú cestnú a železničnú sieť nadregionálneho významu. Regiónom prechádzajú dôležité ťahy z Bratislavy cez Trnavu do Žiliny, ako aj z Hodonína cez Trnavu do Nitry.
Hlavné železničné dopravné trasy sú Bratislava – Žilina, Trnava – Kúty, ktorá predlžuje južný železničný ťah na ČR. Na niektorých úsekoch železničnej trate prebieha rekonštrukcia a modernizácia na traťovú rýchlosť 160 km/hod.
Vodná doprava je zatiaľ zastúpená iba v okrese Dunajská Streda, kde sa vybudovaním vodného diela Gabčíkovo podstatne zlepšili plavebné podmienky na slovenskom úseku Dunaja. V budúcnosti sa predpokladá vybudovanie prístavu aj v Čilistove.
Kultúrno-historická charakteristika Trnavského kraja
Smolenický zámok, kaštieľ v Budmericiach, Holíči, Galante, Dunajskej strede a veľa ďalších. Bazilika v Šaštíne je národným pútnickým miestom. K unikátnym technickým pamiatkam patria vodné a veterné mlyny v Klatove, Tomášikove, Jelke, Holíči atď..
Pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry je známy Plavecký Peter. V Ducovom - Kostelci je zrekonštruovaný veľkomoravský veľmožný dvorec z druhej polovice 9. storočia. Z Moravian nad Váhom pochádza najstarší umelecký výtvarný prejav na území Slovenska – socha Moravianska Venuša.