Košický kraj sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenskej republiky. Na juhu hraničí s Maďarskou republikou s dĺžkou hranice 163,8 km a na východe s Ukrajinou v dĺžke 63,4 km. Vnútrozemské hranice má na severe s Prešovským krajom a na západe s Banskobystrickým krajom.
Základná charakteristika Košického kraja
- Rozloha v km2: 6 753
- Počet obyvateľov k 31. 12. 2002: 765 410
- Hustota obyvateľstva: 113,3 obyvateľov na km2
- Počet okresov: 11 (Gelnica, Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice-okolie, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves, Trebišov)
- Počet miest: 17
- Počet obcí: 439 (z toho 17 miest)
Z geografického hľadiska územie Košického kraja patrí do oblasti Západných Karpát a na východe do Východopanónskej panvy. Hornatejšia je západná časť kraja, ktorá má horský a podhorský charakter. Vypĺňajú ju geomorfologické celky vnútorných Karpát, a to Slovenské rudohorie – Volovské vrchy, Slovenský kras, Rožňavská kotlina, Slovenský raj, okrajom sem zasahujú i Revúcka vrchovina a na severe Čierna hora.
Na území kraja sú vyhlásené štyri veľkoplošné chránené územia, z toho sú 2 národné parky, a to Národný park Slovenský raj a Slovenský kras. Ďalšími dvoma chránenými krajinnými oblasťami sú Latorica a Vihorlat.
Košická kotlina má prevažne nížinný charakter. V strede kraja sa rozprestierajú Slanské vrchy. Východná a južná časť má nížinno - pahorkatinný charakter. Na severovýchode sa nachádzajú Vihorlatské vrchy, ktoré sú súčasťou Východných Karpát.
Východoslovenská nížina je významná z hľadiska poľnohospodárskej – rastlinnej výroby. V okrese Trebišov sa nachádza aj najnižšie položený bod - Klín nad Bodrogom s výškou 98 m n.m.
Viaceré prírodné pamiatky nachádzajúce sa v kraji sú zapísané do svetového prírodného dedičstva UNESCO. Sú to jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu - Jasovská jaskyňa, Gombasecká jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa (najunikátnejšia jaskyňa), Jaskyňa Domica, Krasnohorská jaskyňa, Skalistý potok – Kunia priepasť, Hrušovská jaskyňa, Drienovská jaskyňa, Obrovská priepasť, Diviačia priepasť, Snežná diera, Zvonivá jama, Dobšinská ľadová jaskyňa (najväčšia ľadová jaskyňa) a Stratenská jaskyňa.
Priemysel a doprava v Košickom kraji
Priemysel
- spracovateľský priemysel,2002, výroba kovov, výroba potravín, výroba elektrických strojov (8 %), výroba strojov (7 %), výroba papiera, tlač, výroba chemických výrobkov (5 %).
- výroba kovov dominuje (plechy valcované za tepla, za studena, špeciálne upravené plechy, konštrukčné, vysokopevné ocele, oceľové rúry, radiátory a i. výrobky) - sústredená v U.S.Steel s.r.o. Košice.
- strojárenský priemysel, (Gelnica)
- tabakový priemysel
V Košiciach je významný tiež potravinársky priemysel, spracovanie hydiny, výroba alko a nealko nápojov, výroba mäsových výrobkov, strojárenstvo, výroba automobilových nadstavieb, elektrických strojov, asynchrónnych elektromotorov, tlačiarenská výroba.
V okrese Košice-okolie je zastúpený priemysel stavebných hmôt, strojárska a opravárenská výroba, výroba náradia, konektorov a elektrotechnických komponentov pre telekomunikačný, automobilový a počítačový priemysel.
V okrese Michalovce okrem ťažobného priemyslu má zastúpenie výroba elektrickej energie (EVO), elektrotechnický priemysel (elektrokabeláž, elektromotory), strojárenský, chemický, potravinársky, textilný priemysel a výroba keramiky.
V okrese Rožňava pretrváva tradičná banská činnosť, má tu zastúpenie strojárenský, textilný priemysel, výroba hygienických výrobkov, papierenská výroba, potravinárska výroba.
V okrese Sobrance je priemyselná výroba zastúpená kožiarskou, strojárskou a odevnou výrobou. Okres Spišská Nová Ves má okrem ťažobného priemyslu elektrotechnickú výrobu (výroba audiovizuálnej techniky, elektrických prístrojov vysokého a nízkeho napätia výroba kompresorov), výrobu nábytku, mlynský a pekárenský priemysel, výroba pletenej bielizne a vrchného ošatenia.
Okres Trebišov popri potravinárskom priemysle - výroba cukroviniek, droždia, výroba jedlých rastlinných olejov, konzervovanie zeleniny, má výrobu odevnej konfekcie, kontajnerov a i.
Doprava
V Košickom kraji je vybudovaná širokorozchodná trať v úseku Haniska pri Košiciach – Maťovce (hranica s Ukrajinou). V Čiernej n/Tisou sa nachádza železničná prekládková stanica s normálnym a širokým rozchodom koľajníc. Terminály kombinovanej dopravy sú v Košiciach a v Dobrej. Košiciach sa nachádza letisko medzinárodného významu.
Kultúra a história v Košickom kraji
Na území Košického kraja sa stretávajú a prelínajú kultúrne vplyvy viacerých historických regiónov – Zemplína, Abova, Spiša a Gemera a vytvárajú bohatý a mimoriadne rozmanitý kultúrno-historický potenciál tohto územia so svojimi špecifikami, tradíciami a kultúrnymi zvyklosťami.
V kraji sú k dispozícii knižnice, pracujú kultúrne domy, folklórne súbory. Tance z východoslovenských regiónov Abova, Zemplína, Spiša a Gemera sú v repertoári folklórnych súborov. Medzi najkrajšie zemplínske tance patrí karička, typickým tancom regiónu je temperamentný párový tanec čardáš.
Do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO - Spišský hrad s okolitými pamiatkami, ktorý patrí k európskym unikátom. Národnými kultúrnymi pamiatkami sú hrad Krásna Hôrka, kaštieľ s areálom parku v Betliari v okrese Rožňava, Kláštor premonštrátov v Jasove v okrese Košice-okolie a ďalšie. V krajskom meste Košice centrum Starého Mesta je vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Medzi významné stavby patrí Dóm sv. Alžbety.
Nerastná surovinová základňa Košického kraja
V Košickom kraji sa nachádzajú energetické, rudné a nerudné suroviny. Z energetických sú to zásoby zemného plynu, ropy a hnedého uhlia v okresoch Michalovce, Sobrance a Trebišov. Zásoby rudných surovín sa nachádzajú v Slovenskom rudohorí v Spišskej Novej Vsi, Rožňave a Gelnici a v západnej časti okresu Košice-okolie (siderit, medené, strieborné rudy, železné a komplexné medené rudy, kobaltovo-niklová ruda, pyrit, olovo, zinok, ortuť, mastenec).
Z nerudných surovín sú to najmä dolomity, vápence, kamenná soľ, keramické a žiaruvzdorné íly, sadrovec, andezit, sklárske a zlievačské piesky, magnezit, stavebný kameň, štrkopiesky a tehliarske suroviny.
Perspektívne sú zásoby kamennej soli v Zbudzi, kaolínu v okrese Košice-okolie, magnezitu v Košiciach, vápencov a dolomitov vo viacerých okresoch kraja, živcov, mastenca v Rožňave, sadrovca a andezitu v Spišskej Novej Vsi. Perspektívne je tiež využitie zeolitov.
Minerálne a geotermálne pramene v Košickom kraji
Uhličitá voda sa nachádza v Herľanoch so známym Herľanským gejzírom s erupciou minerálnej vody v 32 – 34 hodinových intervaloch. Sírna a uhličito-sírna voda a významné zdroje geotermálnej horúcej vody sa nachádzajú v okrese Trebišov v lokalite Borša, sírna minerálna voda je v Sobranciach. Košická kotlina patrí k najperspektívnejším oblastiam z hľadiska využívania geotermálnej energie.
Vodsto v Košickom kraji
Vodné toky patria do povodí riek Hornád, Bodrog a Slaná. Najväčšou riekou je Bodrog, ktorá vzniká sútokom riek Latorica, Laborec, Okna, Cirocha, Uh, Ondava a Topľa. Tvorí vejárovitú riečnu sústavu a odvodňuje východnú časť Košického kraja. Hornádsku a Košickú kotlinu odvodňujú rieky Bodva a Hornád s prítokmi Hnilec a Torysa. Južnú časť Slovenského rudohoria odvodňuje rieka Slaná.
Prírodnými jazerami sú Jašteričie jazero (najväčšie krasové jazero v SR s rozlohou 1,2 ha.) a Morské oko (rozloha 13,8 ha).
Z hľadiska hospodárskeho, rekreácie a aktívneho oddychu význam majú umelé vodné nádrže. Zemplínska Šírava (celkový objem 33,5 km2). Vodné nádrže Bukovec sa využívajú na zásobovanie mesta Košice pitnou vodou, zabezpečenie dodávok vody pre priemysel, vyrovnávanie prietokov, chov rýb i rekreáciu. Vodná nádrž Ružín (cca 390 ha) poskytuje možnosti kúpania, vodných športov a rybolov, dodávky úžitkovej vody pre priemysel, výrobu elektrickej energie. V rámci vodného diela Dobšiná je vybudovaná vysokotlaková elektráreň s prečerpávaním.