Rumunsko malo dlho povesť divokej, tajomnej a málo prebádanej krajiny, kde kočovné kmene prepadávajú pocestných, hory sú plné divokej zveri a v tajomných hradoch straší. Preto Rumunsko bolo v povedomí verejnosti civilizovanej Európy dobrodružnou destináciou len pre najotrlejších kdesi na východe a tak po dlhý čas neobjavené.
V 60. rokoch minulého storočia rumunská vláda mohutne investovala do turistickej infraštruktúry, najmä na pobreží Čierneho mora, a Rumunsko sa v tom čase stalo úspešným v lákaní turistov nielen z východného bloku, ale aj z Nemecka, Veľkej Británie, Škandinávie, Francúzska, Talianska, Rakúska a Belgicka.
Počas 80. rokov sa kvalita ubytovacích zariadení znížila, čoho následkom bol značný pokles počtu zahraničných turistov. Tento úpadok pokračoval aj po zmene režimu, keďže kvalita služieb výrazne zaostávala za konkurenčnými destináciami Stredomoria a napokon, imidž Rumunska sa rovnal predstave o dobrodružnej dovolenke v divočine aj pri pobytových zájazdoch.
V priebehu 90. rokov počet zahraničných návštevníkov klesol o 20 % zo 6,5 milióna na 5,2 milióna, celkový počet lôžok sa znížil o 14 % z 328 000 na 283 000, miera obsadenosti ubytovacích kapacít padla z 57,8 % na 34,5 % a dĺžka pobytu sa skrátila v prípade domácich turistov o 61 %, v prípade zahraničných turistov o 53 %.
Od roku 2001 vďaka priaznivejšej ekonomickej situácií, prílivu zahraničných investorov a zlepšujúcemu sa imidžu Rumunska ako neobjavenej, ale atraktívnej turistickej destinácie, sa počet návštevníkov opäť zvyšuje. Postupne sa tiež mení, diverzifikuje štruktúra navštevovaných regiónov. Hoci čiernomorské pobrežie si v návštevnosti stále drží prvenstvo, jeho podiel sa zmenšuje vďaka rastúcej popularite najvyšších horských oblastí Karpát, historických miest Transylvánie, ale sčasti aj vidieckeho turizmu v odľahlejších, ale zachovalých regiónoch krajiny. Isté špecifiká vykazujú aj preferencie jednotlivých národnostných skupín návštevníkov. Kým Česi a Slováci uprednostňujú takmer ľudoprázdne hrebene pohorí ako Fagaras, Retezat, Bucegi, či Rodna, Nemci preferujú návštevu nemeckých stredovekých miest v Transylvánií a Rusi sa zase radi vracajú do stále živých letovísk čiernomorského pobrežia.
Jednotlivé typy turistických destinácií sa výrazne líšia aj podľa priemernej dĺžky trvania pobytu: kým v mestách (najmä Bukurešť) to je 1,8 dňa, Dunajskej delte 2,6 dňa a v Karpatoch 3,3 dňa, v čiernomorských letoviskách sa návštevníci zdržia až 6,7 dňa a v liečivých kúpeľoch 8 dní (Constantin 2000).