Rumunsko je najväčšou krajinou juhovýchodnej Európy s rozlohou 238 391 km2. Nachádza sa v severovýchodnej časti Balkánskeho polostrova a za typickú balkánsku krajinu sa vo všeobecnosti aj považuje. Napriek tomu Karpatský oblúk oddeľuje dve relatívne odlišné kultúrne oblasti, z ktorých iba jedna sa môže považovať za rýdzo balkánsku. O tomto však pojednávam neskôr, v šiestom priblížení.
Čo sa týka matematickej polohy, Rumunsko nájdeme niekde medzi 43,6° a 48,2°sgš, 20,2° a 29,7°vgd. Hlavné mesto Bukurešť leží na zemepisnej šírke približne miest ako Belehrad, Janov, alebo Bordeaux. Krajina má prevažne slovanských susedov, čo má vplyv aj na samotný rumunský jazyk. Ugrofínski susedia na severozápade však mali na vývoj a súčasnú štruktúru kultúry a obyvateľstva Rumunska najväčší vplyv.
Hranica s Maďarskom (445 km) bola na základe etnicko-historického princípu určená Trianonskou zmluvou z roku 1920 a modifikovaná v prospech Maďarska v roku 1940. V roku 1940 bola určená aj hranica s Ukrajinou (649 km) a Moldavskom (681 km) na severe a východe, kde Rumunsko prišlo o značnú časť územia, ako aj s Bulharskom (631 km) na juhu, kde sa doteraz vedú spory o územie južnej Dobrudže. Je zaujímavé, že z celkovej dĺžky 16 000 km hraníc v regióne strednej a juhovýchodnej Európy iba 420 km nebolo zmenených počas 20. storočia – Dunaj ako prirodzená hranica medzi Rumunskom a Bulharskom (Horga a Brie 2003). Hranica so Srbskom (544 km) na juhozápade bola výsledkom Mierovej zmluvy s Rakúskom v roku 1919 (Sageata 2003).
Na východe Rumunsku patrí 228 km pobrežia Čierneho mora, čo má, okrem iného aj z hľadiska cestovného ruchu, pre krajinu veľký význam.
Z hľadiska rozvoja a potenciálnej spolupráce je najperspektívnejšia predovšetkým hranica s Maďarskom, ktoré je v súčasnosti ako jediný susedný štát Rumunska členom EÚ. A to napriek dlhotrvajúcim národnostným sporom o územie, ktoré ešte ani dnes nie sú celkom vyriešené. Geopolitický význam polohy Rumunska sa zrejme zmení po vstupe krajiny do EÚ spolu s Bulharskom, plánovanom na rok 2007. Okrem prístupu k Čiernemu moru EÚ získa aj vyše 2000 km hraníc s takými politicky relatívne nestabilnými krajinami ako Ukrajina, Moldavsko, Juhoslávia, či Macedónsko, ktoré bude potrebné patrične zabezpečiť.
Z pohľadu kultúrnej rôznorodosti je Rumunsko vďaka svojej polohe veľmi pestrým konglomerátom stredoeurópskej civilizačnej úrovne, východoeurópskeho ortodoxného mysticizmu a balkánskej nefalšovanej spontaneity. Aj preto považujem problematiku trvalo udržateľného cestovného ruchu ako vhodnej alternatívy rozvoja a záruky zachovania týchto hodnôt v Rumunsku za nanajvýš aktuálnu.