V roku 2002 bolo na Slovensku v jadrových elektrárňach vyrobených 53 % elektrickej energie, 30 % v elektrárňach spaľujúcich fosílne palivo a zvyšných 17 % vo vodných elektrárňach. V porovnaní rokov 1997 a 2002 možno skonštatovať, že podiel elektrickej energie vyrobenej v jadrových elektrárňach sa zvýšil zo 45 % na spomínaných 53 %. Najvýznamnejší pokles zaznamenali tepelné elektrárne, ktorých výroba elektrickej energie klesla v tomto období z 38 % na 30 %. Podiel vodných elektrární na celkovom objeme vyrobenej elektrickej energie zostal v uvedenom období nezmenený. Trend poklesu využivania tuhých fosílnych palív pretrvával v celom období rokov 1997 – 2002. Celkový inštalovaný výkon jadrových elektrární v roku 2004 bol 2640 MW. Tepelné elektrárne dosahovali v roku 1997 inštalovaný výkon 2995 MW
Najvýznamnejšími využívanými neobnoviteľnými zdrojmi energie v Slovenskej republike sú:
- fosílne palivá – hnedé uhlie, čierne uhlie, zemný plyn, ťažký vykurovací olej
- jadrové palivá – urán
Nezastupiteľnú úlohu pri regulácii elektrizačnej sústavy SR majú najmä tepelné a vodné elektrárne. Energetické zdroje na báze obnoviteľných zdrojov energií (okrem vodných elektrární) hrajú v súčasnej energetickej bilancii Slovenska zanedbateľnú úlohu. Podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny bude aj v nasledujúcich rokoch približne na súčasnej úrovni. Rozhodujúcu úlohu budú aj naďalej zohrávať jadrové a tepelné elektrárne.
Nepriaznivý environmentálny vplyv energetiky je doteraz veľmi veľký, najmä čo sa týka vplyvu na ovzdušie. V roku 1998 sa elektrárne a teplárne podieľali na celkových emisiách SO2 45 % a na emisiách NOx 35 %. Dve najväčšie tepelné elektrárne v Novákoch a Vojanoch sa podieľajú na znečistení ovzdušia zo systémovej energetiky približne 75 % (CO a NOx) a 80 - 90 % (SO2 a tuhé emisie). Spaľovanie fosílnych palív spôsobuje 94 % emisií CO2 na Slovensku. Pozitívny je trend poklesu emisií všetkých znečisťujúcich látok do ovzdušia vďaka postupne realizovaným opatreniam na ekologizáciu produkcie. Veľkým environmentálnym a zároveň aj ekonomickým problémom súčasnosti aj budúcnosti bude ukončenie prevádzky a likvidácia jadrových elektrární a uloženie rádioaktívneho odpadu. Celkové náklady na tento proces sa v súčasnej energetickej politike odhadujú minimálne na 110 miliárd korún.