Parciálne písomné záznamy o pôdnom fonde predstavujú počiatky mapovej registrácie krajiny na Slovensku. Ako prvé to boli donačné listiny registrované v kráľovských knihách zachované do roku 1527, ktoré boli vlastne darovacími zmluvami. Podrobnejšia evidencia pôdy súvisela s pozemkovou reformou. Boli to urbáre
Prvý pokus o súpis pôdy v Uhorsku
Prvý pokus o súpis všetkej pôdy na území Uhorska za vlády Jozefa II. sa nedokončil. Po zrušení poddanstva v roku 1855 sa zaviedlo používanie pozemkových kníh, ktoré už zároveň chránili majetkové práva vlastníkov nehnuteľností. Od roku 1858 sa začali zostavovať katastrálne mapy v mierke 1 : 2 880, zisťuje sa aj spôsob využívania.(pozemkové katastre obsahovali meračský a písomný operát)
Vplyv agrárnych reforiem a kolektivizávia
Po druhej svetovej vojne však pozemkové reformy stratili svoj význam v dôsledku agrárnych reforiem a kolektivizácie. Ministerstvo poľnohospodárstva zaviedlo vlastnú registráciu v evidenčných listoch, nie však podľa pôvodných parciel. Návratom ku korektnej registrácii a evidencii pôdy bol až Kataster nehnuteľností z roku 1993.
Okrem katastrálnych máp, ďalším zdrojom informácii o využívaní krajiny sú topografické mapy (vojenské) – z rokov 1782 – 1784 a 1819 – 1858 v mierke 1 : 28 880 a z rokov 1875 – 1883 v mierke 1 : 25 000 – uložené vo Vojenskom archíve vo Viedni.
Významní autori tvorby máp
Prvý syntetický pohľad na priestorovú diferenciáciu využitia krajiny Slovenska poskytuje práca Kubijovyča (1932) – mapy (1 : 1 000 000) rozšírenia lesov, viníc, oráčin a pod. podľa prírodných oblastí. Podľa okresov boli štatistické údaje o využití pôdy kartograficky spracované v Atlase Republiky Československej z roku 1934.
Ďalšími autormi, ktorí sa zaoberali tvorbou máp využitia zeme boli Hromádka a Mazúr, ktorý je aj autorom mapy typov krajiny. Spolu s Krippelom integrovali údaje o využití zeme, osídlení a skladbe drevín so základnými prírodno-krajinnými jednotkami. Zelenský (1980) – lesná, poľnohospodárska a technizovaná krajina, vody neúžitky. Ivanička vychádzal z poľskej školy a Drdoš (1991) kládol dôraz na aktuálne problémy životného prostredia.
Moderné aktivity v oblasti mapovania
Najnovšie aktivity v oblasti mapovania krajinnej pokrývky (využitia krajiny) sú založené na údajoch DPZ a vykonávajú sa v Geografickom ústave SAV. (letecké panchromatické a multispektrálne snímky urobené komorami MSK-4 a MKF-6, farebné infračervené satelitné snímky – KFA-1000, multispektrálne satelitné snímky – KATE-140 a multispektrálne obrazové záznamy Landsat MSS a TM a SPOT HRV.
V súčasnosti existujú dva základné smery v prístupoch pri mapovaní krajinnej pokrývky a využitia zeme
- mapová prezentácia štatistických údajov o využití krajiny v rámci základných územných jednotiek (katastrov, okresov a pod.) - vychádza z tradícií správnej evidencie
- používa kartogramy a kartodiagramy - mapová prezentácia reálnych areálov tried využitia krajiny a krajinnej pokrývky
Využívanie 3 prístupov
- hodnotenie a generalizácia katastrálnych máp, máp poľnohospodárskych fariem alebo topografických máp
- terénne mapovanie krajinnej pokrývky a využitia krajiny
- využívanie údajov DPZ
Uvedené prístupy mapovania sa aplikujú väčšinou kombinovane. (napr. areály sú kombinované kartogramom, kartodiagramom) – Kostrowického škola. Bežná je tiež kombinácia dostupných podkladov s terénnou verifikáciou.