Hospodárstvo Estónska prešlo dlhým vývojom. Po prvej svetovej vojne (v období prvého samostatného štátu) Estónsko stratilo väčšinu svojho priemyselného potenciálu. Preto sústreďuje svoju pozornosť na poľnohospodársku produkciu, ktorej produkty mohlo exportovať do západnej Európy. V období rokov 1923 – 1924 sa pozornosť obrátila viac na domáci trh. Je dokončená železničná sieť, začalo sa využívanie horľavých bridlíc v priemysle.

Nasledujúca etapa vývoja je poznačená centralistickým plánovaním, typickým pre socialistický ZSSR, súčasťou ktorého sa Estónsko stáva po 2. svetovej vojne. Silne bol podporovaný rozvoj priemyslu (napr. strojársky – Tallinn, Tartu; chemický – Kochtla-Järve; textilný - Narva) a združstevňovanie poľnohospodárstva.

Obdobie po roku 1991 je obdobím transformácie estónskej ekonomiky. Prešla dlhým vývojom a je postavená na stabilnej mene, liberálnom obchode, liberalizácii cien, rýchlej privatizácii (uskutočnenej buď priamym konkurzným odpredajom alebo kupónovou privatizáciou) a efektívnej legislatíve.

V  júni 1992 Estónsko zavádza vlastnú konvertibilnú menu – estónsku korunu (EEK).  Koruna bola viazaná na nemeckú marku (výmenný kurz : 8 EEK za 1 DEM).  Po tom, čo Nemecko zaviedlo euro, EEK je viazaná na túto menu s výmenným kurzom 15,6466 EEK za 1 Euro. Rétorika vlády týkajúca sa zavedením eura sa nedávno zmenila. Estónsky premiér Andrus Ansip po prvý raz spochybnil termín prijatia novej meny plánovaný na 1. január 2007. Povedal, že tento krok „chce zrealizovať najskôr ako to bude možné“.

Podľa oficiálnych údajov Estónsko bojuje s vysokou infláciou, ktorá nespĺňa inflačné kritérium na zavedenie eura (Estónsko asi neprijme euro 1. januára 2007). Predchádzajúca zmena rétoriky vlády bola 27.4. 2006  potvrdená. Estónsko sa oficiálne vzdalo svojho cieľa prijať jednotnú menu euro 1.januára 2007. Teraz sa bude snažiť o prijatie eura do 1. januára 2008. Dôvodom je vysoká inflácia.

Napriek počiatočným ťažkostiam, v roku 1995 Estónsko dosahuje prvý krát hospodársky rast. Prispela k tomu vo veľkej miere daňová reforma. Zavedením rovnej dane (ako v prvej krajine v Európe) v roku 1994 na 26 % -nú úroveň sa podľa zdroja „rozprúdili stojaté vody v Estónsku“. Zaujímavosťou je nulová daň zo zisku, ak sa zisk reinvestuje. Estónska ekonomika odvtedy začala prudko rásť. Do roku 2007 Estónsko plánuje znížiť daň z 26 % na 20 %.

Hospodársky rast tak stúpal každoročne približne o 6 %. V roku 2005 dosahoval hodnotu 9,8 % a prognózy na ďalšie dva roky stanovujú rast na približne 7 %. V Estónsku sa tiež objavujú regionálne disparity na základe ukazovateľa HDP.

Severné Estónsko- kraj Harju dosahuje v priemere až 152 % z celkového priemeru Estónska.
Veľké ekonomické centrum Estónska - Tallinn priťahuje pracovnú silu, čo sa následne odráža na tvorbe HDP regiónu.
Naopak, región s najnižšou hodnotou regionálneho HDP dosahuje 59 % z celkového priemeru Estónska (Ida – Viru kraj, severovýchodné Estónsko). Miera inflácie má v globále tiež klesajúcu tendenciu.

Po zavedení stabilnej meny v Estónsku sa podarilo znížiť mesačnú infláciu na hranicu 80 %, zatiaľ čo v predchádzajúcom období dosahovala výšku 1 076 %. Postupne sa znižovala na 47,7 % v roku 1994, 4 % v roku 2000. V roku 2004 bola miera inflácie 3 %. Oproti roku 2003 to bol mierny nárast ako dôsledok vstupu Estónska do EÚ a následným zvýšením cien niektorých produktov. Inflácia v roku 2005 dosahovala 4 % ale je predpokladaný pokles na 3,4 % v roku 2006.

Zmeny po roku 1991 vyvolali zvyšovanie nezamestnanosti. Na začiatku bola zmierňovaná do určitej miery reguláciou štátu, v roku 1993 dosahovala 1,9 %. V januári 1994 dochádza k ďalšiemu zvyšovaniu, na 2,3 %. Postupne sa miera nezamestnanosti zvyšovala, až dosiahla maximum v roku 2000 – 13,6 %. Od tohto roku dochádza opäť k poklesu, v roku 2003 na 10,0 % a v roku 2005 dosiahla miera nezamestnanosti 7,9 %. Z priestorového hľadiska, najvyššiu mieru nezamestnanosti dosahujú kraje Ida-Viru, Jögeva a Pölva (na východe Estónska) a najnižšiu mieru nezamestnanosti dosahuje kraj Saare.

Priemerný mesačný zárobok Estóncov v prvom štvrťroku 2006 dosahoval 8 591 EEK (549 EUR). V porovnaní s prvým kvartálom 2005 išlo o 15,7 %-tný nárast. V porovnaní s národným priemerom, najviac zarábajú zamestnanci zamestnaní v odvetví finančného sprostredkovania (20 601 EEK), najmenej zamestnanci hotelových a reštauračných zariadení (5 424 EEK).

Odporúčané weby