Jaskyne sú skutočnými klenotmi prírody. Horninové prostredie, nezvyčajné pôsobenie vody, svojrázne podzemné tvary a výplne, osobitná klíma, nálezy osídlenia a pamiatok človeka, pozostatky zvierat z dávnej minulosti i súčasná fauna vytvárajú pestrú a pre väčšinu z nás záhadnú mozaiku sveta jaskýň.

Neobyčajná početnosť výskytu jaskýň na pomerne malom území v srdci Európy, ich neopakovateľné prírodovedné a estetické hodnoty vytvárajú zo Slovenskej republiky jaskyniarsku krajinu svetového významu.

Výskyt jaskýň na území Slovenska

Na Slovensku je známych vyše 3800 jaskýň, najviac v Slovenskom krase, Nízkych Tatrách, Spišsko-gemerskom krase (Muránska planina, Slovenský raj), Veľkej Fatre, Západných, Vysokých a Belianských Tatrách.

Sprístupnených je len 12 jaskýň – Belianska jaskyňa, Bystrianska jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa, Domica, Driny, Gombasecká jaskyňa, Harmanecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa a Važecká jaskyňa. (Bojnická jaskyňa sa navštevuje v rámci prehliadky historického objektu). Všetky sprístupnené jaskyne sú vyhlásené za národné prírodne pamiatky.

Na základe spoločného slovensko-maďarského projektu Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu boli v decembri 1995 Ochtinská aragonitová jaskyňa, Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa uznané za súčasť svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

V roku 2000 bol tento projekt v austrálskom Cairns rozšírený o Dobšinskú ľadovú jaskyňu so Stratenskou jaskyňou. Vyžadujú si osobitú ochranu, starostlivosť i prezentáciu ako neoceniteľných a nenahraditeľných hodnôt celosvetového významu.

Správa slovenských jaskýň

Ochranu i prevádzku sprístupnených jaskýň v Slovenskej republike zabezpečuje Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši ako odborná organizácia ochrany prírody rezortu Ministerstva životného prostredia SR.

Charakteristika jaskýň Slovenska

Gombasecká jaskyňa

Medzi najvýznamnejšie jaskyne Slovenského krasu patrí Gombasecká jaskyňa. Známa je najmä výskytom sintrových brčiek – tenkých trubicových stalaktitových útvarov. Nachádza sa v kaňone Slanej medzi Rožňavou a Plešivcom. Jaskyňa bola objavená v roku 1950 a sprístupnená už v roku 1955 v dĺžke 285 m.

Dobšinská ľadová jaskyňa

V doline Hnilca sa nachádza ďalšia jaskyňa Slovenského krasu - Dobšinská ľadová jaskyňa. Charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne vo svete. Bola objavená v roku 1870 a už o rok neskôr bola i sprístupnená verejnosti. V roku 1887 bola prvou elektricky osvetlenou jaskyňou vo vtedajšom Uhorsku. K jaskyni vedie 470 m dlhý náučný chodník.

Jasovská jaskyňa

Jasovská jaskyňa sa nachádza v národnom parku Slovenský kras. Okrem bohatej sintrovej výzdoby a pozoruhodnýcmi skalnými tvarmi tu bolo pozorovaných i 19 druhov netopierov.

Jaskyňa je známa i archeologickými nálezmi, ktoré dokazujú jej krátkodobé osídľovanie v kamennej, bronzovej, železnej a rímskej dobe.

Prehliadková trasa v Jasovskej jaskyni meria 550 m. Vďaka liečivému účinku aerosólu v jaskynnom ovzduší sa od roku 1995 využíva aj na speleoklimatické pobyty.

Domica

Medzi jaskyne Slovenského krasu patrí i Jaskyňa Domica. Je najvýznamnejším jaskynným náleziskom bukovohorskej kultúry z neolitu (4000 rokov pred n.l.). Unikátny je i nález hrotu oštepu zo starej doby kamennej spred 35 000 rokov.

Stará Domica bola známa oddávna. Pokračovanie jaskynných priestorov bolo objavené v r. 1926. Sprístupnená bola od roku 1932, vrátane podzemnej plavby. V súčastnosti sprístupnené časti merajú 1315 m, z toho plavba 140 m.
Tieto jaskyne ležia v CHKO Biosférické rezervácie Slovenský kras.

Ochtinská aragonitová jaskyňa

Ochtinská aragonitová jaskyňa sa nachádza v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štítnikom. Na svete je známych niekoľko jaskýň s väčším množstvom aragonitovej výplne i väčšou dĺžkou.

Keďže však nie sú prístupné širšej verejnosti, podľa mnohých odborníkov je Ochtinská aragonitová jaskyňa najkrajšou sprístupnenou aragonitovou jaskyňou na svete a patrí medzi niekoľko hlavných lokalít výskytu jaskynného aragonitu.

Jaskyňa bola objavená náhodne pri razení geologickej prieskumnej štôlne v roku 1954. Pre verejnosť bola otvorená v roku 1972. Z celkovej dĺžky 300 m je sprístupnených 230m.

Belianska jaskyňa

Na území Tatranského národného parku v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry leží Belianska jaskyňa. Z jej celkovej dĺžky je 1752 m je sprístupnených 1135 m. Predné časti jaskyne poznali zlatokopi už v prvej polovici 18 stor. Sprístupňovaná bola po častiach už od r. 1882. V hudobnej sieni sa konajú koncerty.

Važecká jaskyňa

Podzemnou klenotnicou horného Liptova je Važecká jaskyňa. Nachádza sa na styku Kozích chrbtov s Liptovskou kotlinou. Známa je vďaka výskytu bohatej kvapľovej výzdoby, nálezmi kostí jaskynných medveďov a vzácnou jaskynnou faunou.

Vstupná sieň bola tamojším obyvateľom známa od dávna, ale pokračovanie jaskynných priestorov objavili v roku 1922. Verejnosti bola sprístupnená už v roku 1934. Dĺžka sprístupnených častí je 235 m.

Demänovské jaskyne

Demänovské jaskyne (Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa) ležia na severnej strane Nízkych Tatier v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina na území Národného parku Nízke Tatry.

Demänovská jaskyňa slobody je najvnaštevovanejšia jaskyňa na Slovensku. Má bohatú sintrovú výplň. Bola objavená v r. 1921. Od roku 1993 sa tu vykonávajú ozdravovacie speleoklimatické pobyty.

Dĺžka sprístupneného úseku je 1800 m. Demänovská ľadová jaskyňa bola známa od nepamäti. Nazývala sa tiež Dračia jaskyňa, kvôli nálezu kostí jaskynného medveďa, pokladaných za kosti draka. Jej ľadová výplň sa vyskytuje v spodnej časti jaskyne.

Bystrianska jaskyňa

Klenotom Horehronského podolia je Bystrianska jaskyňa. Okrem zaujímavého vývoja podzemných priestorov, výskytu sintrovej výplne sa vďaka priaznivým klimatickým podmienkam využíva i na speleoterapickú liečbu.

O otvore do jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna, ale do podzemia sa odvážili vstúpiť až v roku 1923. V terajšom stave je jaskyňa sprístupnená od roku 1968. Dĺžka sprístupnených častí Bystrianskej jaskyne je 490 m.

Harmanecká jaskyňa

V doline Harmanca v južnej časti Veľkej Fatry sa nachádza Harmanecká jaskyňa. Známa je bohatou sintrovou výzdobou. Je jednou z najvýznamnejších zimných kolónií netopiera obyčajného na Slovensku.

Vstupný priestor bol tamojším obyvateľom známy od nepamäti. Do ďalších priestorov sa preniklo v r. 1932. Od roku 1950 je sprístupnených 720 m.

Jaskyňa Driny

V CHKO Malé Karpaty sa nachádza Jaskyňa Driny s bohatou sintrovou výzdobou. Bola objavená v r. 1930 a pre verejnosť otvorená v r. 1935. V súčastnosti je sprístupnených 410 m.

Odporúčané weby