V ostatných rokoch veterná energetika sveta zaznamenala obrovský rozvoj s ročným nárastom výkonu vyše 30 %. Moderné veterné turbíny produkujú minimum hluku a sú akceptovateľné aj okolím. Zdrojovou bázou je vietor, ktorý sa transformuje pomocou veterných agregátov väčšinou na elektrickú energiu, niekedy aj na mechanickú energiu na čerpanie vody.
Slovensko má skromný potenciál veternej energie (600 GWh/r) oproti prímorským štátom. Základným kritériom pre odhad potenciálu môže byť priemerná rýchlosť vetra. Vo všeobecnosti sú vhodné pre využitie veternej energie horské oblasti, najmä hrebeňové polohy a sedlá s málo zvlneným reliéfom v okolí a bez lesného porastu.
U nás je málo vhodných lokalít k inštalácii veterných turbín, kde by priemerná rýchlosť vetra dosahovala aspoň 5 m/s. K najvhodnejším oblastiam u nás patrí teda napr. hrebeň Nízkych Tatier, Slov.Rudohoria, Malých a Bielych Karpát, Malej a Veľkej Fatry. Dobré veterné podmienky sú často v chránených územiach prírody. Celková efektívna plocha územia vhodného pre realizáciu veterných turbín je len 0,5 % plochy SR.
Prvý veterný park Cerová (Malé Karpaty) s výkonom 2,4 MW (4 x 660 kW) je v prevádzke od októbra 2003. Stavba bola financovaná do výšky cca 60 % nákladov z fondu PHARE. Ďalšia veterná elektráreň na Ostrom vrchu (Myjava) s výkonom 500 kW bola daná do skúšobnej prevádzky v júli 2004 a dokončuje sa výstavba veterného parku Skalité (Kysuce) o kapacite 4 x 500 kW. Náklady na inštaláciu vychádzajú okolo 45 mil. Sk/MW. Pripravujú sa ešte projekty veternej elektrárne pri Kunešove – okres Žiar nad Hronom, a na Besníku – pri Telgárte.