Štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny vykonáva Ministerstvo životného prostredia SR v Bratislave, ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny, Slovenská inšpekcia životného prostredia (člení sa na 4 hlavné inšpektoráty - ochrany vôd, ochrany ovzdušia, inšpektorát v odpadovom hospodárstve a inšpektorát ochrany prírody - so sídlom v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici a Košiciach), krajský úrad životného prostredia, obvodný úrad životného prostredia a obec. Štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny vykonáva aj Štátna veterinárna a potravinová správa.
Ministerstvo životného prostredia priamo riadi Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP) v Bratislave, krajské a obvodné úrady životného prostredia
Odborné organizácie ochrany prírody a krajiny
Štátna ochrana prírody (ŠOP): v roku 2001 MŽP SR zjednotilo bývalé odborné organizácie štátnej ochrany prírody kompetentné za manažment národných parkov, chránených krajinných oblastí a ostatnú krajinu do jednej centrálnej odbornej organizácie - Štátnej ochrany prírody so sídlom v Banskej Bystrici. Táto sa vnútorne člení na Centrum ochrany prírody a krajiny Banská Bystrica, Regionálnu správu ochrany prírody a krajiny Bratislava, Regionálnu správu ochrany prírody a krajiny Prešov, správy 9 národných parkov a správy 14 chránených krajinných oblastí. V nadväznosti na možnú dynamiku ďalšieho územnosprávneho členenia Slovenska možno považovať organizačnú štruktúru štátnej ochrany prírody za otvorený systém.
Správa Slovenských jaskýň (SSJ) v Liptovskom Mikuláši je ústrednou odbornou organizáciou MŽP SR pre starostlivosť o jaskyne. Spolupracuje a usmerňuje činnosť Slovenskej speleologickej spoločnosti pri výskume, prieskume a manažmente krasových javov. Spolupracuje so správami národných parkov a CHKO, na území ktorých sú sprístupnené a nesprístupnené jaskyne a iné krasové javy. Správa zabezpečuje starostlivosť o všetky druhy krasových javov. Každá sprístupnená jaskyňa je samostatnou náučnou lokalitou. Správa spolupracuje so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Súčasťou Správy slovenských jaskýň je 12 sprístupnených jaskýň: Driny, Demänovská ľadová jaskyňa, Demänovská jaskyňa Slobody, Bystrianska, Važecká, Domica, Gombasecká, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Jasovská, Harmanecká, Belianska a Dobšinská ľadová jaskyňa. Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny každá jaskyňa patrí do kategórie prírodnej pamiatky a sprístupnené jaskyne patria do kategórie národnej prírodnej pamiatky.
Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva (SMOPJ) v Liptovskom Mikuláši je odbornou organizáciou MŽP SR. Jeho hlavnou náplňou je zber a archivovanie dokumentácie ochrany prírody a jaskyniarstva. Významným poslaním je environmentálna výchova prostredníctvom muzeálnych exponátov a organizovania výstav, seminárov a odborných výchovných podujatí.
Zoologická záhrada Bojnice (ZOO) je odbornou organizáciou MŽP SR. Jej poslaním je zachovanie a záchrana ex situ genetického fondu kriticky ohrozených a chránených druhov živočíchov pre potreby vedeckého výskumu, dokumentácie a environmentálnej výchovy.
Medzi odborné organizácie vo vzťahu k ochrane životného prostredia, ktoré priamo riadi Ministerstvo životného prostredia SR patria:
- Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) so sídlom v Banskej Bystrici, ktorá sa vnútorne člení na 10 centier.
- Slovenské banské múzeum (SBM) v Banskej Štiavnici, ktorého hlavným poslaním je zber, archivácia a výskum dokumentácie vo vzťahu k banskej činnosti na Slovensku.
Mimovládne organizácie ochrany prírody a krajiny na Slovensku
Významnú pomoc štátnym organizáciám ochrany prírody a krajiny v starostlivosti o chránené územia a ekosystémy poskytujú mimovládne organizácie. V spolupráci s odbornými organizáciami ochrany prírody niektoré z nich vykonávajú starostlivosť na základe výsledkov vlastných výskumných projektov, finančne podporovaných prevažne zo zahraničia.
K najaktívnejším patria členské organizácie Svetovej únie ochrany prírody - IUCN. Zo Slovenska sú členmi IUCN:
Združenie národných parkov a chránených území Slovenska so sídlom v Tatranskej Lomnici, ktoré vzniklo v roku 1991 za účelom neformálnej spolupráce v oblasti manažérskej, výskumnej a monitorovacej činnosti. Združenie je členom Asociácie karpatských národných parkov so sídlom v Tatranskej Lomnici - mimovládna organizácia združujúca správy národných parkov Karpát.
Ipeľská únia so sídlom v Šahách - mimovládna organizácia s regionálnou činnosťou ochrany prírody a krajiny v pohraničnej oblasti s Maďarskom. Aktívnu prácu vykonáva v oblasti starostlivosti o mokrade a vodné ekosystémy. Významnou je jej výchovná činnosť v medzinárodnom meradle (hlavne s maďarskými mimovládnymi organizáciami).
Daphne, inštitút aplikovanej ekológie, so sídlom v Bratislave, rozvíja a realizuje aplikovaný výskum a ochranu najmä mokradi, podieľa sa na zvyšovaní informovanosti verejnosti a jej zapájaní do riešenia konkrétnych environmentálnych problémov, rozvíja nové prístupy k štúdiu ekosystémov a ich aplikácii v praxi. Významnou mierou sa podieľa na environmentálnej výchove a na edičnej a vydavateľskej činnosti.
Slovenská ekologická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied (SEKOS) je mimovládnou členskou organizáciou IUCN. Organizuje vedecké konferencie a seminára v oblasti aplikovanej ekológie a dosiahnuté vedecké poznatky publikuje vo vedeckých a odborných časopisoch. Poskytuje významnú metodickú pomoc v oblasti ekológie a starostlivosti o ekosystémy. Svojou náplňou vedeckej činnosti inklinuje k základnému a aplikovanému výskumu, ktorého výsledky aplikuje v tvorbe koncepčných materiálov pre starostlivosť o ekosystémy.
Z ďalších vedeckých spoločností pri SAV k rozvoju teórie a praxe ochrany prírody významne prispieva svojimi vedeckými poznatkami Slovenská botanická spoločnosť pri SAV a Slovenská zoologická spoločnosť pri SAV.
V oblasti ochrany životného prostredia významnou mimovládnou organizáciou celoslovenského významu je Spoločnosť pre trvalo udržateľný život (STUŽ) so sídlom v Bratislave.
Strážcovia chránených území SR sa združili do Asociácie strážcov Slovenska, ktorá je členkou Svetovej federácie rendžerov.
Z regionálnych mimovládnych organizácií významnejšou mierou na praktickom usmerňovaní a výchove k trvalo udržateľnému životu a na praktickej starostlivosti o chránené územia a ekosystémy sa podieľajú: A - projekt v Liptovskom Hrádku s ťažiskom činnosti v regióne Liptova, Lesoochranárske zoskupenie VLK v Tulčíku s ťažiskom na východnom Slovensku (podstatnou mierou sa pričinili o ekologizáciu lesníckych činností v chránených územiach), Deti Zeme s ťažiskom vo výchove mládeže k ochrane životného prostredia, niektoré základné organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny a ďalšie mimovládne organizácie..
K riešeniu praktických problémov ochrany životného prostredia (menej ochrany prírody a krajiny) prispievajú početné mimovládne organizácie, ktoré po novembri 1989 vytvorili tretí sektor. Medzi najaktívnejšie a najznámejšie patrí Greenpeace, EKOPOLIS, ETP Slovensko a ďalšie. Veľmi účinnú podporu mimovládnym organizáciám v oblasti informácií o možnosti získavať projekty praktickej činnosti ochrany prírody a životného prostredia poskytuje Regionálne environmentálne centrum (REC) v Bratislave, ktoré je súčasťou Regionálneho environmentálneho centra pre krajiny strednej a východnej Európy REC v Szentendre (Maďarsko). REC Bratislava vydáva informačný bulletin v slovenskom jazyku.