Pod pojmom kvalita pôdy môžeme chápať jej produkciu a úrodnosť. Kvalita závisí od množstva oxidov rozpustených vo vodnom roztoku. Horčík a vápnik na seba viažu iné látky a potom ich vo forme mikroelementov pomaly uvoľňujú do prostredia a do potravinových reťazcov.
Antropogénna kontaminácia:
- vzduchom: ako spad z priemyselných závodov. Existuje asi 8 oblastí zdevastovaných (okolie Bratislavy a Košíc, Žiarská kotlina, strdné považie, spišské rudohorie, gemer, horná nitra, trojuhoľník Strážske-Humenné-Vranov nad Topľou)
- vodou: splachovaním odpadových vôd do vodných tokov z priemyselných podnikov a presak poľnohospodárskych hnojív
Hygienické pôdy sú všetky karbonátové pôdy a pôdy, ktoré sa vápnia
- okolie Bratislavy: ťažké kovy, dusičnany
- horná Nitra: síra, arzén
- okolie Košíc: všetko a ťažké kovy
- gemerské s pišské rudohorie
- trojuhoľník Strážske-Humenné-Vranov nad Topľou: karcinogény
- žiarska kotlina
Neproduktívne funkcie pôdnej pokrývky: zachovanie genofondu, archeologická, stavebná potravinová produkcia
Ťažké kovy ako napr. olovo, ortuť, vanád, wolfrám, tytán, molybdén, chróm, nikel, kadmium sú nasávané hrubšími koreňmi a prechádzajú cez pletivo do semien plodov
NO2 dusitan: forochemicky labilný, pri rozpade sa viaže na krvné farbivo
- náročné na dusičnany: reďkovka, kaleráb, šalát, špenát, tekvica, cukina, cvikla
- stredne náročné: petržlen, mrkva...koreňová zelenina, uhorka, melón
- nenáročné: strukoviny
v kyslom prostredí dusičnany nie sú mobilné