Prirodzený pohyb obyvateľstva je výsledkom natality a mortality. Po skončení 1. sv. vojny a po vzniku Československa bol apomerne priaznivá a optimistická situácia. Prirodzený prírastok dosahoval hodnotu 17,1‰. Vďaka vysokej natalite sa zaznamenali všetky slovenské okresy nárast počtu obyvateľov. Odvtedy až po rok 1938 natalita klesala na hodnotu 21,7 ‰. Úmrtnosť vďaka zlepšenej lekárskej starostlivosti tiež klesala a dosiahla minimálnu hodnotu 13,3 ‰. Keďže natalita klesala oveľa rýchlejšie ako mortalita, znižovala sa hodnota prirodzeného prírastku kedy dosahoval hodnotu 8,4 ‰.
Počas 2. sv. vojny prirodzený prírastok klesol na 4,2 ‰. Hneď po ukončení 2. sv. vojny sa zvýšila sobášnosť a následne pôrodnosť, ktorá dosahovala 26 –28 ‰. V období medzi rokmi 1950 –1956 presahoval prirodzený prírastok hodnotu 17 ‰. Na prelome 60 – tých a 70 – tých rokov klesol prirodzený prírastok pod 10 ‰. Do veku uzatváranie sobášov totiž nastúpili generačne slabšie ročníky z obdobia hospodárskej krízy v 30 –tých rokoch. V 70. rokoch prirodzený prírastok vystúpil nad 10 %o až 11 %o.
Od roku 1980 už dochádza k postupnému znižovanie pôrodnosti pri zhruba rovnakej úmrtnosti. V roku 2001 dosiahol prirodzený prírastok zápornú hodnotu –0,2 ‰ a v nasledujúcich rokoch 2002,2003 zostal záporný –0,1 ‰.
Pri porovnaní prirodzeného prírastku s členmi EÚ vidíme, že najvyššie záporné hodnoty prirodzeného prírastku majú Lotyšsko (-5,3 ‰), Estónsko (-3,9 %o) a Litva (-3,2 ‰). Vysoký úbytok má Česko (-1,5 ‰), Maďarsko (-3,5‰).
Najväčší prirodzený prírastok v rámci krajov vykazuje kraj Žilinský (1,0‰ a Prešovský (3,5 ‰) a prirodzený úbytok vykazuje kraj Nitriansky (-2,8 ‰), Trenčiansky (-1,9 ‰) a Banskobystrický (-1,5 ‰).
Okresy s najvyšším prirodzeným prírastkom sú Námestovo (8,0 ‰), Kežmarok (8,0 ‰), Sabinov (6,5 ‰). Medzi okresy s prirodzeným úbytkom patria okresy Bratislava I (-6,4 ‰), Myjava (-5,9 ‰), Trenčianske Teplice (-5,4 ‰) a Sobrance (-5,0 ‰).
Najväčšiu pôrodnosť dosahujú Prešovský kraj (11,9 ‰), Košický Kraj (11,5 ‰) a Žilinský kraj (10,1 ‰). Najnižšia pôrodnosť je v Trenčianskom kraji (7,9 ‰) a Nitrianskom kraji (8,3 ‰).
Na území Slovenska sa prejavuje 2. demografická revolúcia so svojimi obrátenými hodnotami v rodine. Na 1. mieste v hodnotách už nieje dieťa, 2. manželstvo a 3. osobné záujmy a kariéra, ale na 1. miesto sa dostávajú osobné záujmy a kariéra, 2. miesto partnerské spolužitie a na 3.miesot dieťa. Zvyšuje sa tiež vek sobášených. V roku 2003 bol priemerný vek mužov vstupujúcich do manželstva 29,5 roka a u žien 26,5 roka.