V Spojených štátoch sa v súčasnosti nachádza 6 miliónov ilegálnych prisťahovalcov zo susedného Mexika. Každoročne sa ďalší milión ľudí snaží hranice prekročiť bez potrebných dokladov. Niektorí z nich sa na cestu za lepším životom vydávajú už po niekoľký raz. Nie vždy sa snaha o nelegálne prekročenie hranice vyplatí. Len v minulom roku zomrelo na hranici medzi Mexikom s Spojenými štátmi 473 osôb.
Hoci Washington v rétorike zameranej proti imigrácii nepovoľuje, nelegálni imigranti chytení na hraniciach s Mexikom sa nemusia takmer vôbec obávať právneho postihu (Nezákonný vstup do krajiny je vo federálnom zákone definovaný ako priestupok, ktorý sa prvý raz trestá pokutou a odňatím slobody do šiestich mesiacov. Druhýkrát až dvoma rokmi vo väzení. Tí, ktorí už boli trestaní, môžu dostať od 10 do 20 rokov). Z celkového počtu zatknutých imigrantov vyviazlo v období od začiatku októbra 2000 do konca septembra 2005 bez súdneho postihu za nelegálny vstup do krajiny až 98 percent z nich.
Takmer 5.3 milióna nelegálnych imigrantov jednoducho po zadržaní previezli cez Rio Grande a tam ich prepustili. Mnohí z nich sa o nelegálne prekročenie hraníc pokúsili opakovane. Hoci sa počet imigrantov, ktorých ročne tresne stíhajú, za spomínané päťročné obdobie strojnásobil, stále to predstavuje necelé tri percentá z celkového počtu zatknutých. Federálni žalobcovia sú pod politickým tlakom, aby trestne stíhali viac imigrantov. Experti na imigráciu však tvrdia, že máloktorý politik reálne navrhuje, aby trestne stíhali každého chyteného na mexickej hranici. Keďže každoročne sa z Mexika pokúsi do USA dostať viac ako milión imigrantov, takéto opatrenia by mali za následok zaplnenie väzníc, rozvrátenie rozpočtu ministerstva spravodlivosti a paralýzu súdnictva. Namiesto toho ministerstvo uprednostňuje selektívnejšie stratégie, to znamená, že sa zameriava na prevádzačov a imigrantov s trestným záznamom.
V súčasnosti tiež prebieha búrlivá diskusia ohľadom opevnenia hraníc s Mexikom. Od 90. rokov 20. storočia boli na rôznych miestach, pozdĺž prašnej, 3141 kilometrov dlhej hranice vybudované ploty, steny a zátarasy. Cieľom má byť spomalenie mohutnej vlny ilegálneho prisťahovalectva. V roku 2007 bol dokončený opevnený úsek v dĺžke 455 kilometrov a v roku 2008 sa plánuje postaviť ďalších 1070 kilometrov. V Arizone, štáte s najväčším počtom nelegálnych prechodov cez hranice, bolo už postavených 105 kilometrov bariér. V malom mestečku Naco s 800 obyvateľmi v štáte Arizona sa tak napríklad, podľa hraničnej stráže postavený múr, spolu s dokonalejšou sledovacou technikou zaslúžil o to, že počet zadržaných ilegálnych prisťahovalcov klesol za rok 2006 o polovicu. Pred zavedením týchto opatrení často počet ilegálnych migrantov ktorí tu denne prešli prevyšovali počet obyvateľov mestečka.
Hranicu medzi Spojenými štátmi a Mexikom obidve krajiny vždy prísne sledovali, spočiatku sa však Mexičania presúvali na sever podľa potreby. Cieľom hraničnej kontroly na americkej strane, ktorá vznikla v roku 1904, bolo v prvom rade zadržať nelegálnych prisťahovalcov z Ázie. Neskôr takmer 900 000 Mexičanov legálne vstúpilo do USA, aby unikli úskaliam vtedajšej revolúcie. Nízka populácia obidvoch krajín a potreba pracovnej sily na americkom juhozápade nerobila z tejto migrácie po desiatky rokov nijak problematickú záležitosť. Prúd ilegálnych prisťahovalcov prudko zosilnel začiatkom 90. rokov minulého storočia po prijatí Severoamerickej zóny volného obchodu – dohody, ktorá mala ukončiť nelegálne prisťahovalectvo, ale spôsobila odchod miliónov mexických roľníkov a mnohých pracovníkov v drobnom priemysle.