Štáty Európskej únie sú dlhodobo jednými z hlavných cieľových regiónov migrantov z rôznych častí sveta. Migranti však pri vstupe do členských štátov Európskej únie nevyužívajú len legálneho postupu, ale vo veľkej miere prichádzajú nelegálne. Závažnosť nelegálnej migrácie je dôsledkom nielen jej rozsahu, ale tiež z jej väzieb na organizovaný zločin a sním spojené bezpečnostné riziká vrátane terorizmu. Rizikom ilegálnej migrácie nie je iba nezákonný zisk organizátorov, neľudské podmienky transportovaných, ale aj ekonomické a sociálne dopady tejto činnosti pre celú spoločnosť „hostiteľského“ štátu.
Vzhľadom k povahe nelegálnej migrácie je veľmi ťažké určiť presný počet nelegálnych migrantov na území Európskej Únie. Odhady sa pohybujú v rozmedzí 3 až 6 miliónov osôb.V priebehu roku 2005, podobne ako v rokoch predchádzajúcich, vstúpilo na územie Európskej únie približne 500 000 nelegálnych migrantov. V súčasnosti najvyššie počty ilegálnych prisťahovalcov uvádza Nemecko. Podľa najvyšších odhadov je tu 1,5 milióna usadených ilegálnych cudzincov. Aj stredná úroveň nemeckého odhadu sa pohybuje okolo 1 milióna osôb, čo je napríklad maximálny odhad pre Taliansko a Grécko. Britské úrady odhadujú, že na území Veľkej Británie žije aj v minimálnom odhade okolo 1 milióna cudzincov ilegálne .
Na konci pomyselného rebríčka nájdeme Írsko a Rakúsko, kde sa uvádza maximálne niekoľko desiatok tisíc (10 – 100tis.) osôb. Dôležitým okamžikom spoločného európskeho boja proti ilegálnemu prisťahovalectvu je určenie štatistických zdrojov obsahujúcich relevantné údaje k počtu ilegálnych cudzincov, zákonné vymedzenie problému a zjednotenie štatistických metód umožňujúcich odhady veľkosti a dynamiky migračných prúdov. Odhady počtov ilegálnych prisťahovalcov sa opierajú o dokladované počty cudzincov zadržaných na štátnej hranici.
Najvyššie počty zadržaných cudzincov za rok 2001 uviedla v rámci EÚ Veľká Británia (47 000), SRN (45 000) a Francúzsko (44 800). Dôležitým faktorom a indikátorom národnostného zloženia zadržaných cudzincov je aj veľkosť už skorej usadených národnostných minorít v hostiteľských krajinách. S ohľadom na tradične nepríliš systematický a nedôsledný postoj, predovšetkým južných štátov Európskej únie pri ochrane hraníc Únie a kontrole cudzincov vo vnútrozemí, nie je možné však uvádzané čísla jednoznačne interpretovať. Neúplné údaje o počtoch zadržaných cudzincov v Španielsku (19 900), Taliansku (20 000) a Grécku (41 000), vysvetľované zložitou kontrolou pobrežia týchto zemí, môžu len mierne ilustrovať skutočné počty, smery, alebo cieľa migračných tokov.
Celkové odhady novoprichádzajúcich ilegálnych migrantov, založené na počtoch zadržaných cudzincov na hraniciach Európskej únie, žiadateľov o azyl, či cudzincov zadržaných vo vnútri EÚ s neplatnými vízami, sa podľa rôznych odhadov pohybujú od 350 000 až do 700 000 osôb za rok. Z použitých podkladov je zrejmé, že v jednotlivých štátoch takto odhadované počty tvorili v roku 2001 obvykle o 100% vyššie hodnoty, než aké sú uvedené pri počtoch skutočne zadržaných cudzincov na ich hraniciach.
Výnimočné postavenie tu zaujíma Taliansko, kde odhadovaný počet ilegálnych migrantov, ktorý vstúpili na jeho územie sa odhaduje na 100 000 osôb / rok. Vo Veľkej Británii a Nemecku sa odhaduje ilegálny vstup 95 000, resp. 90 000 cudzincov, v Rakúsku a Holandsku asi 50 000 osôb za rok.
V prípade nových pristupujúcich členských štátov Európskej únie sú odhadované rozdiely medzi počtom zadržaných a skutočným počtom prichádzajúcich ilegálnych migrantov rovnako vysoké. Možno očakávať, že najmä v Poľsku, ktoré aj napriek existencii veľmi dlhej geograficky ľahko priepustnej východnej hranice uvádza len 6 100 zadržaných cudzincov (2001), pritom ich počet má klesajúcu tendenciu (4 900 v roku 2002), budú skutočné počty tranzitujúcich cudzincov ďaleko vyššie. Poľsko, podobne ako Slovinsko, Slovensko a Maďarsko sa vďaka svojej polohe stali dôležitou súčasťou migračných koridorov, ktoré sú ovládané medzinárodnými zločineckými organizáciami.
Významne početnou kategóriou ilegálnych prisťahovalcov tvoria cudzinci, ktorí vstúpili na územie daného štátu legálne, na základe udeleného vstupného víza. Bez ohľadu na účel ich vstupu (študijné vízum, turistické a pod.), dochádza často k následnému prekročeniu doby oprávneného pobytu. Podiel zadržaných cudzincov, ktorí sa zdržovali na území SRN (2001), po uplynutí povolenej doby bol 60% z celkového počtu zadržaných ilegálnych migrantov. V Grécku (2001) bol ich podiel 20%. Takmer 50% cudzincov zadržaných pri ilegálnom prechode poľsko-nemeckej hranice (2003), vstúpilo na územie Poľska legálne.