Obec Betlanovce nachádzajúca sa na rozhraní Slovenského raja, Slovenského rudohoria a Hornádskej kotliny sa radí svojou rozlohou síce k nie veľkým, ale zato historicky významným obciam. Obec sa rozprestiera v západnej časti okresu Spišská Nová Ves, v ochrannom pásme Národného parku Slovenský raj.
V roku 1725 sa obec stala hlavným sídlom stolice X. spišských kopijníkov. Z obce pochádza šľachtický rod Thurzovcov a je rodiskom J. Majkuta, známeho krajinomaľbami Slovenského raja.
Spoločné katastrálne hranice má s obcami Hrabušice, Spišský Štiavnik a Vydrník. Územná rozloha obce je 1 013 ha. V obci žije v súčasnosti 636 obyvateľov. Svojou polohou je obec predurčená na rozvoj turizmu. V okruhu 50 km sú umiestnené najväčšie prírodné a historické pamiatky Spiša a Gemera. V zime je možnosť využitia blízkych lyžiarskych stredísk vo Vysokých a Nízkych Tatrách a okolitých obciach. Ubytovanie je možné v súkromných penziónoch, ktoré ponúkajú aj doplnkové služby a požičiavanie bicyklov a športových potrieb.
- Pamiatky: gotický kostol z roku 1309, renesančný kaštieľ so štítkovou atikou z roku 1568, neskorobaroková kúria z druhej polovice 18.storočia.
- Vybavenie: autocamping, ubytovanie v súkromí, reštaurácia.
- Prístup: Autobusom z Popradu (21 km) a zo Spišskej Novej Vsi (18 km) cez Spišský Štvrtok (7 km) a Hrabušice (2 km), vlakom traťou Žilina-Košice, zastávka Vydrník (5 km).
- Okolie: Hrabušice (2 km), Podlesok (3 km), Vydrník (3 km), Suchá Belá, Piecky, Veľký Sokol, Glac, Kláštorská roklina, Kláštorisko a cez Prielom Hornádu Tomášovský výhľad a Čingov (16 km).
Geomorfológia , geológia, reliéf a pôdy v obci Betlanovce
Obec Betlanovce sa nachádza vo východnej časti Vikartovskej priekopy na západe Hornádskej kotliny. Prevažnú časť katastra obce tvorí reliéf pahorkatín ktorý postupne prechádza z východu na západ, do vrchoviny až nižšej hornatiny. Kataster má teda pomerne členitý povrch, nadmorská výška postupne stúpa z východu (od 540m) na západ (do 1100m).
Územie vznikalo najmä počas treťohôr a patrí prevažne do paleogénnej vnútrokarpatskej panvy. Vyskytujú sa tu hlavne pieskovce a bridlice či bazálne zlepence. Pôdy sú na východe územia prevažne kambizemné. Častý je tiež výskyt kambizemí pseudoglejových nasýtených, prípadne pseudogleje modálne či kultizemné. Naopak západnú časť územia tvoria hlavne rendziny, ďalej sú to kambizeme rednzinové a litozeme modálne-karbonátové.
Podnebie a vodstvo v obci Betlanovce
Územie obce Betlanovce patrí do klimaticky mierne teplej a mierne vlhkej oblasti. Ostatné časti územia, najmä však jeho vrcholové a hrebeňové partie zasahujú do chladnej oblasti. Priemerné ročné teploty sa pohybujú od 7°C až po 2°C v závislosti od nadmorskej výšky. Podobne sa od nej odvíjajú aj priemerné ročné úhrny zrážok, ktoré sú v rozmedzí 550 – 800mm.
Členitosť reliéfu podmieňuje aj častý výskyt teplotných inverzií. Za pokojného stabilizovaného počasia sú v údoliach a kotlinách nižšie teploty ako na hrebeňoch alebo vrcholoch. S rastúcou nadmorskou výškou teda teplota stúpa, čo sa prejavuje najmä v tiesňavách a má podstatný vplyv na vegetáciu.
Obcou preteká rieka Hornád do ktorej sa vlieva potok Oľšovec. Z ostatných vodných tokov možno spomenúť vodný tok Ždiar či Tepličný potok.
Rastlinstvo a živočíšstvo v obci Betlanovce
Rastlinstvo patrí do oblasti západokarpatskej kveteny. Teplotné inverzie umožňujú výskyt horských druhov rastlín na nízkopoložených stanovištiach, aj vo výške okolo 450 m. Typickým príkladom je Kortúza Matthiolova, ktorá zvyčajne rastie v ďaleko vyšších nadmorských výškach.
Na druhej strane vyslnené južné svahy vápencových zápolí vo väčších výškach sú domovom teplomilných rastlín, ktoré normálne rastú na nižšie situovaných miestach. Ako príklad možno uviesť Poniklec slovenský, ktorý sa dostal do znaku Slovenského raja. Na území Národného parku Slovenský raj je evidovaných viac než 900 druhov vyšších rastlín, z ktorých je 35 druhov plne chránených.
Územie a jeho okolie je typickým zoskupením fauny Západných Karpát. Žije tu viac ako 4000 druhov bezstavovcov, skoro 2000 druhov motýľov a 400 druhov chrobákov. Vyše 30 druhov bezstavovcov je plne chránených. Z 200 druhov stavovcov je 130 druhov chránených a 65 ohrozených. V kopcoch žije napríklad Medveď hnedý, Vlk obyčajný, Rys ostrovid, z vtákov Orol skalný, Sokol lastovičiar, Jastrab lesný a mnohé iné. Stretnúť tieto živočíchy je však pri bežnej túre naozaj vzácnosťou
Humánno-geografická charakteristika obce Betlanovce
Prvá písomná zmienka je z roku 1311. Vývoj Betlanoviec je od stredoveku spojený s dejinami výsadného územia Spiša: Stolicou desiatich spišských kopijníkov, ktorého boli od roku 1725 až do roku 1803 centrom. Tu bol vystavený stoličný dom, v ktorom sa konali kongregácie. Z Betlanoviec pochádza aj rodina známych podnikateľov Thurzovcov. Ich kaštieľ patrí medzi najstaršie renesančné kaštiele. V obci sa nachádzajú aj ďalšie kultúrne pamiatky a to klasicistická zemianska kúria, barokový dom a rímskokatolícky kostol sv. Kozmu a Damiána z druhej polovice 13. storočia.
Staré a cudzie názvy obce:
- 1311 Bethleem
- 1349 Bethlenfalva
- 1786 Bethlanowce
Obyvateľstvo
Obyvateľstvo sa sústredí najmä na východe obce pri ceste, neďaleko rieky Hornád. Žije tu 636 obyvateľov (k 31.12.2004). Počet obyvateľov rástol hlavne po 2 sv. vojne. Od 70 rokov počet obyvateľov stále klesá (graf: vývoj obyvateľstva). K miernemu zvýšeniu obyvateľstva dochádza v súčasnosti a to z toho dôvodu, že sa rodia deti silnej generácie (70. roky).
V obci žije prevažne slovenské obyvateľstvo (90,62% - 2001), nasledované rómskym (8,74% - 2001). Aj keď treba podotknúť že tieto výsledky sú pomerne skresľujúce, vzhľadom na to že pri sčítaní obyvateľstva z roku 2001, vyše 200 obyvateľov uviedlo ako materinský jazyk rómsky, čo je vyše 30% obyvateľstva obce. Taktiež treba spomenúť určitú segregáciu rómskeho obyvatelia, ktorý sa sústreďujú v južnej časti obce.
Z hľadiska náboženského vierovyznania prevláda rímskokatolícke (okolo 95%), zbytok tvoria najmä ľudia bez vyznania. Pomerne veľkým trendom je taktiež sezónne prisťahovalectvo obyvateľstva z väčších okolitých miest (hlavne Poprad), ktoré tu trávi čas najmä v období dovolenky, prázdnin či víkendov.
Hospodárstvo, doprava
V obci sa nenachádzajú žiadne priemyselné podniky, prípadne významnejšie firmy. Menšiu úlohu tu zohráva len poľnohospodárstvo. kde sa pestujú predovšetkým rôzne druhy obilnín, prípadne zemiaky.
Obec neleží na žiadnej významnej dopravnej trase. Cestu v obci tvorí len cesta 3. triedy. Takisto sa v obci nenachádza žiadne železničné spojenie. Najbližšia železničná zástavka je vzdialená 3km a leží v obvi Vydrník.
Cestovný ruch v obci Betlanovce
Obec sa vyznačuje pomerne priaznivou polohou, vhodnou pre rozvoj turizmu. Okrem iného sa tu nachádzajú niektoré viac známe kultúrne pamiatky a to najmä Betlanovský kaštieľ, prípadne kostol z druhej polovice 13. storočia.
Autocamping Betlanovce sa nachádza v obci Betlanovce v blízkosti národného parku Slovenský raj. Z tejto lokality je možné podnikať turistické túry do roklín Slovenského raja (Suchá Belá, Piecky, Veľký Sokol, Prielom Hornádu) a navštíviť turistické strediská Podlesok a Kláštorisko. Objekt je vhodný na výlety autom za prírodnými zaujímavosťami (Dobšinská ľadová jaskyňa, Vysoké tatry, Pieniny), na návštevu termálneho kúpaliska Vrbov a kultúrnych pamiatok Spiša (Levoča, Spišský hrad, Žehra, Kežmarok)
Betlanovský kaštieľ: Najvýznamnejšia stavebná pamiatka Betlanoviec - kaštieľ, má spojitosť s Thurzovcami. V roku 1564 ho dal postaviť Peter Feigel, ktorého manželka Katarína bola dcérou Magdalény Bobstovej, ženy levočského mešťana a sestry Alexeja Thurzu, kremnického komorného grófa. Kaštieľ bol po roku 1945 dosť zanedbaný a keď sa v rokoch 1955-1960 rekonštruoval (pritom sa opravilo nástenné sgrafito nad vstupným portálom), obnovila sa aj drevená galéria okolo prvého poschodia. Je významnou architektonickou pamiatkou ako prvý renesančný kaštieľ tohto typu na Slovensku. Je významnou architektonickou pamiatkou ako prvý renesančný kaštieľ tohto typu na Slovensku.
Perspektívy a rozvoj obce Betlanovce
Obec Betlanovce je nepochybne zaujímavá obec a to najmä z hľadiska turistického potenciálu. Treba však povedať že pomerne zlá dopravná infraštruktúra, slabé ubytovacie kapacity či chátrajúce kultúrne pamiatky spôsobujú určitú stagnáciu obce.
Nepochybne vhodná investícia či rozvoj niektorých turistických aktivít by obci určite pomohli. Taktiež spolupráca medzi okolitými obcami pri rozvoji rôznych, najmä turistických aktivít bude kľúčová. Vybudovanie napríklad cyklistickej trasy medzi obcami s napojením na okolité, väčšie mestá (Popard, Spišská Nová Ves) môže výrazne prispieť k atraktivite tejto oblasti.