Pri štatistickom sčítaní obyvateľstva v r. 2001 sa k rómskej národnosti prihlásilo 89 920 obyvateľov SR. Predpokladá sa však, že na Slovensku žije 350 – 400 tisíc Rómov, čo je jedna z najväčších rómskych menšín v Európe. Toto odhadované zastúpenie Rómov v slovenskej populácii (asi 8 %) sa v druhej polovici 20. storočia štvornásobne zvýšilo. Väčšina rómskej populácie žije na východnom a južnom Slovensku.
Z etnografického hľadiska žijú na Slovensku štyri skupiny Rómov (pozri kapitolu Subetnické členenie Rómov). Z výsledkov Sociografického mapovania rómskych komunít na Slovensku, ktorý sa uskutočnil v roku 2003, vyplýva, že v 772 obciach alebo mestách žijú rómske komunity integrovane v rozptyle medzi majoritnou populáciou. Žije v nich približne polovica slovenských Rómov a časť z nich sa integrovala bez rozdielu v životnej úrovni, vzdelaní a miere zamestnanosti v porovnaní s majoritou.
Zvyšná polovica žije v osídleniach, ktoré možno z hľadiska polohy osídlenia rozdeliť na: obecné a mestské koncentrácie (168), osídlenia lokalizované na okraji obce alebo mesta (338) a osídlenia priestorovo vzdialené alebo oddelené prírodnou alebo umelou bariérou (281). Zo všetkých osídlení môžeme považovať za segregované 149, to znamená, že tieto osídlenia sa nachádzajú na okraji obce alebo mesta, nemajú dostupný vodovod a podiel nelegálnych obydlí je vyšší ako 20 %.
Z hľadiska infraštruktúry bolo identifikovaných 46 osídlení, ktoré nemajú vodovody, kanalizáciu, plyn a nemajú ani asfaltovú prístupovú cestu. Väčšina z nich sa nachádza v Košickom a Prešovskom kraji. V roku 2005 sa uplatňovali nástroje na zlepšenie úrovne bývania v rómskych osídleniach z predchádzajúcich rokov. Konkrétne sa realizovala výstavba technickej infraštruktúry a sociálnych bytov nižšieho štandardu. V roku 2005 vláda SR schválila koncepčný materiál, ktorý stanovuje rámec na riešenie marginalizovaných skupín obyvateľstva.
Otázka vzdelania patrí na Slovensku medzi najvážnejšie. Vzdelanie totiž významne ovplyvňuje to, či sa Rómovia dokážu uplatniť na trhu práce. Následne od toho sa odvíja ich socio-ekonomické postavenie v rámci majoritnej populácie. Na Slovensku je vysoko segmentovaný trh práce, čo v praxi znamená, že niektoré skupiny obyvateľstva majú na ňom extrémne nízku perspektívu. Z Informácie o dosahu a účinku zmien sociálneho systému na rómske komunity žijúce vo vybraných osadách, ktorú vypracovalo MPSVR SR v roku 2005 vyplýva, že až 80 % dlhodobo nezamestnaných tvoria Rómovia.
Podľa posledného sčítania obyvateľstva až takmer 77% Rómov má len základné vzdelanie a 8 % Rómov sa vyučilo. Menej ako 2 % ukončilo strednú školu a časť z nich dosiahla univerzitné vzdelanie. Veľkou bariérou pre rómske deti na začiatku školskej dochádzky je nízka znalosť slovenského jazyka. Súčasný vzdelávací systém absolútne nepripravený na vzdelávanie rómskych detí s odlišnými vzdelávacími potrebami. Extrémnym dôsledkom toho je ich neoprávnené preraďovanie do špeciálnych škôl pre mentálne postihnutých. Na deti z takýchto škôl, a to aj napriek prijatým korekciám, sa nevzťahujú ani dotácie na sociálne štipendium, ktoré sa začali poskytovať v rámci reformy sociálneho systému v roku 2004.
Situácia, v ktorej sa Rómovia ocitli počas komunistického režimu, spôsobila ich patologickú závislosť od štátnej podpory. Štát jednou rukou dával svojim občanom materiálne výhody, zatiaľ čo druhou rukou im bral zodpovednosť za ich životnú situáciu. Nástup kapitalizmu a s ním spojená reštrukturalizácia hospodárstva
a obmedzenosť pracovného trhu po revolúcii v roku 1989 mali na Rómov podobný negatívny dopad ako v ostatných bývalých socialistických krajinách.
Na druhej strane, zmena politického režimu priniesla veľa pozitívnych zmien. Založili alebo sa obnovili rôzne kultúrne organizácie a politické strany. Začali sa vydávať rómske časopisy, literatúra a učebnice. Vznikla Kancelária splnomocnenca vlády pre rómsku komunitu a v roku 2001 bola otvorená jej regionálna kancelária v Prešove. Cieľmi tejto inštitúcie je spolupracovať s odborníkmi, komunikovať s médiami a iniciovať a koordinovať projekty, ktoré podporujú vládny program a prispievajú k riešeniu „rómskeho problému“.
Aktivity mimovládnych organizácií a v poslednom období aj štátnych organizácií potvrdzujú širokú škálu možností zlepšovania vzdelávacieho systému všetkých národnostných menšín. V oblasti politickej participácie Rómov sa uskutočnili dosť závažne zmeny. V roku 2005 nadobudol účinnosť nový zákon o politických stranách a hnutiach, podľa ktorého bolo potrebné preregistrovať existujúce politické strany. Z osemnástich rómskych politických strán si túto povinnosť splnili len dve – RIS a SRK. Niektorí predsedovia už zaniknutých rómskych politických strán jednoducho o tejto povinnosti nevedeli.
Hodnotiť situáciu v rómskych komunitách je však problematické, a to nielen v poslednom období. Dôvodom je nedostatok údajov, na základe ktorých by to bolo možné.