Cestovanie ako také nie je vôbec nová vec. Cestovalo sa už v dávnych dobách, napríklad za obchodom, vzdelaním, liečbou alebo kvôli vojne, vtedy to však bola nutnosť. Dnes sa však cestuje z oveľa prozaickejších dôvodov. Ľudia začali cestovať za oddychom, športom, zábavou, kultúrou, za poznaním a objavovaním ale aj preto, že jednoducho môžu, čo je prípad post komunistických zemí v ktorých táto možnosť do konca osemdesiatych rokov bola značne oklieštená, ale týka sa to aj vyspelých západných krajín, kde sa stal cestovný ruch cenovo prístupnejší pre masy.
Cestovný ruch ako odvetvie hospodárstva je celkom mladé, začalo sa rozvíjať zhruba na začiatku dvadsiateho, keď sa začali podnikať prvé safari a dobrodružné výlety, ktoré však boli určené pre majetnejšiu skupinu zákazníkov, ktorý si najímali skúsených európskych cestovateľov a nechali sa sprevádzať väčšinou po afrických savanách. Tieto „výlety“ boli sprvu poväčšinou zamerané na lov divokej zveri, koniec koncov slovo safari sa používalo ako označenie poľovačky v Afrike. Cestovný ruch tak ako ho poznáme dneska však vznikol vďaka technickému pokroku v oblasti dopravy, rozvojom rôznych spôsobov dopravy a infraštruktúry sietí a služieb, výstavbou ubytovacích kapacít, ale hlavne „boomom“ v informačnej dostupnosti o destináciách a službách. Čo sa týka dopravy je situácia v Európe jedna z najlepších na svete. Vo veľkej väčšine krajín sa nachádza hustá cestná sieť, v západných a východných krajinách Európy dostatočne rozvinutá aj železničná sieť a letištná sieť. Automobilová, či už hromadná alebo osobná, vlaková aj letecká si tu navzájom konkurujú, v prímorských krajinách je rozvinutá lodná doprava a v letoviskách aj osobná.
Cestovný ruch ako celok tvorí súbor aktivít v určitom prostredí, ktoré uspokojujú potreby ľudí súvisiace s cestovaním mimo ich trvalého bydliska, bez rozdielu, či dôvodom ich cestovania je oddych alebo nepravidelná povinnosť, či služobná cesta.
Cestovný ruch patrí medzi najdynamickejšie a rozvíjajúce sa odvetvia svetového hospodárstva. Jeho význam dokumentuje skutočnosť, že podiel cestovného ruchu na svetovom hrubom domácom produkte i na zamestnanosti predstavuje až 10%. Okrem klasických štátov s dlhodobou tradíciou cestovného ruchu sa postupne v závislosti od rastu životnej úrovne a rozvoja dopravy zapojili do trhu cestovného ruchu aj ekonomicky menej rozvinuté a rozvojové krajiny. V súčasnosti rozhodujúca väčšina štátov sveta uznáva ekonomický, sociálny i politický význam cestovného ruchu a podporuje jeho rozvoj rôznymi formami. O stále rastúcom význame cestovného ruchu sú presvedčení aj experti Svetovej organizácie cestovného ruchu (WTO), podľa ktorých už začiatkom nového tisícročia bude toto odvetvie patriť k najvýznamnejším, ak nie vôbec prvým, v poradí.
Vďaka svojej dynamike, nízkej investičnej a importnej náročnosti, ako aj pre vysoký podiel živej práce, bude cestovný ruch jedným z rozhodujúcich nástrojov znižovania nezamestnanosti a rozvoja regiónov, málo vhodných pre priemysel či poľnohospodárstvo. Okrem vytvárania pracovných príležitostí, a to aj pre menej kvalifikované pracovné sily, najvýznamnejším prínosom cestovného ruchu pre ekonomiku štátu je jeho devízový efekt. Devízové príjmy z cestovného ruchu prispievajú k zlepšovaniu platobnej bilancie štátu, k tvorbe devízových rezerv a sú súčasne akceleračným faktorom rozvoja štátu. Na rozdiel od exportu tovarov, získavajú sa devízy v cestovnom ruchu bez úverovania a poisťovania, prevažne priamymi alebo dokonca zálohovými platbami. Pritom sa devízovo zhodnocujú aj inak neexportovateľné služby a prírodné fenomény ako zdravý vzduch, nenarušená príroda, sneh, voda ap.
Základné rozdelenie cestovného ruchu je na tri kategórie a to prímorský, horský a vnútrozemský. Pritom prímorský cestovný ruch splna viacero účelov ako relaxáciu, či už pasívnu alebo aktívnu, šport hlavne vodné a morské športy ale aj návštevu historických a arcitektonických pamiatok, ktoré sa mnohé nachádzajú práve v prímorských oblastiach. Horský cestovný ruch zahŕňa predovšetkým zimné športy, letnú turistiku ale aj relaxáciu. Vnútrozemský cestovný ruch je poväčšinou mestský turizmus a je zameraný predovšetkým na historicko-kultúrny ale aj konzumný rozmer. Príležitostný cestovný ruch by mohol byť ďalšou kategóriu, ktorá zahŕňa veľa príležitostných akcií a dôvodov ako sú napríklad autosalóny, výstavy, kongresy koncerty atd.
Už dlhšiu dobu sú v Európe tri krajiny, ktoré sú turisticky najnavštevovanejšie a sú to Francúzsko, Španielsko a Taliansko. V týchto krajinách sú zastúpené všetky tri základné kategórie cestovného ruchu, a aj to je dôvod prečo sú tri aspekty pre tieto krajiny kľúčové, je to ich rozmanitosť prírodného prostredia, historicko-kulturné zázemie a pamiatky a v neposlednom rade potrebná infraštruktúra dopravy a služieb. Pričom pomer týchto aspektov je v každej z týchto krajín iný. Napriek tomu že vo Francúzsku tvorí cestovný ruch iba dve percenta HNP má taký istý podiel a o niečo vyššie zisky v Európe. Je to vďaka naozaj vyspelej infraštruktúre dopravy a služieb ale aj vďaka informovanosti a všeobecnej známosti destinácií poskytovaných Francúzskom. Francúzsko má nepomerne najrozmanitejšie a najzachovalejšie prírodné prostredie, historické a kultúrne zázemie a tiež kvalitnú a hustú cestnú aj železničnú sieť s množstvom možností na ubytovanie a stravu. Celkovo Fracúzko poskytuje najrozmanitejšie možnosti k turistickému vyžitiu. Cestovný ruch sa na tvorbe HNP podieľa štyrmi percentami, napriek tomu sú zisky a podiel na cestovnom ruchu v Európe skoro rovnaký ako vo Francúzku a Taliansku. Na druhej strane v Španielsku je dopravná situácia ešte stále nedostačujúca, hlavne čo sa týka železničnej siete, ktorá často nedostačuje dopytu. Pritom Španielsko tento nedostatok nahradzuje širokou paletou pláží a ubytovacích a stravovacích možností. Celkovo má najdlhšie a najmodernejšie pobrežie využívané na prímorský cestovný ruch a nezaostáva ani v historicko-kultúrnej sfére. Tak ako predošlé krajiny, Taliansko má dvadsať percentný podiel na cestovnom ruchu v Európe a takisto zisky sú približne rovnaké. Podiel na tvorbe HNP je približne dve percentá. Taliansko bolo už dlhšie roky vychytenou cestovnou destináciou vďaka historickej a kultúrnej pestrosti a prírodného prostredia, čo spôsobilo už značné znečistenie západného pobrežia. Služby tak aj doprava sú dostačujúce a na úrovni, i keď železničná doprava nie je až tak vyspelá.
Z hľadiska štatistík cestovania v Európe, tak najviac cestujú Angličania a Nemci a zo zahraničných to sú Japonci, Kanaďania a USA.