Svetová obchodná organizácia vznikla 1.1.1995 a naviazala na činnosť GATT. Jej členmi je v súčasnosti 148 štátov (naposledy pristúpili Kambodža a Nepál), medzi ktorými sa každoročne uskutoční viac ako 90% svetového obchodu. S ďalšími krajinami, okrem iného aj s Ruskom, sa o pristúpenie jedná.

Plní tri hlavné ciele

  • stanovuje pravidlá svetového obchodu
  • vytvára rámec medzinárodných jednaní
  • poskytuje priestor pre riešenie sporov

Základom činnosti WTO sú dohody, ktoré boli dojednané počas Uruguajského kola GATT. Tieto dohody tvoria právny základ pravidiel medzinárodného obchodu. Fungujú ako zmluvy medzi vládami, na ktoré dohliada a ktoré podporuje WTO.

Ako pracuje WTO?

Členmi WTO sú národné vlády. Európska únia je samostatným členom rovnako ako vlády jej jednotlivých štátov. Na väčšine stretnutí však Európska komisia hovorí za všetky členské štáty. To je umožnené uplatňovaním spoločnej obchodnej politiky. Všetky rozhodnutia WTO musia byť schválené jednohlasne.

Každý jej člen, i ten najmenší, i ten najchudobnejší , má teda právo veta. Niektorým ďalším organizáciám, ako je Medzinárodný menový fond, Svetová banka a Medzinárodná konferencia o obchode a rozvoji je na vybraných stretnutiach priznaný pozorovateľský status. Existuje tiež mechanizmus pre uznanie nevládnych organizácií ako pozorovateľov pri konaniach WTO.

Štruktúra WTO - hlavné orgány

Ministerská konferencia je najvyšším výkonným orgánom WTO. Je zložená zo zástupcov všetkých členov Svetovej obchodnej organizácie. Má výhradné právo prijímať rozhodnutia ku všetkým otázkam vzťahujúcim sa na mnohostranné obchodné dohody, pokiaľ o to požiada ktorýkoľvek člen. Stretáva sa najmenej jedenkrát za dva roky, pričom doposiaľ sa konalo päť Ministerských konferencií.

Ministerské konferencie

  • Hong Kong, 13-18 December 2005
  • Cancún, 10-14 September 2003
  • Doha, 9-13 November 2001
  • Seattle, November 30 – December 3, 1999
  • Geneva, 18-20 May 1998
  • Singapore, 9-13 December 1996

V inštitucionálnom rámci je ďalej Generálna rada zložená zo zástupcov všetkých členov. V intervaloch medzi Ministerskými konferenciami funkcie WTO vykonáva Generálna rada. Stretáva sa ako Orgán pre riešenie sporov, aby dohliadal na procedúry riešenia sporov medzi členmi a ako Orgán pre revíziu obchodnej politiky, aby analyzoval obchodné politiky členov WTO Táto sa schádza podľa potreby.

Pod vedenie Generálnej rady patrí

  • Rada pre obchod s tovarom,
  • Rada pre obchod so službami,
  • Rada pre obchodné aspekty práv duševného vlastníctva.

Každá z rád na vyššej úrovni má pomocné orgány. Napr. Rada pre obchod s tovarom má 11 komisii zaoberajúcich sa špecifickými predmetmi (poľnohospodárstvo, antidumping, prístup na trhy, dotácia...). Orgán pre riešenie sporov má tiež dva pomocné útvary-„panely“ pre riešenie sporov zložené z expertov pre zhotovenie posudku k nevyriešeným sporom a odvolací orgán, ktorý rieši odvolanie.

V štruktúre WTO sú ďalej zriadené „Výbory“ a to Výbor pre obchod a rozvoj, Výbor pre platobné bilancie, Výbor pre rozpočet, správu a financie. Výbory vykonávajú funkcie, ktoré sú im určené v jednotlivých dohodách a Generálnou radou.

Sekretariát WTO sa nachádza vo švajčiarskej Ženeve. Má asi 500 pracovníkov na čele s generálnym riaditeľom . Úlohou sekretariátu je viesť jednania výborov a ďalších orgánov, vypracovávať hospodársku, právnu a štatistickú analýzu a poskytovať poradenstvo.

Sekretariát by mal byť neutrálnym subjektom na uľahčenie diskusií. Avšak má významný vplyv na konanie WTO, najmä pri stanovení priority tém.
Povinnosti generálneho riaditeľa a pracovníkov sekretariátu majú medzinárodný charakter, to znamená, že pri výkone svojich povinností neprijímajú inštrukcie od žiadnej vlády alebo od akéhokoľvek iného medzinárodného úradu. Ich činnosť a rozhodovanie je založené na konsenze alebo na výsledku hlasovania členov WTO.

Od Ministerskej konferencie v Dauha patrí do organizačnej štruktúry aj Výbor obchodných negociácii (Trade Negotiations Committee), ktorý spadá pod Generálnu radu.

Prijímanie rozhodnutí

WTO nadväzuje na doterajšiu prax podľa GATT 1947 v tom, že rozhodnutia sa prijímajú konsenzom, nie hlasovaním (príslušný orgán, rada, výbor príjme rozhodnutie konsenzom k otázke predloženej na posúdenie, ak žiaden prítomný zástupca členskej krajiny na rokovaní, počas ktorého bolo prijímané rozhodnutie, formálne nenamieta voči navrhovanému rozhodnutiu).

Na jednej strane to umožňuje všetkým členom, aby ich záujmy boli primerane zohľadnené. Na druhej strane nie je vždy jasné, kto sa podieľa na konsenze, keďže neexistujú záznamy o tom, kto pre čo hlasoval.

Ak sa konsenzus nedá dosiahnuť, umožňuje dohoda Svetovej obchodnej organizácie hlasovanie. Vyhráva návrh, ktorý získa väčšinu hlasov, kde každý člen má jeden hlas. K tomu však dochádza len výnimočne a väčšina rozhodnutí sa uskutočňuje konsenzom, čo dáva priestor na kompromis.

K významným rozhodnutiam často dochádza nie na úrovni uvedených orgánov, ale počas neformálnych konzultácii s vládami alebo medzi malými skupinami zainteresovaných krajín.

Členstvo vo WTO

Ktorýkoľvek štát, alebo samostatné colné územie, majúce plnú autonómiu v riadení svojich vonkajších obchodných vzťahov a záležitostí, sa môže stať členom WTO na základe podmienok dohodnutých medzi ním a WTO. Rozhodnutia o pristúpení prijíma Ministerská konferencia, ktorá schváli dohodu o podmienkach pristúpenia príslušnej krajiny, ak sa dosiahne pri hlasovaní dvojtretinová väčšina hlasov členov WTO.

Každý člen môže kedykoľvek vystúpiť z WTO. Takéto zrušenie členstva vo WTO sa súčasne bude vzťahovať aj na ďalšie mnohostranné obchodné dohody, ktoré tvoria prílohu k Dohode WTO.

Dohoda WTO obsahuje nasledovné prílohy

Príloha 1
Príloha 1A: Mnohostranné dohody o obchode s tovarom
Všeobecná dohoda o clách a obchode 1994
Dohoda o poľnohospodárstve
Dohoda o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení
Dohoda o textile a odievaní
Dohoda o technických prekážkach v obchode
Dohoda o investičných opatreniach vzťahujúcich sa na obchod
Dohoda o aplikácii článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (antidumpingové a vyrovnávacie clá)
Dohoda o aplikácii článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (colná hodnota)
Dohoda o kontrole pred nalodením
Dohoda o pravidlách pôvodu
Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach
Dohoda o ochranných opatreniach

Príloha 1B: Všeobecná dohoda o obchode so službami (GATS)
Príloha 1C: Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS)

Príloha 2 - Dohovor o pravidlách a postupoch pri urovnávaní sporu

Príloha 3 - Mechanizmus spracúvania prehľadov obchodnej politiky

Príloha 4 Viacstranné (plurilaterálne) obchodné dohody

  • Dohoda o obchode v civilnom letectve
  • Dohoda o vládnych zákazkách
  • Medzinárodná dohoda o mlieku a mliečnych výrobkoch
  • Medzinárodná dohoda o hovädzom mäse

Charakteristika vybraných dohôd WTO

Dohoda o poľnohospodárstve WTO

Dohoda o poľnohospodárstve WTO predstavuje kompromis medzi kľúčovými svetovými producentmi a distribútormi , ktorí sú reprezentovaní USA, EÚ, Cairnskou skupinou alebo Japonskom. Dohoda o poľnohospodárstve vytvorila podmienky k zásadnému odstráneniu netarifných prekážok obchodu. Ako aj v iných prípadoch, i u tejto zmluvnej úpravy boli zjednané výhodnejšie podmienky pre rozvojové a predovšetkým menej rozvinuté krajiny.

Zmluvné strany sa zaviazali previesť netarifné prekážky na clá. Najrôznejšie formy množstevných obmedzení, vyrovnávacích dávok, dobrovoľných vývozných obmedzení apod. boli na základe porovnávania rozdielov medzi domácou a zahraničnou cenou prevedené na colné ekvivalenty.

Potom sa prijal záväzok k postupnému znižovaniu colného zaťaženia. V prípade vyspelých krajín až o 36% (počas 6 rokov) a rozvojových krajín (počas 10 rokov) o 24% oproti východiskovému stavu. Logickým zavŕšením týchto opatrení bol záväzok, že clá nebude možné samovoľne zvyšovať.

Dohoda o poľnohospodárstve jednoznačne vymedzila podmienky k aplikácii exportných subvencii, ktorých zníženie, vrátane zníženia celkových subvencovaných vývozov, má tvoriť 21% oproti východiskovému stavu.

Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS)

Členovia majú povinnosť realizovať minimálnu úroveň ochrany práv duševného vlastníctva, čo znamená, že sú povinní zaviesť v domácom právnom poriadku takú ochranu týchto práv, ktorá sa vyžaduje podľa TRIPS alebo, že nie sú povinní zaviesť rozsiahlejšiu ochranu v domácom právnom poriadku ako sa vyžaduje podľa TRIPS.

Cieľom TRIPS je, aby ochrana a dodržiavanie práv v oblasti duševného vlastníctva prispela k rozvoju technologických inovácií, transferu a rozširovaniu technológií a súčasne priniesla aj výhody tvorcom a používateľom výsledkov.

Dohoda pokrýva sedem hlavných kategórií duševného vlastníctva

  1. autorské a príbuzné práva
  2. ochranné známky
  3. zemepisné označenie
  4. priemyselné vzory
  5. patenty
  6. topografie polovodičových výrobkov
  7. ochranu nezverejnených informácií

Dohody o urovnávaní sporov

Dohoda o urovnávaní sporov zavádza pravidlá a postupy, ktorými sa riadi riešenie sporov pred WTO. Proces riešenia sporov, ak sa už raz začal, môže byť zastavený iba konsenzom.

Všetci členovia Svetovej obchodnej organizácie zasadajú v Orgáne pre riešenie sporov.

Tento proces možno zjednodušiť na päť krokov

  • Konzultácia - člen môže požiadať o konzultáciu, ak si myslí, že iná členská krajina porušila povinnosti vyplývajúce z niektorej z dohôd WTO. Hneď ako sa požiada o konzultáciu, respondent má prísny časový rozvrh, ktorý musí dodržať. Nesplnenie tohto postupu dáva navrhovateľovi právo postúpiť s protestom do ďalšieho kroku procesu.
  • Panelová fáza - ak vyprší lehota bez toho, aby došlo k urovnaniu sporu, protestujúca strana môže žiadať vznik panelu. Vytvorí sa panel troch expertov. Preskúmajú danú záležitosť a vypracuje nález, ktorý uľahčí vytvorenie doporučení pre vykonanie opatrení .
  • Odvolacia revízia - pre každé odvolanie je vybraná trojčlenná skupina zo sedemčlenného stáleho Odvolacieho orgánu.
  • Implementácia - ak je strana uznaná vinnou z porušovania svojich povinností , je daný člen povinný pripraviť správu o svojich nápravných opatreniach. Navrhnuté riešeniu musí byť vykonané v „rozumnej dobe“. Ak člen dobu nedodrží, strany jednajú o odškodnení. Ak „rozumná doba“ vypršala o dohoda o odškodnení nie je uzavretá, poškodený člen môže pristúpiť k odvetnému opatreniu.
  • Náprava

MECHANIZMUS REVÍZIE OBCHODNEJ POLITIKY

Popri mechanizme pre riešenie sporov funguje Svetová obchodná organizácia tiež ako fórum na pravidelnú revíziu obchodných politík členských štátov.

Mechanizmus revízie obchodnej politiky má dva hlavné ciele

  1. Prešetrovať a kontrolovať úroveň s akou krajiny dodržujú disciplínu a záväzky obchodných dohôd. Vykonávaním pravidelných revízií zaisťuje WTO dodržiavanie svojich pravidiel.
  2. Zaistiť transparentnosť a porozumenie obchodných politík a praktík členských krajín. Transparentnosť je zabezpečená dvoma spôsobmi: vlády musia informovať WTO a ostatné členské krajiny o zvláštnych opatreniach, politikách alebo zákonoch pravidelnými oznámeniami a WTO vykonáva pravidelné revízie obchodných politík jednotlivých krajín.

Nová etapa jednaní WTO

Nové jednania WTO sa s veľkými ambíciami začali v novembri 2001 v Dauha, hlavnom meste Kataru. Nové kolo si kladie za cieľ znížiť podpory poľnohospodárom, ktoré narušujú fungovanie voľného trhu, obmedziť dovozné tarify na poľnohospodárske tovary a eliminovať vývozné dotácie. T

iež by malo dôjsť k zníženiu priemyselných taríf, predovšetkým v odvetviach, ktoré sú podstatné pre chudobné krajiny, ako je napríklad textilný priemysel.

Mal by byť uvoľnený trh služieb a tiež by mali byť vyjednané všeobecne platné pravidlá v štyroch nových oblastiach - konkurenčné prostredie, zahraničné investície, priehľadnosť pri zadávaní štátnych zákaziek a likvidácia prekážok zahraničného obchodu. Tieto štyri oblasti, ktoré sú známe pod pojmom Singapurské body, mali byť podľa plánu vyriešené práve behom jednaní v Canúne.

Vzhľadom k veľmi rozdielnym pozíciám účastníkov V. Konferencie nedošlo k žiadnemu posunu v týchto otázkach. Konferencia prebehla bez reálnych negociácií. Podľa požiadavok EÚ bude nutné prehĺbiť vnútorné úvahy o organizačnej reforme WTO a preveriť pozície a prístupy k prierezovým otázkam.

Pôvodná dohoda tiež počítala s ukončením kola do decembra 2004. Canúnsky neúspech ale s veľkou pravdepodobnosťou znamená i posunutie tohto termínu do neznámej budúcnosti.

Odporúčané weby